Festival Pohoda očima klasické hudby

Peter Cyprich, 14.07.2014 19:45

Marián Varga, Ukrajinská filharmónia, Milan Adamčiak – Pohoda očami klasickej hudby

Pohoda festival sa na Slovensku stal najväčším symbolom globalizácie. Svoje hudobné, sociálne alebo gastronomické chúťky si na festivale dokážu uspokojiť všetci slušní ľudia (o tomto nás presvedčili aj tričká Vrbovských víťazov: zlým ľuďom vstup prísne zakázaný). Výnimku netvoria ani milovníci klasickej hudby, ktorá sa na tohtoročnej Pohode vyskytla hneď trikrát.Ako jeden z hlavných headlinerov štvrtkového večera sa predstavila Ukrajinská národná filharmónia. Do svojho hodinového programu zaradili cyklus Obrázky z výstavy od ruského skladateľa Modesta Petroviča Musorgského a Huculský triptych od ukrajinského Myroslava Skoryka.Koncert bol symbolický z viacerých pohľadov: v prvom rade, účasť ukrajinskej filharmónie na Pohode nebola náhodná. Organizátori takto chceli vyjadriť interes o dianie na východe Ukrajiny a aspoň morálne podporiť ukrajinskú kultúru. Takisto výber hudby – domáceho a ruského autora je inotajom pre morálne rusko-ukrajinské kultúrne zmierenie. Poslednou symbolikou je samotné dielo Musorgského Obrázky z výstavy, ktoré je mozaikou desiatich zhudobnených obrazov. Pre návštevníkov, ktorí toto dielo predtým nepoznali, bolo zábavné vytvárať si predstavy o ťarbavom škriatkovi alebo o hádajúcich sa francúzskych ženách. Filharmónia pod taktovkou Mykola Ďaďuru dokázala tieto predstavy presvedčivo zosobniť a poskytnúť tak výborný obraz o stave ukrajinskej kultúry a muzikalite celého telesa.V piatok o tretej vystúpil na Európa stage súbor súčasnej hudby z Prahy, Agon Orchestra, ktorý zhruba dvom stovkám návštevníkov predstavil svoj projekt Typornamento. Ešte predtým, než sa dostaneme k druhému koncertu, je potrebné predstaviť človeka, ktorý bol inšpiráciou pre Typornamento – slovenský muzikológ, skladateľ a grafik Milan Adamčiak (68). Tento zjavom a duchom výnimočný umelec vytvoril grafické partitúry, ktorých sa chopilo sedem žánrovo a generačne blízkych skladateľov a vytvorilo z nich hudobné kompozície (Milan Adamčiak vytvoril na Pohode aj inštaláciu, iBazén/iBazem – rozumej suchý bazén na tráve ohraničený kartónovým papierom, najviac recisistický výtvor na festivale). Prvým bol Ivan Acher so skladbou Typornamento 2012, druhým Peter Machajdík – Imanentné čiary v tmavomodrém, Martin Burlas so skladbou Amnesia, Jan Jirucha s Rondo, Petr Kofroň a jeho Transfigurace Manfréda pro dvě voči, Marek Piaček Z korešpondencie a posledný Petr Wajsar s dielom Minimini. Aj pri tomto koncerte vládla symbolika, na túto sme však už, vďakabohu, zvyknutí – dielo slovenského umelca hrá české teleso, hudobne stvárnené českými (Acher, Jirucha, Kofroň, Wajsar) a slovenskými (Burlas, Machajdík, Piaček) skladateľmi. Zbratanie česko-slovenského národa totiž minimálne na kultúrnej úrovni je plne funkčné. Milovníci súčasnej hudby okrem koncertu mohli využiť aj osobnú prítomnosť Adamčiaka v stane Európa a získať pár jeho cenných rád do hudobného života. Túto skúsenosť si z Pohody odnáša aj autor článku.Programovo posledným koncertom bolo spojenie slovenskej legendy s najlepšími komornými telesami – Marián Varga & Noneto. Zoskupenie podľa slov Michala Kaščáka na úvode malo premiéru pred dvomi rokmi práve na Pohode. Noneto, zložené z Moyzesovho kvarteta a Slovenského dychového kvinteta, doprevádzalo skladateľa Vargu v poobedňajšej horúčave na hlavnom pódiu necelú hodinu. Ako sme už u Mariána Vargu zvyknutí, počas celého koncertu neprehovoril k divákom. Pri iných intepretoch by bola táto asociálnosť vnímaná negatívne, Varga však dokáže osloviť štýlovo rozmanité publikum predovšetkým príťažlivou hudbou. V koncertnom sete zazneli prerobené skladby z albumu Zelená pošta (obzvlášť výborná bola Smutná ranná električka), zaznel aj barokový Vivaldi, dokonca aj témy slovenských ľudových piesní. Meno Mariána Vargu sa na Pohode vždy vyslovuje s úctou – a oprávnene. Svedčí o tom aj veľký počet divákov a standing ovation na konci, čo po hodine komornej hudby na takýchto festivaloch nebýva zvykom.Dúfajme, že aj budúci rok prinesie festival Bažant Pohoda minimálne takto silný program. Aby sa opäť stalo, ako po Vargovom koncerte, že mladí ľudia budú od pódia odchádzať so slovami: „Tá klasická hudba je ozaj super.“