Fidelio s Hundeling a Vacíkem v Bratislavě

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Fidelio s dogmou spochybňovania

Beethovenov Fidelio nie je žiadnou repertoárovou raritou, no každá zodpovedná hlava súboru starostlivo zvažuje, v ktorej chvíli toto výnimočné dielo nasadí. V Opere Slovenského národného divadla chýbal tri desaťročia, čo zasa – najmä v porovnaní s inými titulmi, o dosiaľ neuvedených nehovoriac – nie je vôbec fatálna pauza. Na druhej strane, spochybňovanie tejto dramaturgickej voľby, aj pri tolerovaní bezprostredného susedstva Beethovena s naposledy naštudovaným Mozartom (predsa len medzi zrodom Così fan tutte a prvou verziou Fidelia uplynula historicky zanedbateľná etapa pätnástich rokov), by nemuselo byť témou. Ak by v divadle nastali vhodné podmienky. Predovšetkým, keby bolo k dispozícii optimálne domáce obsadenie ústredných postáv, prípadne inscenačný tím, ktorý opodstatnenosť výberu obháji.

Po prvýkrát v nemeckom origináli naštudovaný Fidelio nastolil viacero otázok. Nie nových, nie prekvapujúcich, ale ututlávaných. V ostatnom čase zviditeľnená, no len jednosmerne vedená polemika (v dôsledku nevôle stretnúť sa tvárou v tvár, na stránkach časopisu Hudobný život), eskalovala po abdikácii Friedricha Haidera nespokojnosť. Zvnútra divadla, aj z pier recenzentov. Tretia strana zatiaľ mlčí. Nový riaditeľ operného súboru (predtým pravá Haiderova ruka) Slavomír Jakubek nikdy verejne a jednoznačne nedeklaroval ani dlhodobú dramaturgickú či programovú víziu (napokon aj tá krátkodobá sa rúca, keď už prvý avizovaný titul budúcej sezóny sa potichučky zmenil), a nepovedal ani, či má ním spravovaná inštitúcia za cieľ vytvoriť ansámblové divadlo s racionálnym využitím vlastných síl. Alebo princíp obsadzovacej politiky založí na hosťoch. V súčasnosti to vyzerá skôr na druhý variant (aj mnoho slovenských sólistov vystupuje v SND pohostinsky), pri ňom však – v záujme transparentnosti a potlačenia oprávnených podozrení z protekcionárstva – by asi bolo čistejšie postaviť celý sólistický súbor na báze zmlúv na roly (či rezidenčných, tých foriem je veľa) a ponechať si pevne viazaných členov len na druhý fach.

Ak sa dnes Slavomír Jakubek, ktorý je nielen riaditeľom Opery, ale zrejme aj hlavným dramaturgom (post, ktorý sám zastával, už neobsadil) – čo je návrat k nebezpečným praktikám autokracie a väčšej pravdepodobnosti omylov – rozhodol uviesť Fidelia, musel (či chcel?) hľadať hosťujúcich protagonistov. Navyše, stavil v troch hlavných postavách na model bez alternácie. Aj to sa v zahraničí robí, no spravidla sú hlavné úlohy istené covermi. Našťastie, tento raz boli sólisti zdraví a obe premiéry vyšli podľa plánu. Druhou otázkou je, do akých rúk zverilo vedenie súboru vizuálny tvar novej inscenácie.

Ludwig van Beethoven: Fidelio - scéna - SND Bratislava 2016 (foto Pavol Breier)
Ludwig van Beethoven: Fidelio – scéna – SND Bratislava 2016 (foto Pavol Breier)

Martin Bendik sa nikdy netajil tým, že je kontroverzným a provokujúcim režisérom. Tieto charakteristiky sú dnes aj vo svete „in“. Mnohým tvorcom, plánovite vyvolávajúcim škandály a vyžívajúcim sa v žatve zmiešaného bučania a výkrikov bravó, sa podarí vytvoriť zmysluplný posun predlohy a nájsť v nej nadčasové či aktualizačné posolstvo. Často však vypláva na povrch samoúčelnosť či megalomanská túžba inscenátorov povýšiť sa nad predlohu. Názory na to, či módna vlna modernizácií a zásahov do partitúr je pre budúcnosť operného žánru prospešná, sa rôznia. V diváckych aj odborných kruhoch. Aktuálne je táto téma v Opere Slovenského národného divadla na stole v podobe čerstvého Beethovenovho Fidelia. Pokiaľ by som sa ja osobne mal rozhodnúť, určite by som sa pridal k odporcom prekrúcania predlôh a nedostatočnej pokory tvorivých tímov. Martin Bendik sa totiž vôbec netají odmietaním tézy, že v opere je to podstatné zakódované v hudbe. „Je to len zaužívaná fráza,“ tvrdí v rozhovore na inom portáli.

Päťdesiatpäťročný Martin Bendik prežil najintenzívnejšie tvorivé obdobie v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v banskobystrickej opere. Na doskách Slovenského národného divadla dostal naposledy šancu vo Verdiho Trubadúrovi pri otvorení novej budovy roku 2007. Režisérsky post sa preňho neskôr nikde nenašiel, musel teda nastať pôst. Prichýlili ho priatelia v rôznych inštitúciách a v súčasnosti zastáva miesto dramaturga Opery SND. Bendik si medzičasom spravil vedecký doktorát a venoval sa svojej najobľúbenejšej činnosti – kritizovaniu kritiky. Priznám sa, patril som k tým, čo si mysleli, že pri totálnom nedostatku slovenských operných režisérov by ešte mal dostať šancu. Aj s vedomím, že jeho prípadná inscenácia vyvolá vášne a polemiky.

Ludwig van Beethoven: Fidelio - scéna - SND Bratislava 2016 (foto Pavol Breier)
Ludwig van Beethoven: Fidelio – scéna – SND Bratislava 2016 (foto Pavol Breier)

Dočkali sme sa. Zrodil sa nový Fidelio. Neodvážil by som sa tvrdiť, že Beethovenov. Aj napriek takmer neporušenej hudbe skôr Bendikov. Keďže dramaturga inscenácia nemá (je ním sám režisér, či jeho chlebodarca Jakubek, alebo mladý autor textu v bulletine?), neodohral sa ani žiaden vnútorný boj o jeho výsledný tvar, žiadna polemika medzi dramaturgom a režisérom (spravidla býva plodná a relevantné divadlá ich dialóg nezriedka otvárajú pre verejnosť v bulletinoch), a výsledok bol šokujúci. Nebýva na bratislavskej opernej pôde zvykom, že stádovité ovácie postojačky vystrieda neprehliadnuteľné bučanie. No aj ono má istú výpovednú hodnotu. Hoci tiež módnu. Nebudem sa v recenzii zapodievať dielom samotným, dlhou etapou kryštalizácie jeho výsledného tvaru (prvá verzia sa zrodila roku 1805, definitívna 1814), ani štyrmi skomponovanými predohrami. Náš čitateľ túto faktografiu ovláda, prípadne si ju osvieži na portáli rovnakého média, aké práve sleduje.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Beethoven: Fidelio (SND Bratislava)

[Total: 83    Average: 1.9/5]

Související články


Reakcí (29) “Fidelio s Hundeling a Vacíkem v Bratislavě

  1. Nepamätám presne, ktorý veľký skladateľ to povedal, myslím, že Verdi: ak nemáte hrať túto operu tak ako si ja predstavujem, tak ju nehrajte vôbec. Týkalo sa to nie len hudobného, ale i režijného prevedenia.
    Myslím, že Beethoven by to povedal tiež, keby videl takto sprznené svoje dielo, ako Fidelia predviedlo SND.Ja som videla „len“ druhú premiéru včera.
    Recenzia pána Ungera je presná.
    Teda otázka znie: čo sa vlastne s tým SND dá urobiť?…..

  2. Myslím si, že pán Unger bol vo svojej recenzii veľmi mierny. Nepamätám sa, kedy naposledy som odchádzal z predstavenia tak znechutený, namrzelý, sklamaný a nahnevaný (bol som na 1. premiére, čo je však v tomto prípade úplne irelevantné).
    Ja osobne súhlasím s tým, keď režisér vo svojej inscenácii dielo aktualizuje, interpretačne posúva, akcentuje niečo netradičné, čo bolo v predlohe doposiaľ „prehliadané“… Ale režisér nikdy nesmie ísť proti samotnému dielu. To je môj názor.
    Kým Beethoven vo svojom Fideliovi oslavuje slobodu ako veľkú hodnotu, za ktorú sa oplatí bojovať a ktorá nakoniec víťazí, pán režisér Bendik nám všetkým odkázal, že sloboda je ilúzia a my sme iba naivní hlupáci, keď v jej víťazstvo veríme. A používa k tomu množstvo lacného divadelného klišé a gýču – od červeného klaunovského nosa až po záverečnú „party“ s kryštálovými lustrami (kde je navyše angažovaný na asi celú minútu (!!!) zbor baletu (!!!) – od ktorého sa však nečaká ani baletný výkon, ale lacné tanečky, ktoré by zvládol akýkoľvek komparz).
    Pán režisér si vzal do hlavy svoju ideu aktuálnej neslobody (Orwellovské sledovanie a monitorovanie ľudí) a silou-mocou ju vtesnal do svojej režijnej koncepcie. Nevadilo mu, že s Fideliom to ani pri veľmi povrchnom pohľade nemá veľa spoločného. A tak v celej inscenácii je len pramálo Beethovena. Záver inscenácie vyznieva až cynicky – toto je tá vaša sloboda, vy zadubenci! Vysmieva sa režisér priamo do očí nám divákom, účinkujúcim, ale predovšetkým autorovi opery, ktorý na nej s veľkými ideálmi pracoval vyše desaťročie. Toto je tá naša „prvá“ scéna!

  3. … to, že sa režisér vysmieva priamo do očí nám divákom, to hádam prežijeme. Zabučíme si a viac si nenecháme znepríjemňovať život. Žiaľ, celý paškvil vznikol z našich peňazí. Ešte viac ma mrzí, že brániť sa už nevie (a nielen v tomto prípade) skladateľ… Situácia v Opere SND je kritická, no pokiaľ sa ňou nebude zaoberať zriaďovateľ, nič sa nezmení.

  4. Byl jsem na páteční premiéře. Inscenace dosti hrozná: už jen ten základní nesmysl, že místo ve věznici se opera odehrává dle režiséra v jakémsi velkoskladě. A to, co režisér provedl s postavou Florestana, resp. s jeho představitelem panem Vacíkem, který zpívá pěkně, ale je bohužel velmi rozložité postavy asi jako Johan Botha, to bohužel vyvolávalo nechtěný smích publika při Florestanově velké árii (ve vrzající posteli v cele – ano, najednou je v podzemí skladu cela), při které bychom se smát rozhodně neměli… Jinak pěvecky i hudebně se mi to zdálo celkem dobré, Maidu Hundeling mám velmi rád. Ovšem orchestr dost často překrýval zpěváky až příliš.

  5. Ak si premietnem, čo som tento rok na javisku Opery SND videl, je to zúfalé defilé inscenácií podpriemerných po viacerých stránkach. Bez urážky zlý Kráľ Teodor, kde inscenáciu nedokáže zachrániť ani viacero sľubne znejúcich hlasov, x-tá repríza skutočne nezaujímavého Barbiera zo Sevilly, rozpadávajúcu sa podobu Lohengrina, kde uvádzané dielo už má len pramálo spoločné s Lohengrinom, ako si ho pamätám z premiéry. A Fidelio..
    Na Beethovenovho jedináčika som sa tešil, dielo som totiž na javisku nikdy nevidel a preto to pre mňa mala byť premiéra dvojnásobná. Tešil som sa a tajne dúfal, že tentokrát uvidím predstavenie za ktoré sa naša prvá scéna nebude musieť hanbiť. Bohužiaľ, nestalo sa tak..
    Po hudobnej stránke nemôžem súboru nič vytknúť. Orchester pod taktovkou Jánosa Kovácsa hral na vysokej úrovni ( absencia Leonory III bola avizovaná na matiné ), pán Vacík, pani Maida Hundeling, pán Sulženko, ale aj mladí Robert Remeselník a Boris Prýgl podali výkony, ktoré ma príjemne prekvapili a predčili moje očakávania.
    Samotná inscenácia diela je však tragédiou. Keby bratislavského Fidelia videl samotný Beethoven, ľutoval by že je hluchý a nie slepý. Kde chýba nápad, tam to bohužiaľ nezachráni pár bezpečnostných kamier a reinkarnovaný Ein Kessel Buntes, pán Bendik.

  6. Měl bych takový dotaz na někoho, kdo se ve své praxi pohybuje v operním provozu, již delší dobu mě to trápí. Možná je to dotaz hloupý, ale jsem laik, milovník opery, ale v divadelním prostředí opravdu jen divák. Souvisí to s tím, že když někdo odvede špatnou práci, tak by mu to nemělo projít jen tak. Chápu, že v umění se to hůře hodnotí, ale není špatná režie, kterou pak kritizují kritici, znalci i diváci, špatně odvedenou prací? Copak vedení opery nevidí, že je to špatná inscenace. Je mi jasné, že režisér má nějakou uměleckou volnost, ale zajímalo by mě, jak je toto řešeno. Vedení opery ví, že to bude průšvih, ale nemůže nic dělat? Musí režisér třeba předložit nějakou koncepci, to, jak chce inscenaci pojmout? Nebo mu do toho nikdo nemůže zasahovat? A i chudáci pěvci, pokud chtějí zpívat, tak jim nic jiného nezbývá než se podřídit?
    O den později po páteční premiéře Fidelia jsem v sobotu 9.4. viděl Pikovou dámu v Budapešti. A to byl zážitek! Už samotný operní dům je překrásný. Inscenace byla klasická, výpravná, s bohatými dobovými kostýmy a velkými sbory, orchestr pod vedením Vasilije Sinajského hrál s energií i elegancí a přitom bylo zpěváky slyšet, pěvci byli bez výjimky skvělí nebo velmi dobří, u nás známe Szilvii Rálik, která výborně zpívala Lízu, úžasný byl Michail Gubskij jako Heřman a Bernadett Wiedemann jako Hraběnka, v dalších rolích převážně maďarští pěvci a zřejmě miláčci tamního publika, neboť měli bouřlivé ovace. Scéna Heřmana s Hraběnkou měla napětí a tajemnost a když se mu pak zjeví její duch, aby mu prozradil tři karty, to bylo skoro hororové. Ta inscenace – někdo by řekl „stará veteš“ – vůbec nebyla nudná, zastralá či něco podobného, byla to podívaná v nejlepším slova smyslu. Nevyčetl jsem nikde, kdy měla tato insceance v režii Vadima Milkova v Maďarské státní opeře premiéru, ale to nevadí. Sobotní představení bylo prakticky vyprodané.
    Můj první Fidelio na scéně v Bratislavě se tedy až tak nevydařil, zato moje první Piková dáma na scéně rozhodně ano! A ještě ty krásy Budapešti k tomu…

  7. Smutné, že sme spolu s manželkou mali väčší zážitok z matiné ako z nedeľňajšej opery!
    Bolo v nej na jednu operu až príliš rušivých a mnoho krát nezmyselných režisérskych počinov. A tak s natíska otázka, či by nebnolo lepšie vychutnať si Beethovena v koncertnom prevedení. Bolo by to neporovnateľne lacnejšie a ušetrené peniaze by sa mohli požiť zmysluplnejšie, napríklad na hosťovačky v režijne lepšie vydarených inscenácií. Aj keď si myslím, že pán Unger býva niekedy až veľmi prísny , tento krát mohol byť ešte prísnejší.

  8. Pán doktor Unger je nespokojný so stavom Opery SND. Ani ja jej stavom nie som nadšený, aj keď si myslím, že na tom, kde sú problémy, by sme sa nezhodli. Mne by však ako osobe stojacej mimo divadla nenapadlo trpko a tvrdošijne vyčítať divadlu, že nie je ochotné so mnou komunikovať a dávať si odo mňa radiť.
    Žiaľ, nezhodneme sa ani na vkusových východiskách. Pán doktor Unger v minulosti pochválil nejednu inscenáciu, ktorá mne pripadala gýčová, resp. jednoducho bezradná. Preto ma neprekvapuje, že sa rozchádzame aj v názore na Fidelia.
    Ale to, že v roku 2016 píše paušálne o „módnej vlne modernizácií a zásahov do partitúr“, je šokujúce. Akoby nevzal na vedomie, že opera je divadlo, a v divadle je už od počiatku 20. storočia akceptovaným faktom, že úlohou režiséra je vykladať, interpretovať inscenované dielo, nie ho iba aranžovať. (Na operaplus.cz o tom písal napríklad Josef Herman, nezaškodí prečítať si: https://operaplus.cz/deset-poznamek-k%C2%A0te-prozlukle-operni-rezii/.) A zároveň Dr. Unger uvedenou formuláciou šmahom ruky hádže do jedného vreca zmysluplné moderné operné inscenácie, v ktorých každý posun je ukotvený v dramatickej a hudobnej štruktúre diela, s trápnymi a povrchnými „rádoby“ modernými produkciami.
    Kto má uši na svojom mieste, bol na oboch premiérach Fidelia fascinovaný hudobným naštudovaním Jánosa Kovácsa, jeho ušľachtilým, nesmierne citlivým a múdrym frázovaním, agogikou, spôsobom tvorenia páuz a kontrastmi, pričom jeho hudobnú koncepciu bez rozpakov a na vysokej profesionálnej úrovni uskutočňoval nielen orchester, ale aj zbor a sólisti. O Kovácsovom suverénnom a osobitom stvárnení tejto neobyčajne náročnej partitúry by sa dalo v dlhočiznej recenzii venovať viac než dve suché vety – že Dr. Unger vie napísať o hudobnom naštudovaní aj podrobnejšie, dokázal v obšírnych komentároch k hudobných naštudovaniam pána Friedricha Haidera.
    A kto má uši na svojom mieste, tiež si všimol, že všetky Bendikove režijné „modernizácie“ majú svoje ukotvenie a opodstatnenie v Beethovenovej hudbe, jemných podtextoch a zmenách v jej plynutí, ktoré režisér-nehudobník jednoducho prepočuje, keďže režíruje len podľa libreta.
    Pokiaľ ide o hodnotenie jednotlivých aspektov režijnej koncepcie, asi nemá zmysel, aby som sa pokúšal sa o komunikáciu. Akoby sme boli na dvoch rôznych predstaveniach. Kde ja som videl s chuťou hrajúci zbor, vtipne a významovo konzekventne stvárnený ako zmes príslušníkov najrôznejších spoločenských alternatív a menšín (hudobné nástroje, dúhový dáždnik), videl Dr. Unger „panoptikum“, „podivné zoskupenie“ ľudí, ktorí „zjavne bojujú so zrážkou spievaného slova s vágne vedenou akciou“. Kde som ja videl skvelého, charizmatického fanatika slobody Florestana alias Jana Vacíka, planúceho muža jednej idey (tak ho stvárnil samotný Beethoven), videl Dr. Unger neboráka, „réžiou donúteného sploštiť profil Florestana do jedinej polohy duševne chorého muža.“ Atď.
    Lebo divadelné predstavenie je umelecký celok, a ako celok ho treba posudzovať a podrobovať estetickému súdu. Najlepšie s určitou dávkou otvorenosti odlišnému názoru, podporenej vnímavosťou a múzickosťou. Nech sa naša debata nezvrháva na boj o akési „vlastnícke práva“ k operným dielam a o monopol na správny názor. A tiež nebuďme príliš osobní. V tom všetkom si držme palce.

    1. Téma „modernizácie“ opier bola veľmi široko diskutovaná práve na tomto portále laikmi aj renomovanými odborníkmi a ak sa nemýlim, skončila 50:50. Myslím však, že dosť víťazila myšlienka, že nie modernosť , ale samozrejme kvalita celej inscenácie je rozhodujúca (dodávam aj u zmodernizovaných inscenácií ). U práve premierovaného Fidélia preneseného do súčasnosti nevidím iné, ako primitívne a násilné modernizovanie. Miestami mám pocit, že pán Bendík robí z nás, divákov hlupákov, pre ktorých treba vysvetľovať kamerami našu neslobodu….
      Neôžem si pán Zvara odpustiť jednu poznámku ku vašemu hodnoteniu, citujem: “ Kde som ja videl skvelého, charizmatického fanatika slobody Florestana alias Jana Vacíka, planúceho muža jednej idey (tak ho stvárnil samotný Beethoven)“ ……… Klobúk dole. K takémuto videniu je potrebná vysoká dávka fantázie….
      Pripájam sa k pánovi Ungertovi i ja som videla duševne chorého muža….

      SND má problém, rsp. veľa problémov. A malo by komunikovať s každým, kto v dobrom chce prispieť k ich riešeniu.

      A na záver len malá poznámka. SND bude obstarávať nový web. Je to jedna z mála vecí, ktorá k spokojnosti funguje…. ale o tom inokedy. Sú to ale opäť peniaze nás všetkých.

      1. „Jamka“, aj doc Zvara má právo na vlastný názor, neberiem mu ho, aj keď je diametrálne odlišný od nášho (a ako sledujem diskusiu, väčšinového) a dokonca mu neupieram ani zjavne advokátsky postoj vo vzťahu k Opere SND. Len trocha pokrivkáva jeho výrok o „osobe stojacej mimo divadla“, keď donedávna bol (podľa webu SND) interným dramaturgom Opery SND. Napokon, fotografia v aktuálnom HŽ č.4, kde sedí spolu s pánmi Chudovským, Jakubekom atď, je tiež toho dôkazom.
        SND komunikovať nechce, ak si prečítate ďalšiu jednosmernú reakciu p. Jakubeka na p.Šeniglu (zástupcu Únie sólistov), uverejnenú v zmienenom Hudobnom živote, ktorý som ešte včera nemal k dispozícii, cítiť z nej všetko, len nie ochotu počúvať sa a hľadať východiská. Samozrejme, kto nehľadá, nenájde…
        Obstarávanie nového webu sú, pochopiteľne, ďalšie vyhodené peniaze. Pokiaľ ho budú kŕmiť „informáciami“ tí istí ľudia, ostane náplňou (naivné ankety ako pars pro toto) provinčným. Nie forma, ale obsah sú podstatné. Ďakujem Vám za názor. P.Unger

        1. Milý pán doktor Unger, v roku 2015 som spolupracoval na Šperkoch Madony a na Veci Makropulos, ale nie ako „interný dramaturg“. Ubezpečujem Vás, že žiadnu ďalšiu spoluprácu so SND neplánujem. Zároveň som už začiatkom roku 2015 abdikoval na funkciu člena Umeleckej rady SND. Tým pádom máte úplnú pravdu, že aj ja mám právo na vlastný názor. Srdečne Vás pozdravujem!
          V. Zvara

          1. …aha, viete milý pán doc.Zvara, ten náš web… nerozlišoval v kolónke dramaturgov externistov a „internistov“. Asi ho predsa len treba prerobiť ;-)
            … a možno (Jamka) potom sa už dozvieme, kto bude o 3 dni spievať.
            Pozdravujem PU

        2. Dobrý deň p.Unger, Jamka,
          web SND je zastaralý. Koľko už má rokov – sedem, osem? To je vo svete webových technológií a prezentácie niečo ako storočie. Jeho výmenu plne schvaľujem, ten súčasný nespĺňa ani kritériá používateľnosti ani vizuál očakávaný v r.2016! A to že sa obstarávanie robí v spolupráci so Slovensko.Digital dáva (prinajmenšom) nádej, že sa to konečne spraví poriadne a transparentne a nebude to ďalší tunel ako sme bohužiaľ na Slovensku zvyknutí.
          Prosím, v tomto ohľade naozaj do SND nekopte, nemáte pravdu. A to Vám píšem ako IT odborník, nie ako milovník opery.

          1. Iste web SND nie je „hviezdou“ medzi web stránkami, ale až taký zastaralý nie je. Zhodou okolností, celý život som pracovala v IT a napriek tomu nesúhlasím s tým, že vizuál pomôže tomu, aby divák na novom webe našiel všetko, čo by o divadle chcel vedieť. Jednoducho, ani ten „zastaralý“ web nedokázali pracovníci SND naplniť.Nie je mojim cieľom kopať do SND, mám naše divadlo rada, ale chcela by som, aby sa zbavilo aspoň základných detských chorôb.

          2. Jamka, skúsim len tak narýchlo rozviesť čo som myslel svojim prvým komentárom:
            Vizuál je len 1 stránka, ale aj tak – SND je umelecká inštitúcia 1.kategórie, prečo aj ten web nemôže byť aspoň trochu umelecký? Veď to vyzerá ako prezentácia pohrebnej služby. Mdlé farby, nudné fonty atď., žiadna kreativita, ako chcú zaujať??? (Pripomínam že SND nie je len opera/balet, ale aj činohra – to máte zas odlišného prijímateľa).
            K tomu zdôrazňujem použiteľnosť – skúsila ste si otvoriť http://www.snd.sk na mobile? Štatistiky prístupov mobile zariadení sú neúprosné, jednoducho to treba mať napísané dnes aj pre ne, inak strácate publikum.
            Ďalej funkcionalita – kalendár je zašitý tak že ho nikto nenájde, celkovo tie menu sú katastrofálne. Prehľadávanie programu komplikované. Navigovateľnosť – súčasný CMS podľa mňa ani neumožňuje customizovať prepojenia, každopádne tam také tie intuitívne chýbajú atď…
            Nechce sa mi pokračovať, myslím že na ilustráciu to stačí.
            Samozrejme obsah musí byť tiež, ale ten nie je samospasiteľný. Ani koňak nepijete z plastových pohárikov…
            A keďže ste IT, tak Vám špeciálne dávam do pozornosti Slovensko.Digital, pozrite si ich web, to sú ľudia čo chcú naozaj pomôcť – viď. http://slovensko.digital/.

    2. Pán Zvara, po prečítaní vášho článku (v n nemenovanom denníku) mám zásadnú otázku, či skutočne si myslíte, že takouto oslavnou ódou sa dá pomôcť SND. Neberiem vám právo na názor. Tento váš článok je nevkusný. Nedalo sa mi odpovedať pod článkom. Nie je tam umožnená diskusia…

  9. Ja na rozdiel od Vás, pán docent Zvara, nebudem hovoriť o Vás ako tretej osobe, ale rád odpoviem priamo.
    l. Nemám ani najmenšie ambície niekomu v Opere SND radiť, čo mam na srdci, to napíšem bez taktizovania v recenzii. Pokiaľ je o moje texty záujem, budem tak robiť, keď pominie, zmĺkne aj môj hlas. Nedostatok komunikácie, na ktorý opakovane upozorňujem, vidím v tom, že pri okrúhlom stole si dokážu vedenie divadla, zástupcovia umeleckej obce a recenzenti osvetliť oveľa viac problémov, než pri jednosmerných výpovediach. O nič iné mi nejde, sám dobre viete, že operné dianie na Slovensku sledujem už nejaké tie desaťročia a súčasnému vedeniu (netajím sa ani tým, že oboch pánov dlho a dôverne poznám) som veľmi držal palce. Na stránkach HŽ sme boli (recenzenti) oslovení vyjadriť názor na abdikáciu pána Haidera, na jeho éru a na výzvu sme reagovali. V ďalšom čísle zaujal stanovisko za odborárov pán Šenigla, bol to postoj z iného zorného uhla a v nejednom argumente som ho pochopil. Žiaľ, každá výpoveď bola jednosmerná. Vedenie Opery zatiaľ mlčí a – čo ma veľmi mrzí – podobne sa zachovalo aj v kauze Haider, po zverejnení postoja MK SR.
    2. V otázke, čo je vykladanie, resp. aranžovanie diela v roku 2016, možno nie sme až tak vzdialení, pan docent. Určite, niečo Vy chápete ako gýč, iné ja chápem ako zásah do hudobnej a textovej podstaty, ale v tom, že inscenátori by mali poznať hranicu, keď prekračujú mantinely partitúry a menia zásadné významy, by ste ako vzdelaný muzikológ mali rozpoznať. Stojím si za tým, že tzv. postmoderna (nemám rád tento výraz, to priznávam) je skôr módnou vlnou, ktorá skôr či neskôr narazí. Tak ako každá historická epocha. Zároveň podčiarkujem, že som odporcom povrchných a beznázorových aranžovačiek (á la Troškove košické inscenácie a pod.) a naopak, ak si osviežite pamäť, alebo zalistujete v archívoch, neraz som vysoko vyzdvihol aktualizovaný postoj režiséra, ak mi jeho koncepcia dávala zmysel a hlavne nešla proti hudbe. Verte, že som videl vo svete veľa „moderných“ inscenácií, ktoré ma oslovili, ale aj veľa takých, ktoré som považoval za liečenie režisérskych komplexov. Dnes nevieme, ako by na akýkoľvek významový posun zareagoval skladateľ/libretista, keď sú už dávno mŕtvi. Možno by súhlasili, možno by sa bránili právnou cestou. Preto ani ja si nenárokujem, aby môj hodnotiaci postoj každému konvenoval a verím, že to nie je ani Váš záujem.
    3. Články Dr. Hermana nie su mi neznáme, dokonca sa s nim osobne veľmi dobre poznám a vo všeobecnej rovine sme nikdy na veľké rozpory nenarazili. Na Fideliovi som ho nevidel, no na nedávnom Lohengrinovi som s ním a ďalšími českými kolegyňami hovoril.
    4. To, že máme na Fidela v réžii Martina Bendika diametrálne odlišný názor nie je nič mimoriadne. Proti gustu žiaden dišputát. Pána dirigenta Kovácsa poznám dlhé roky z návšetv budapeštianskej opery a považujem ho za veľmi kvalitného dirigenta. Jeho výkon som nespochybnil, aj keď na isté koncepčné detaily možno mať rôzne názory, Fidelio je až príliš známou partitúrou a ak si porovnáte čo len záznamy na youtube zistíte, ale rozdiely sú v poňatiach renomovaných dirigentov. Ale to je predsa normálne, podobe ako nie je povinné nadchýnať sa jedinečnosťou p.Kovácsa. Napokon, jeho krajan Ádám Fischer (videl som jeho Fidelia v Budapešti) nie je tiež totožný názorovo s Kovácsom.
    … nechcem tu zaberať príliš veľký priestor (ak sú v mojom príspevku preklepy, ospravedlňujem sa), zhodneme sa, vážený pán docent, asi na tom, že budeme otvorení názoru iných. Verte, že ja taký som, len prosím pochopte (keďže ste teoretik a dramaturg a nie pravidelne publikujúci recenzent), že hodnotiace stanovisko musí vyjadrovať jednoznačný postoj autora. Nie sú to „vlastnícke práva“, ale stanovisko k veci. O tom, že kritika je v prvom rade názor subjektu, ktorý ju podpisuje, sa ani nemusíme baviť. Poučky o „objektivite“ už máme za sebou. Každú recenziu možno oponovať, pokiaľ nejde o invektívy, je to užitočne a posúva problémy dopredu. O to predsa ide aj nám obom. Či nie? S úctou Pavel Unger

  10. Přidám taky pár slov – shlédl jsem druhou premieru Fidelia a mám z představení dobrý pocit. Pravda, jedná se o poněkud odvážné režisérské pojetí, nikoliv však pro mne neakceptovatelné. Vůbec bych inscenaci nenazval jako propadák či skandál. Některé „kousky“ bych v inscenaci sice vynechal, např. bláznivé „tančení“ tanečníků v závěru, ale jinak to bylo pro mne úžasné představení. Sbor, orchestr, sólisté – všichni podle mne odvedli kvalitní práci. Chtěl bych vyzvednout také fakt, že zpěvákům bylo v mluvených dialozích dobře rozumět. A to, kromě pár slov, nerozumím němčině!

  11. Někdy mi přijde, že jste se někteří včera vrátili z Marsu :-))) Operní režie a scény se již několik let snaží divadla v celé Evropě dávat do moderní doby a vůbec jim nevadí, že jsou proti hudbě, zpěvu, libretu, textu o čem se zpívá. Diváků ubývá a tento trend bude pokračovat. Je to fakt nevyhnutelný a jestli si někdo myslí, že tomu tak není, tak se mýlí. To je můj názor.

    1. Mozno to nevadi reziserom (a kritikom) ale zaiste to vadi nam divakom, minimalne vacsej casti divakov. A mozno toto je aj jeden z dovodov, preco divakov v opernych divadlach je stale menej. Nie nadarmo v Amerike taketo operne produkcie nazyvaju Eurotrash! V biografii byvaleho sefa Met Josepha Volpeho som citala, ako Giancarlo di Monaco na otazku, preco v Europe robil Nabucca tak, ze to zasadil do doby a politiky okolo Sadama Hussaina, zato Simona Boccanegru v Met (hraje sa uspesne minimalne 20 rokov)pekne realisticky s opulentnou vypravou do Janova, az mate dojem, ze sa to skutocne hraje v dozaciom palaci, odpovedal. Sadam bol OK pre Europu, ale v Met musim urobit nieco viacej classy! Nemam po roku tuto knihu, a tak to nemozem zacitovat uplne presne, ale vyznam bol tento.
      Myslim, ze ani Florestan (p.Vacik)a ostatni solisti s tym nie su nadseni, ale nie kazdy si moze dovolit to, co urobila Anna Netrebko uz pri skuskach Manon v Mnichove,
      ze rolu vratila, pretoze sa s tym nemohla stotoznit.( Mnichovsku Manon som videla a naprosto jej davam za pravdu!) Prepacte ze som sa vzdialila od Fidelia, ale urcite sa na to pojdeme do Bratislavy podivat, len nech to zatial nestiahnu.

  12. ad web SND – pan Sabik, Vase argumenty IT odbornika su jasne, weby sa rychlo menia, modernizuju, rpisposobuju zivatelskym platformam. No pri webe divadla by som uprednostnil obsah a tam su obrovske rezervy. Osobne by som privital radsej lepsi obsah s kvalitnymi a aktualnymi infromaciami a toleroval by som IT aspekty.
    Pozrite si web Viedenskej statnej opery http://www.wiener-staatsoper.at/Content.Node/home/Startseite-Content.de.php Uz roky ten isty a je tam vsetko, logicky, prehladne. Ako IT-ckar tam iste najdete mnoszvo chyb, ale nam uzivatelom sluzi vyborne.

    1. Web Wiener Staatsoper prešiel naposledy veľkou zmenou v r.2010. Z vizuálneho hľadiska pôsobí síce zastaralo, ale je to čistý dizajn, v porovnaní s webom SND veľmi pekný (na môj vkus asi príliš konzervatívny, ale to je celá tá inštitúcia, takže to môžme brať ako súčasť „firemnej identity“). Z programátorského hľadiska (aspoň to čo sa dá odpozorovať „zvonku“) je to profesionálna práca, ktorej nemôžem nič vytknúť.
      Naozaj jediné čo by som tam kritizoval je nepodporovanie mobilných zariadení. Majú síce Android/iOS aplikáciu, ale tá je príliš zjednodušená, o ňu sa teda veľmi nestarajú.

Napsat komentář