Glosa z Bratislavy: Nejlepší z koncertů

Najlepší z koncertov (Zanellato v Bratislave) 

Ešte pred sériou predvianočných koncertov sa v Bratislave rozsypalo vrece koncertov operných. Po miernom sklamaní z vystúpenia mladých ruských spevákov (recenzované Pavlom Ungerom tu) a silnom sklamaní z podujatia venovaného následníkom veľkého bulharského basistu Borisa Christova (19. 11. v sieni Slovenského rozhlasu), sme sa konečne dočkali kvalitného operného koncertu v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca (24. 11.) Zorganizoval ho v rámci II. ročníka medzinárodného festivalu Dni taliansko-slovenského priateľstva Italianskonsulting s.r.o. s prispením Aspim Europa.

Nie všetci operní kritici majú radi koncerty árií, osobitne ak sú dramaturgickou všehochuťou. Mne osobne to až tak nevadí, lebo vo svojich mladých časoch som pondelky trávil počúvaním podobných koncertov, ktoré z Turína vysielal RAI. Tak som spoznával nielen  vtedy na Slovensku úplne neznámych talianskych spevákov ale aj iný repertoár, než sa vtedy hral v opere SND, ale ho vysielal i na ORF1 (napríklad árie z opier Salvator RosaLo schiavo skomponované Verdiho brazílskym epigónom Antonio Carlosom Gomesom). Napriek tomu prijímam s nevôľou, ak sa dnes na operných koncertoch spievajú hlavne ária Escamilia, Kalafovo „Vinceró“ z troch krásnych árií Dalily stále len tá istá, vojvodovo La donna e mobile či Vissi d´arte Tosky, hoci aj spomínané hudobné čísla možno spievať nezáživne i strhujúco.

Na recenzovanom koncerte odznelo 11 hudobných čísel, z toho boli dva vstupy komorného orchestra The Classical Music Maniacs (ozaj írečitý slovenský názov!!) vedeného primáriusom Slovenskej filharmónie Jarolímom Emanuelom Ružičkom, ktorý zahral Zimu  z Vivaldiho Štyroch ročných období.  Dramaturgicky síce  koncert nepriniesol nejaké objavné čísla, ale ani nebol  len opakovaním tých najznámejších árií. Pekné výkony predviedli všetci traja slovenskí sólisti – Ľudovít Ludha, Terezia Kružliaková a Martina Masaryková. Tenorista interpretoval listovú áriu Cavaradossiho  výsostne dramaticky, vrátane záveru prvej slohy (disciogliea dai veli), pri ktorom veľa tenoristov prechádza do mezzavoce a frázu predlžuje (Puccini údajne zúril, keď Miguel Fleta predlžoval na tomto mieste korunku do nekonečna), no Ludha tu nasadil plný dramatický tón. Duet z posledného dejstva Bohémy naopak spieval vyslovene lyricky a v kvartete z Rigoletta krásne uvoľnene spieval najmä  úvodné frázy (bella figlia dell´ amore). Mezzosopranistka bola zasa najprv hravou Zerlínkou v duete s Giovannim, spolu so sopranistkou výborne ladila v dnes tak módnom duete z Delibesovej Lakmé, následne bola zvodnou  Maddalenou z Rigoletta a svoj šťavnatý tón plne uplatnila najmä v prvej časti árie Favoritky (Ah, mio Fernando). Škoda, že v dobre odspievanej následnej cabalette jej niektoré vysoké tóny zneli trocha priširoko a tvrdšie. Niekdajšia skvelá bratislavská Kráľovná noci výborne vyťukávala part Gildy a v Linde di Chamounix potvrdila, že je kráľovnou vysokej polohy a jej hlas sa pekne nesie zvlášť v komornejších priestoroch. Málo známy starší taliansky barytonista Alessandro Civili (spieval Marcela z Bohémy, v kvartete z Rigoletta a obe rozlúčkové árie Posu z Dona Carlosa) je už zrejme za zenitom a farba jeho hlasu je málo pútavá, frázovanie menej príkladné, no zvládnutie vyšších hlasových polôh mu nerobilo nijaké problémy.

Ozdobou večera bol však basista Riccardo Zanellato, ktorého priaznivci opery už poznali z dvoch vystúpení na Zvolenských hrách zámockých (v 2008 v Lombarďanoch, 2010 v Nabuccovi).Spevák dnes patrí vo svete k najvyhľadávanejším verdiovským interpretom a je mi záhadou, že sa ešte nedostal do Met a Covent Garden, ale pôsobí len na starom kontinente (okrem talianskych javísk v Barcelone, Paríži, Berlíne, Viedni) a v menších zámorských operných domoch. O jeho kvalitách svedčí, že ho často prizýva k spolupráci Riccardo Muti. Mozartovo  La ci darem la mano spieval nadľahčene, no pravé kvality svojho hlasu a umenia interpretácie ukázal ako kráľ Filip z Dona Carlosa. Part dynamicky bohato diferencoval, predviedol vzorné legáto a dokázal  predviesť krásne znelé mezzavoce a hlasom vyjadriť rôzne psychologické stavy sklamaného vladára. Ak sa pozriem na detaily, tak vo dvakrát opakovanom del Escorial  jeho tón znel  úplne voľne a zamatovo ušľachtilo, kým pri vyššom tóne na text volta nera uplatnil pôsobivé messa di voce. Záverečným číslom koncertu bol duet z Belliniho Puritánov, v ktorom sa basista sústredil na farebnosť a údernosť tónu, avšak rešpektujúc plne potrebu kultivovanosti spevu. Výkon Zanellata  v Bratislave z hľadiska kvality znesie porovnanie so zahraničnými speváckymi hviezdami sprostredkovanými agentúrou Kapos. Iba ľutujem, že spevák nepredviedol kompletnejší recitál. Spevákov pri klavíri sprevádzala Júlia Grejtáková.

Menšou škvrnou na výbornom podujatí bola (z neznámych príčin) slabá návštevnosť a nadbytočným sa mi videlo aj konferovanie programu mierne posúvajúce koncert od rýdzo umeleckého charakteru k spoločenskej udalosti.
Hodnotenie autora glosy: 85 %

Stelle dell‘ Opera
2. benefičný koncert operných hviezd
Martina Masaryková (soprán)
Terézia Kružliaková (mezzosoprán)
Ľudovít Ludha (tenor)
Alessandro Cirili (baryton)
Riccardo Zanellato (bas)
Júlia Grejtáková (klavír)
The Classical Music Maniacs
Dirigent: Jarolím Emanuel Ružička
24. 11. 2014 Zrkadlová sieň – Primaciálny palác Bratislava

Foto archiv, autor 

Reklama

Hodnocení

Vaše hodnocení - Stelle dell‘ Opera (Bratislava 24.11.2014)

[Celkem: 3    Průměr: 3.3/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na