Janáček, Poulenc, Franck – sonáty pro housle a klavír v Bratislavě

Bratislavské hudobné slávnosti: tri sonáty pre husle a klavír 

Tak vyzeral ďalší večer v rámci Bratislavských hudobných slávnosti. Janáčkove obavy z prvej svetovej vojny a Poulencove obavy z tej druhej, boli zakončené farebnými výbuchmi francúzskeho novoromantizmu Césara Francka.

Silná ľudovosť sa skrýva v Sonáte pre husle a klavír Leoša Janáčka. Je to zvláštny mix národného cítenia s tým proruským a očakávanie Rusov na Morave. Cez melódiu prechádza strach až po pokusy o upokojenie. Leoš Janáček tu pracoval s tradičnou sonátovou formou, no obsahovo po svojom. Jedná sa zároveň o obdobie, keď jeho najsilnejšou inšpiráciou bola láska ku Kamile Stösslovej. S týmto spojením lásky, s jeho silným tonálnym myslením a s jeho čoraz väčším upieraním sa k ľudovým motívom vzniklo dielo, ktoré je silno pestré a melancholické. Zatiaľ čo francúzsky huslista Pierre Amoyal prednášal tóny lyrickým spôsobom, ukrajinský klavirista Pavel Gililov ho vyfarboval a impresionistickú ľudovosť striedal s napätím. Silná virtuozita ho nenechala vyviesť z miery a s husľami vyprofiloval veľmi pekné momenty dialógu. Pierre Amoyal ukázal svoju profesionalitu v autentickosti, ktorú dokázal prispôsobiť. Jeho spôsob hry bol silno recitatívny.Francis Poulenc sa nechal rád unášať v dlhých, rozvíjajúcich sa melódiách. Bol prísne diatonický a formovo a inšpiračne otvorený všetkému. Veľmi často sa spomína veta z kritiky Clauda Rostanda: „…napoly chuligán, napoly mních.“ Dobre znejúce vyjadrenie, ktoré okrem osobnosti skladateľa, vhodne vyjadruje aj jeho tvorbu. Jeho štýl by sa dal nazvať konzervatívne inovatívny. Do tradičnejšej formy vkladal prvky 20. storočia. Nehanbil sa byť prehnane expresívny, niekedy úmyselne a naivne romantický. Pierre Amoyal sa interpretačne vzdialil od ľudovej recitácie a pridal na virtuozite a expresívnosti. Pavel Gililov sa akoby nechal spolu s husľami unášať. Návštevníci sa skutočne pozerali na jedno teleso, ktoré sa plavilo Poulencovou melódiou, ktorá neustále unášala skladbu po krajine francúzskej hudby 20. storočia, ktorá bola už presýtená Debussym a Ravelom. Sonáta je zakončená akoby v duchu experimentu, úderom vrchných tónov klavíru a pizzicatom. Vďaka silnému úderu a stlačenému sustain pedálu klavíra znela celá jeho konštrukcia a ozvena v závere tak nabrala v barokovej sále celkom iný rozmer.Večer zavŕšil César Franck Sonátou pre husle a klavír A dur. Výnimočné dielo, ktoré ovplyvnené Wagneriánskym leitmotívom narušuje sonátovú formu. Melodické myšlienky kontrastujú až do poslednej časti, kde sa spájajú a vytvárajú tak veľkolepé, pestrofarebné optimistické variácie postavené na kontrapunkte a kánone. Napriek tomu, že sa jednalo o komornú hudbu, oba nástroje v tomto diele ukázali svoj potenciál v zvukovej plnosti v ktorej sa dopĺňajú a obaja hudobníci akoby zaplnili celé pódium. Bol to aj dramaturgicky výborný ťah. V predošlých sonátach skladatelia používali neúplné akordy, nadnesené impresionistické súzvuky. Tu však César Franck tvoril plnú, artificiálnejšiu hudbu, ovplyvnenú nemeckými skladateľmi klasicizmu a romantizmu a vznikol tak kontrast v sýtosti samotných diel. Záver večera vďaka tomu získal istú veľkoleposť.

Pierra Amoyal celý večer neupustil od recitatívnej lyrickosti. Na začiatku pracoval s ľudovými motívmi ľudovou interpretáciou. Na nej však neskôr ubral a prispôsobil sa dielu.S klaviristom Pavlom Gililovom mali veľmi nenútenú komunikáciu, viac sluchovú ako viditeľnú. Pavel Gililov bol dynamicky opatrnejší, no čo sa týka virtuozity tak uvoľnenejší, profesionálnejší, no nie tým chladným spôsobom. V každom jeho tóne bol jasný zámer, jasná myšlienka a cit.

Aj keď sa nejednalo o najočakávanejší koncert Bratislavských hudobných slávnosti 2015, obaja hudobníci prejavili obrovskú umeleckú charizmu, talent a návštevníkom zabezpečili kvalitný hudobný zážitok. Postavili celú sálu na nohy a potešili ju ešte dvoma skladbami.
Hodnotenie autora recenzie: 90%

Bratislavské hudobné slávnosti 2015
Pierre Amoyal (husle)
Pavel Gililov (klavír)
1. októbra 2015 Malá sála Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Leoš Janáček: Sonáta pre husle a klavír
Francis Poulenc: Sonáta pre husle a klavír FP 119
César Franck: Sonáta pre husle a klavír A dur

www.bhsfestival.sk

Foto BHS / A. Trizuljak