Hvězda nebo bublina? Joseph Calleja poprvé v Bratislavě

  1. 1
  2. 2

Joseph Calleja po prvýkrát v Bratislave
Neverme hviezdam paušálne! Sú medzi nimi bubliny 

Veľa otáznikov vyplávalo na povrch po včerajšom koncerte maltského tenoristu Josepha Calleju. V rámci cyklu Svetové operné hviezdy, usporadúvaného s mimoriadnym úspechom už štyri roky Agentúrou Kapos, predstavil sa po prvýkrát slovenskému publiku. Obrovské rozpaky z jeho výkonu podnecujú k úvahám, aké kritériá dnes vo svete vládnu.O globálnom poklese úrovne operného spevu aj na najprominentnejších scénach a festivaloch sa presviedčame takmer denne. Kto je fanúšikom živých prenosov do kín z Metropolitan Opery či už aj iných divadiel (ja k nim z princípu nepatrím, no zavše mám česť moderovať zo štúdia Rádia Devín rozhlasové prenosy) a dokáže porovnávať dnešok s minulosťou, nezapochybuje. Jeden príklad dostala Bratislava naživo. Ako na dlani. Bohatší a luxusnejšie nabitý termínový kalendár, než má v súčasnosti Joseph Calleja, si ťažko predstaviť. Jeho cesty vedú do Mníchova, Berlína, Londýna, do New Yorku i Chicaga. Na mienkotvorné scény. Akáže tam vládne úroveň, keď v hlavných úlohách spieva tenorista, ktorý s hornou terciou základného rozsahu zvádza ťažký boj? Áno, mám na mysli Josepha Calleju, prirovnávaného (citujem mená z bulletinu, prevzaté zo zdroja Associated Press) k Jussimu Björlingovi, Benjaminovi Giglimu a Enricovi Carusovi. Nuž, legendy sa musia obracať v hrobe. Ak sa jeho meno vysloví jedným dychom s Pavarottim, tak rovnako aj on.

Po prvej časti som s napätím očakával, či nevyjde na javisko usporiadateľ a neohlási ťažkú umelcovu indispozíciu. Nestalo sa. Beriem teda jeho výkon za regulárny. Dramaturgiu svojich čísel si pravdepodobne zostavil sám. Nepredpokladám, že by mu do výberu zasahovala agentúra. Postaviť do oficiálnej časti programu vedľa seba jednu zo šiestich Čajkovského romancí a Verdiho Questa o quella, alebo v inom vstupe priblížiť Donaudyho pieseň Vaghissima sembianza s Gounodovým Romeom, to je azda vysoká škola nevkusu. Alebo čohosi iného, neidentifikovateľného. Faktom však ostáva, že prvá časť, otvorená Polonézou z Čajkovského Eugena Onegina v podaní Slovenskej filharmónie pod taktovkou Rastislava Štúra (začiatkom sezóny, v rámci Bratislavských hudobných slávností, sme ju počuli tiež) pokračovala Callejovým úvodným výstupom práve piesňou (romancou) Net, toľko tot, kto znal od Piotra Iľjiča Čajkovského. Azda jeho timbre, skôr svetlý, vokálno-esteticky a technicky preferujúci hlavovú rezonanciu, by si s ruskou poetikou aj porozumel, keby vo výraze bol aspoň náznak emócie a štýlovej atmosféry. Vzápätí Verdiho poldruha minútová Questa o quella z Rigoletta nemala ani eleganciu a bezstarostný vzlet, ani technickú a rytmickú brilantnosť. V tej chvíli som si ešte nebol istý, čomu pripísať rušivý pazvuk v ťažkopádnej a krátkej výške. Dúfajúc, že spevák je len nerozospievaný, že potrebuje čas na koncentráciu, že mu je priteplo, či sa nestihol napiť, nezlomil som po prvom „bloku“ palicu.O predel sa postarala Slovenská filharmónia pomerne zriedka hrávanou predohrou k Verdiho Luise Miller. A z nej šup do sveta juhotalianskych piesní, odkiaľ pochádza Vaghissima sembianza z pera Stefana Donaudyho. Údajne ju skomponoval vo svojich trinástich rokoch. Hoci Callejova vokálna estetika nie je čisto talianska, v skladbičke hodiacej sa ako prídavok, ponúkol zopár solídnych fráz. Vo výške (nijako extrémnej) sa však znova objavilo chrapľavé nasadenie tónu. Najslabším miestom, ba až kritickým, bola nezvládnutá známa ária Romea Ah! Lève-toi, soleil! z Goundovej opery Roméo et Juliette. Recitatívu chýbala elegancia, árii emócia, vášeň, frázy najmä ku koncu skracoval, no a záverečný tón vypovedal poslušnosť nadobro. To už bol znak vážneho technického kazu, keď Calleja (v 37 rokoch!)pravidelne stúpa do výšok priširoko, nekoncentrovane, so silou a bez lesku. Preletelo mi hlavou zopár Romeov, ktorých som naživo počul – dávnejšie Shicoff vo Viedni, Grigolo v La Scale, Castronovo v Ostrave, Flórez a Beczała na koncertoch v rovnakom bratislavskom cykle, ba aj náš Kyungho Kim. Všetci neporovnateľne presvedčivejší, tónovo a v kresbe atmosféry vrúcnejší a najmä technicky nezlomní.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Svetové operné hviezdy - J.Calleja & SF -R.Štúr (Bratislava 16.6.2015)

[Celkem: 2    Průměr: 3/5]

Mohlo by vás zajímat


6
Komentujte

Please Login to comment
2 Comment threads
4 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
5 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
bronino

Vazeny pane Ungere, ani trochu se nedivim tomu, co zde pisete a plně sdílím Vaše zklamání. Tento pan je bohužel navzdory svému hvězdnému životopisu jen zástupcem druhe ligy přinejmenším! Nehezky hlas a chatrna pevecka technika. To je důkaz toho, kdo dnes hýbe operním světem! Silne a prominentní agentury. Kdo se k nejake takove jednou dostane, má vyhráno, i kdyby na jevišti jenom sipal. .. Je to opravdu ostudne a nefer vuci mnoha vybornym pevcum, o kterých třeba bohužel ani nevíme! Jen je ostudou snobskych posluchačů, že ho s piskotem a bucenim nevyprovodili zpátky na jeho ostrov někam k Africe!

autor recenzie

Presne, do bodky, ako píšete. Tak aspoň vieme, komu sa v zahraničí vyhýbať. Aj keď ten zoznam je čoraz dlhší… Pred takými 30-40 rokmi (ďalej do histórie ani neidem), by si tento pán nezaspieval ani v Hornej-Dolnej. Jasné, že to bolo na vybučanie, no naše publikum nakazil “vírus stádovosti” a zatiaľ nepoznáme proti nemu liek. Postavia sa dvaja, traja, potom tretina a po 20 sekundách cela sála. A vidno, ako sa tí rozpačitejší obhliadnu okolo seba, či aj susedia sú v režime “standing”. Aby náhodou netrčali… :-)

Jiří Vokoun

Sám za sebe musím napsat,že tzv.potlesku ve stoje se vyhýbám a zůstávám sedět.Trochu mi to připomíná organizované 1.máje…
Ale jsem-li nadšen výkonem,nejsem žádný suchar a “BRAVO” křičím zcela neorganizovaně a v plné síle svého hlasu…

ronniev

Pane bronino, slyšela jsem Calleju dvakrát, jednou jsem z něj byla nadšená, jednou to vypadalo, asi jako popisuje recenzent, jde tedy možná o to, jaký má zrovna den. Ovšem, nezlobte se, tou svou poznámkou o “ostrově u Afriky” jste se shodil vy sám.

bronino

Mila Ronniev, chápu, že každý živý člověk má lepší i horší dny. Leč ošklivý hlas ani sebelepsi dispozice nezmění, prikladne frazovani nenahradí a hrani si na hvězdu, když na to nemá, je smutne! Vím, že ten pan jede tam, kam agentura zaveli a snaží se ždímat peníze dokud to jde. Ani mu to nevycitam a vůbec se nedivim! Taky bych to dělal … Jen mi je smutno z tech posluchačů, že nejsou schopni ty průšvihy patricne “ocenit” a hlavně to dát najevo! Nevím, nebyl jsem tam, ale panu Ungerovi verim a myslím, že to ještě napsal kulantne. Pokud není někdo… Číst vice »

leonora3

Koncert J. Calleju v Bratislave je velkou zahadou pre vsetkych, ktori sme Calleju poculi na tomto koncerte v Redute a v uplne inej forme uz predtym : co sa vlastne stalo? To si neviem vysvetlit. J. Calleju som pocula celkom trikrat: na mnichovskom festivale v juli 2013, kde na predstaveni Rigoletta dirigovanom Friedrichom Heiderom spieval Vojvodu mantovskeho. Pamatam si na obrovsky uspech u mnichovskeho publika (pravom najvacsi zo vsetkych na scene u nie moc vydarenej inscenacie). Pre istotu som si dnes vygooglovala i kritiku na toto predstavenie, ci to nebol len moj dojem: “…nadherny tenor J.Calleju, ktory to vsetko hudobne… Číst vice »