Gautier Capuçon a Frank Braley básnili v Beethovenovi. Koncert věnovaný památce Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové

Cyklus koncertov súkromnej agentúry Gesamtkunstwerk vstúpil do nového kalendárneho roku ďalšou delikatesou. Komorné opusy pre violončelo a klavír nie sú súčasťou bežného hudobného menu bratislavských koncertov, sú repertoárom pre fajnšmekrov a navyše, v podaní umelcov svetového mena, dokážu vyvolať pocity najrýdzejšieho a najoduševnenejšieho muzicírovania. Tridsaťsedemročný francúzsky violončelista Gautier Capuçon a jeho päťdesiatjedenročný krajan Frank Braley (klavír) prišli s programom monotematicky orientovaným na sonáty Ludwiga van Beethovena.

Ako uvádzajú v bulletinovom editoriále majitelia agentúry a organizátori cyklu Boris Ažaltoviča Štefan Dobák, tento večer dedikovali obetiam zákernej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. O pár dní uplynie od tragickej udalosti rok a komu zaschla krv na dlani, nie je dosiaľ známe. Venovanie bolo teda zreteľným signálom, že pojem Gesamtkunstwerk neobjíma len všeumelecké, ale aj celospoločenské výhonky nášho každodenného života.

Ludwig van Beethoven, tento génius viedenského klasicizmu, tvorca symfónií, inštrumentálnych koncertov, opery a širokého spektra komornej hudby, zanechal neveľký počet sonát pre violončelo a klavír. Ako prvú v pondelkovom programe uviedli Gautier Capuçon a Frank Braley z neskoršieho obdobia pochádzajúcu Sonátu pre violončelo a klavír č.4 Cdur, op.102, č.1. Už v prvých tónoch úvodného, vláčne spevného andante návštevník vnímal esenciálne technické a nástrojové kvality oboch umelcov. O tom azda ani netreba písať, lebo bez nich by nemohli do interpretácie vložiť celú škálu predpísaných i individuálne vnímaných výrazových nuáns, obohatených o nadstavbu zvnútorneného tvorivého dialógu. Vzápätí po pokojných tónoch nastúpilo razantne odlíšené allegro vivace, rozvíjajúce tematický materiál v koncentrovanom oblúku mierne sa vlniacej dynamiky. Nasledovné adagio necháva vyniknúť temným, zamatovým tónom Capuçonovho violončela, žonglujúceho v rafinovaných odtieňoch medzi pianom a pianissimom. S Braleyovým klavírom tvoria obsažný „rozhovor“, v chvejúcom sa pulze reflektujúci pocity skladateľa pri komponovaní sonáty. Finálové allegro vivace v kontraste s predchádzajúcou vetou speje k živej gradácii v rytmike, strhujúcej oba nástroje k virtuóznemu muzicírovaniu.

Druhým číslo recitálu bola Sonáta pre violončelo a klavír č.2 g mol, op.5, č.2. Začína sa pomalou časťou adagio sostenuto ed espressivo, kde obaja umelci naplnili dôstojnú a tajomne vzrušujúcu náladu s pokojne lyrickou, no občas jemnými „šľahmi“ violončela do klavírneho prúdu osvieženou líniou. Allegro molto più tosto presto postavili Capuçon s Braleyom na svižnom tempe a precíznej súhre dopĺňajúcich sa nástrojov so sforzatovým vyvrcholením. Časť rondo allegro, prezentovaná mäkkým, plastickým, ale zároveň v dynamických a rytmických nuansách variabilným spektrom výrazových prostriedkov, preverila nezlyhávajúcu techniku umelcov. „Pradenie“ na strunách violončela a prúd klavírnej ekvilibristiky dokazovali neochvejnú virtuozitu dua sólistov, z ktorých každý vie dýchať pľúcami a biť srdcom svojho umeleckého partnera.

Osviežujúcim dramaturgickým spestrením večera bolo prvé číslo po prestávke. Ludwig van Beethoven sa hudobnej forme variácií na tému z diel svojich kolegov venoval sporadicky. Jednou z takých je Sedem variácií na Bei Männern, welche Liebe fühlenz Mozartovej opery Čarovná flauta Es dur pre klavíra violončelo, WoO46. Skladateľ sa upriamil na dvojspev sopránovej Paminy a tenorového Tamina z 1.dejstva spomenutej Mozartovej opery. Oba nástroje si v ňom podávajú motívy, pohrávajú sa so základnou melodickou linkou oboch hlasov z opery, no prizdobujú si ju pridanými, do technickej virtuozity a zároveň tematickej hravosti posunutými perličkami.

Záver oficiálnej časti večera patril Sonáte pre violončelo a klavír č.5 D dur, op.102, č.2. Na rozdiel od skladieb predvedených v prvej polovici večera, táto sonáta sa začína vo vzrušujúco zvlnenom, ohnivo podfarbenom allegro con brio. Široko rozvetvené adagio con molto sentimento d´affetto otvára vo vyrovnanej atmosfére priam éterického zvuku magického violončela Gautiera Capuçona dojem spočiatku pokojne tečúcej rieky, do ktorej vstupujú bočné prúdy. Inak vnímavé, violončelo a klavír vedú dišputu, ktorá meniacimi sa témami prechádza fázami vzruchu, opätovného pokoja a opakovania situácií v rámci vety. Záverečné allegro fugato vedie geniálne skomponovanú sonátu do emotívne a obsahovo vygradovaného, oboma umelcami perfektne zvládnutého finále.

Aj keď publikum počas večera – podľa mojej mienky – reagovalo na skvelé výkony skôr zdržanlivo, po skončení oficiálnej časti už boli reakcie spontánnejšie. To umožnilo Gautierovi Capuçonovi a Frankovi Braleyovi ponúknuť až dva prídavky. Z úplne iného sveta než Beethovenove sonáty vzišlo Scherzo pizzicatozo Sonáty pre violončelo a klavír op.65od Benjamina Brittena (vtipná, perlivá veta, prednesená so šarmom a charizmou) a definitívnou bodkou bolo romantické snenie z pera Camilla Saint-Saënsa.

Bol to večer naplnený vrúcnym muzicírovaním, umeleckou, názorovou a estetickou symbiózou dvoch virtuózov, ktorí svoje schopnosti nevystavujú v individuálnej exhibícii. Vyznávajú spôsob, ktorý komornú hru povyšuje na hudobný druh, odhaľujúci najintímnejšie umelecké pocity a vnemy. Na oboch stranách. Interpretačnej i poslucháčskej.

 

Hodnotenie recenzenta:  100%

Ludwig van Beethoven

Sonáta pre violončelo a klavír č.4 C dur, op.102, č.1

Sonáta pre violončelo a klavír č.2 g mol, op.5, č.2

Sedem variácií na Bei Männern, welche Liebe fühlen z Mozartovej opery Čarovná flauta Es dur pre klavír a violončelo, WoO 46

Sonáta pre violončelo a klavír č.5 D dur, op.102, č.2

 

Gautier Capuçon, violončelo

Frank Braley, klavír

 Agentúra Gesamtkunstwerk

Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava, 11.2.2019