Jana Kurucová vyskloňovala téma lásky

Jana Kurucová vyskloňovala tému lásky

Cyklus Veľké slovenské hlasy sa zjavil pred rokom ako blesk z čistého neba. V hodine dvanástej. Naša prvá scéna si akosi pridlho kryla oči pred tým, že aj za jej múrmi sa darí niektorých našim spevákom.  A nie hockde. V Miláne, New Yorku, Londýne, Mníchove a podobných divadelných metropolách. Súkromná agentúra si tak postavila smelý plán ponúknuť „lietajúce hviezdy“ aspoň na jeden večer aj domácemu publiku. Cyklus sa začal recitálom Štefana Kocána, pokračoval Pavlom Bršlíkom a Adrianou Kučerovou a v utorok večer, tento raz pod strechou historickej budovy SND, sa predstavila mezzosopranistka Jana Kurucová.Usporiadateľská spoločnosť Kapos, ktorej pôvodným cieľom bolo a je pozývanie významných svetových sólistov (Flórez, Bartoli, Brownlee, Peretyatko) vytvorila novým projektom konkurenčné prostredie, mobilizujúce nakoniec aj Operu SND k ústretovejšiemu prístupu voči umelcom úspešným vo svete a doma takmer nepoznaným. Okrem spomenutých k nim patrí samozrejme v prvom rade Dalibor Jenis,  ten však pozvánky na bratislavské javisko dostáva pravidelne a na naše šťastie ich zväčša akceptuje. Cyklus pod súčasným názvom sa na prvý pohľad zdá byť onedlho vyčerpaný, ak však zmení v titulku jedno slovíčko, mohol by mať zaujímavé pokračovanie. Veľkých slovenských talentov (ašpirantov na naplnenie pôvodného zámeru) totiž máme v zahraničí niekoľko. Už zopár sezón sa na nie malých javiskách darí napríklad Márii Porubčinovej, Judite Nagyovej, Richardovi Švedovi, čerstvé objavy z VŠMU Juraj Hollý a Pavol Kubáň si to zamierili tiež mimo domoviny a pre nás úplnou neznámou (keďže neštudovala na Slovensku) je tiež Veľkokrtíšanka Mária Celengová, laureátka významných speváckych súťaží, ktorá sa tento rok objaví aj na Salzburskom festivale.

Ani umelecká púť mezzosopranistky Jany Kurucovej neviedla cez Bratislavu. Z nej sa po absolutóriu Konzervatória pobrala zbierať skúsenosti do sveta, až sa v roku 2009 stala sólistkou berlínskej Deutsche Oper. Napriek tomu, že v zjednotenej nemeckej metropole žije tento súbor v ťažkom konkurenčnom teréne (bývalá východonemecká Štátna opera Unter den Linden má ambície byť berlínskou „jednotkou“ a rovnako unikátnu úroveň si udržiava „laboratórna“ Komische Oper), neustupuje z vydobytej pozície divadla veľkých speváckych, dirigentských a režisérskych osobností. Jana Kurucova ako súčasť pevného ansámblu dostáva významné príležitosti aj v prvom odbore.Na svoj  bratislavský recitálový debut sa umelkyňa pripravila s preň príznačnou zodpovednosťou a precíznosťou už v dramaturgickej príprave. Dokonca sprievodný text v bulletine koncipovala ako osobné vyznanie a pozvánku „do sveta hudby plnej emócií“. Toto kľúčové slovo sa vlastne stalo aj interpretačným mottom večera, kde citový ponor do zvolených čísel  sa bezprostredne napájal na kvalitu hlasového materiálu, muzikálnosť a jeho technické ovládanie. Spolu s Janou Kurucovou pricestovala do Bratislavy pätica inštrumentalistiek, tvoriacich súbor Alba Musicale (Tahmina Feinstein – klavír, Magdalena Maria Makowska – husle, Neely Hetzel de Fonseka – husle, Manon Gerhardt – viola, Konstanze von Gutzeit – violončelo), ktorý sólistku sprevádzal a vypĺňal priestor medzi jej výstupmi. Bol to istý experiment, možno kompromis medzi klavírom a orchestrom, na ktorý si treba trocha zvykať. No za predpokladu, že poslucháč akceptoval predloženú úpravu hudobného zápisu, pôsobili výborne zladené hráčky osviežujúco. Vďaka nim zaznelo allegro z Mozartovo Divertimenta D dur KV 136, Sonata a quattro Nr. 1 G dur (časť moderato) od Gioachina Rossiniho a v druhej časti i ohnivá argentínska muzika Mariana Moresa a Astora Piazzollu.

Ako prvý blok, v ktorom Jana Kurucova „vyskloňovala“ dominantnú tému večera, boli Mozartove podoby ľúbostných citov. Roztúžený a emóciami zmietaný Cherubino z Figarovej svadby vtrhol na javisko v chlapčenskom oblečení s obrovskou kyticou ruží (tie postupne končili medzi divákmi) aby ukázal, že aj takouto krátkou „nohavičkovou“ áriou je možné naviesť situačnú ilúziu. Po malej úprave kostýmu sa z rozšanteného chalana stala prešibaná, trocha naivná, trocha vypočítavá Zerlina (Don Giovanni), aby vzápätí sólistka preladila na strunu podvedenej manželky Dona Giovanniho (ária Donny Elviry „Ah, fuggi il traditor“), varujúcej práve Zerlinu pred zvodcom. Obe postavy z Mozartovej „opery opier“ sa zavše zverujú vyšším mezzosopránom, takže ich tónový rozsah nerobil žiaden problém ani Jane Kurucovej. Dokázala, že je v mozartovskom slohu zorientovaná, má potrebnú kultúru frázovania, tieňovania farieb a dynamiky.Dve belcantové zastávky tvorili ukážky z u nás neprávom zaznávaných vážnych opier Gioachina Rossiniho a Gaetana Donizettiho. Výnimkou je práve Lucrezia Borgia, ktorá má za sebou krátky javiskový život na scéne Opery SND (2007-2010), ako aj skvelé koncertné uvedenie s Editou Gruberovou a Pavlom Bršlíkom v rámci Bratislavských hudobných slávností  2011. Z nej zaspievala Jana Kurucová áriu Maffia Orsiniho „Il segreto per esser felici“ s náležitým temperamentom a príjemne sfarbeným, pohyblivým materiálom. Prekrásny vstupný recitatív a ária titulnej postavy Rossiniho opery Tancredi („Oh patria! – Di tanti palpiti“) býva vizitkou technickej virtuozity a slohovej zdatnosti rossiniovských mezzo-koloratúr. Podmanivo impresionistický orchestrálny úvod síce komorná úprava trocha rozmazala, zato Kurucovej podanie nieslo podstatnú časť známok medzinárodne akceptovateľnej rossiniovskej interpretácie. Isteže, Kurucova nemá kontraaltovú farbu a dramatický náboj takej Ewy Podlešovej, nebohej Lucie Valentini Terrani či Daniely Barcellony, azda jej ešte chýba aj kúsok rafinovanej virtuozity a technického exhibicionizmu, (Rossini ho má v prvom pláne), rozhodne však bol to v emóciách a štýle čistý Tancredi, akého by sme na našich javiskách brali všetkými desiatimi.

Druhú časť programu nasmerovala Jana Kurucová do španielskeho prostredia. Po nepatrnej úprave javiska a zmene kostýmu zasvätila publikum do výrazových tajov piesňového cyklu Siete canciones populares españolas od Manuela de Fallu. Siedmim skladbám dala veľmi rozmanitú a jemne diferencovanú atmosféru, každé číslo reflektovalo význam spievaného slova, pričom ponúkla veľmi širokú paletu dynamických a výrazových nuáns. Dve ukážky zo sveta u nás predsa len nie často počutého žánru zarzuely (Pablo Luna: ária z El niño judío a Ruperto Chapi: romanca z Las hijas del Zebedeo) účinne vygradovali oficiálnu časť programu. Kurucovej interpretácia však nebola stavaná len na vonkajší efekt, ale aj v týchto melodicky chytľavých a južanským  temperamentom oplývajúcich číslach prejavila schopnosť intenzívneho prežívania hudobného a textového obsahu. Jej hlas znel sviežo, kovovo, v registroch až na trocha menej rezonančné hĺbky vyrovnane a najmä sprostredkoval vzácne neafektovanú výrazovú úprimnosť. Prídavková Habanera z Bizetovej Carmen v podaní Jany Kurucovej, dotvorená hereckým prejavom a priamym kontaktom s publikom, vyvolala v auditóriu veľkú dávku nadšenia a zaslúžené ovácie.

Hodnotenie autora recenzie: 85 %

Veľké slovenské hlasy
Jana Kurucová (mezzosoprán)
Alba Musicale Berlín
(Usporiadateľ KAPOS artists Bratislava)
14.mája 2013 historická budova SND Bratislava

program:
Wolfgang Amadeus Mozart:
– Divertimento D dur KV 136 (Allegro)
– Ária Cherubina z opery Figarova svadba „Non so piú cosa son, cosa faccio“
– Ária Zerliny z opery Don Giovanni „Batti, batti“
– Recitatív a ária Donny Elviry z opery Don Giovanni „Ah, fuggi il traditor“
Gioachino Rossini:
– Sonata a quattro Nr. 1 G dur (Moderato)
– Recitatív a ária Tancreda z opery Tancredi „Oh patria! – Di tanti palpiti
Gaetano Donizetti:
– Ária Maffia Orsiniho z opery Lucrezia Borgia „Il segreto per esser felici“
Mariano Mores:
– Cafetin de Buenos Aires
– Cristal (z cyklu Sechs argentinische Tangos)
Manuel de Falla:
– Siete canciones populares españolas
Astor Piazzolla:
– Tango Ballett
Pablo Luna:
– Ária „De España vengo“ zo zarzuely El niño judío
Ruperto Chapi:
– Romanca „Al pensar en el dueño de misamores“ zo zarzuely Las hijas del Zebedeo

Foto PANER