Jak daleko je z Londýna do Brna? Zdenek Konvalina v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Baletná panoráma Pavla Juráša (179)
Tentoraz:

  • Záslužná umelecká tvorba Martina Dvořáka
  • Návrat Zdenka Konvalinu zo svetových scén do Brna
  • Mníchovský škandál
  • Čo sleduje Jakob Feyferlik?

 

Záslužná umelecká tvorba Martina Dvořáka
Keď nebudem vnímať a hodnotiť umeleckú stránku Martina Dvořáka ako choreografa, je to v českom kontexte výnimočná osobnosť. Môže sa porovnávať už len s riaditeľkou a vizionárkou festivalu Tanec Praha Yvonou Kreuzmannovou. Nikto ďalší ma nenapadá. Len málo ľudí nájde v sebe potrebnú dávku energie, aby nemysleli svojim konaním na svoj finančný či existenciálny rozmer, na to, aby sa zabezpečili a mali aspoň na nájom a základné potreby, ale aby pozdvihli nízku umeleckú úroveň spoločnosti a ukázali jej tým, že projekty a osobnosti dopravia do Česka, čo sa mimo hranice deje. Podobnú snahu ešte mal bývalý tanečník Rudolf Kubičko žijúci v Nemecku, ktorý založil a roky podporoval umelecký projekt Taneční most. Martin Dvořák od roku 2004, kedy založil festival ProART, exportoval do Česka desiatky osobností. Mnoho domácich osobností prehovoril svojou víziou k spolupráci. Kto nepôsobí v umeleckej sfére živého umenia, nevie si ani predstaviť, čo to obnáša a koľko nástrah ako biblický hrdina musí dotyčný prekonať, aby sa dožil zasľúbenej zeme a nevidel len jej chrbát.

Martin Dvořák a Zdenek Konvalina (foto Klára Kvardová)
Martin Dvořák a Zdenek Konvalina (foto Klára Kvardová)

Neviem, odkiaľ Martin Dvořák berie energiu, ale každý ročník jeho letného festivalu či aktivity počas roka, ktoré zvláda vedľa svojich záväzkov interpreta a choreografa, sú milým prekvapením. Nielen nápaditou programovou skladbou, ale aj výberom osobností. Veď len tento rok napríklad vezie do Česka slávnu opernú hviezdu Brigittu Fassbaender, ktorú by mu mohli závidieť manažéri operných projektov. Či vyťaženého šéfa Divadla Aréna a veľkého herca Juraja Kukuru z Bratislavy, ktorý trvalo žije medzi hlavným mestom Slovenska a svojím druhým domovom v Nemecku. Celé toto uvažovanie o starnutí a našej pamäti, ktorá zabúda na tých, na ktorých by sme nemali zabúdať, na umelcov, ktorí robia v cudzine reklamu našej vlasti, ma práve v nadväznosti na Juraja Kukuru rozrušilo. Vyšiel s ním rozsiahly rozhovor, ktorý akoby vhodne dopĺňal dnešný diel. Je aj obrazom myslenia tohto umelca, ktorého Martin Dvořák pozval do ďalšieho dielu programu vo vile Tugendhat, v slávnej sklenenej izbe.

Martin Dvořák v záhrade vily Tugendhat (foto Jana Jano)
Martin Dvořák v záhrade vily Tugendhat (foto Jana Jano)

Pretože nielen divák, ale obzvlášť umeleckí kolegovia čoraz viacej zabúdajú na význam generačnej výmeny, tradície a poučenia sa od tých, ktorí vstupovali do divadelných šatní pred nimi. Hovoril o tom v rozhovore aj pán Kukura. „Myslím, že jde o vážnou věc – se stářím se na Slovensku i v Čechách zachází jako s infekční nemocí. Vysoký věk se považuje za selhání. Tisk informuje: ‚Koukněte, co zůstalo z Delona!‘, o Jacku Nicholsonovi v novinách oznámí: ‚Takhle dopadl!‘ Nikde jinde na světě jsem se s takovým přístupem nesetkal. Čo už tí minulí umelci a generácie, keď absolventi škôl nepoznajú ani pána Konvalinu, Slavického, Jelínka! Hrôza.

To, čo som si prečítal z úst Kukuru, súvisí s celým týmto dielom a zamyslením. Aj s aktivitami promotérov ako Martin Dvořák, aj so snažením tých menej výrazných. Každého, kto sa snaží o kultúru. „Ve světě, ve kterém vládne komercionalizace, není jednoduché prosazovat umění. Obsahem rozhovorů u nedělního rodinného oběda bývají většinou slevy v supermarketu, málokdy se mluví o tom, co hrají ve filharmonii, opeře, divadlech…“ hovorí Kukura. To je ešte dobre, pokiaľ sa rodina vôbec k nedeľnému obedu celá zíde, nie?!

Kukura hovorí ale veľmi dobre aj k nám, už viac kultúrnym. Hovorí to síce v súvislosti so Slovenskom, ale môžeme to jednoducho aplikovať aj na Česko. Člověk by měl dokázat dívat se na Slovensko zvenčí, ne ze Slovenska na svět.“ A k tým, ktorí sú tvoriví, by sme mali byť zhovievaví, pretože ako hovorí slávny herec: „Umění se staví na nejistotách, ne na jistotách. Neexistují žádné konstantní hodnoty, do popředí vystupuje kreativita. Je to pokus – i za cenu selhání.“ Áno, tak by to malo byť. Je na každom umelcovi, akú cestu si zvolí. Je zároveň však aj povinnosťou diváka, aby rozlišoval medzi tým, čo je hodnotné, a tým, čo je len pozlátka. Zodpovednosť je na strane hrajúcich aj tých, ktorí sa prizerajú. Len spoločný cieľ v divadle môže priniesť skutočný zážitok pre všetkých. Dať divadlu posvätnejší charakter a vytrhnúť ho z profánneho predvádzania sa. To je úlohou našich prvých scén, scén národných i tých menších.

Z ďalších zaujímavých mien Martin Dvořák nechal umelecký priestor: Adamovi Plachetkovi, Báre Basikovej, Ive Bittovej, Dagmar Peckovej, herečkám Simone Babčákovej či Veronike Žilkovej, baletnej legende Vlastimilovi Harapesovi a mnohým ďalším. Zoznam je to úctyhodný, tak ako zoznam svetových hviezd tanca, ktoré k hosťovaniu v Prahe prehovorila pani Kreuzmannová.

Návrat Zdenka Konvalinu zo svetových scén do Brna
„Prožil jsem více než úspěšnou kariéru, jsem spokojen. Je čas věnovat se dalším projektům, v mém případě výtvarnému umění, proto jsem již loni své trvalé angažmá v Londýně ukončil. Proč jsem během celé doby nebyl nikým z Čech pozván na hostování, je spíše otázka na šéfy baletních souborů. Já zájem měl a nešlo mi o peníze, ale doma se úspěch neodpouští. Jsem rád, že se po letech setkám s Martinem Dvořákem, a třeba nezůstane jen u jedné spolupráce, pravděpodobně ale již na nezávislé scéně a hlavně nám pro radost,“ hovorí Zdenek Konvalina pri príležitosti svojho vystupovania v rodnom meste po dlhých devätnástich rokoch.

Zdenek Konvalina (foto Klára Kvardová)
Zdenek Konvalina (foto Klára Kvardová)
  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Související články


Napsat komentář

Reklama