Jubilanti slovenské opery (6)

Spomeňme si na jubilantov (6) 

V mesiaci júni nenájdeme medzi slovenskými opernými spevákmi zvlášť významných jubilantov. Aj tak si však môžeme pripomenúť nedožitých 85 rokov basbarytonistu Borisa Šimanovského (26. 6.), 25 rokov od smrti sopranistky Marky Medveckej (19. 6.) a 55 rokov od skonania českého, v SND udomácneného tenoristu Františka Hájka (3.6.). Úplne osobitým prípadom je basista Ladislav Pudiš (zomrel 6. 6. 2005), ktorého celá umelecká kariéra sa odohrala v Taliansku.

Rodák z Mukačeva Boris Šimanovský vyštudoval spev na VŠMU u Anny Korínskej, tri sezóny pôsobil v opere Štátneho divadla v Košiciach a v rokoch 1958–1990 bol sólistom Opery SND. Najsľubnejšie boli jeho začiatky a do polovice šesťdesiatych rokov spieval aj veľké úlohy. Bol Leporellom i Masettom v Donovi Giovannim, Pizarrom vo Fideliovi, Dragomírom vo Svätoplukovi, Galickým v Kniežati Igorovi a trojjediných diablom (Coppelius, Dapertutto, Miracle) v Hoffmannových rozprávkach. Jeho drsnejší basbarytón ho, ako vidno zo spomínaných úloh, predurčoval skôr k interpretácii negatívnych charakterov. Neskôr už vytváral len charakterové role, z ktorých spomeniem Zunigu z Carmen, Schaunarda z Bohémy, Sciaroneho z Tosky a Míchu z Predanej nevesty, pričom si dodnes pamätám jeho skvele zahraný plač na mŕtvolou Buosa Donatiho v Pucciniho komickej opere (Kriškova inscenácia z roku 1968). Zomrel 28. júna 2004.Už štvrťstoročie uplynulo od smrti sopranistky Marky Medveckej (v budúcom roku bude sto rokov od jej narodenia). Hoci bola sólistkou Opery SND v rokoch 1940–1952, je známejšia ako slovenská pedagogička svetoznámej Edity Gruberovej. Spev vyučovala po ukončení aktívnej umeleckej činnosti na Bratislavskom konzervatóriu, kde okrem slávnej Edity vychovala aj barytonistu Štefana Babjaka (dlhoročná opora banskobystrického súboru a otec barytonistu Martina a mezzosopranistky Terky Kružliakovej), Alžbetu Mrázovu úspešnú v košickej opere a dramatického tenoristu Arnolda Judta (sólista SND 1970–1990). Sama študovala spev (do roku 1940) na konzervatóriu v Prahe, následne  hudobnú vedu a francúzštinu na bratislavskej univerzite, no popri tom už pôsobila ako sólistka v SND. Vládla lyrickým až mladodramatickým sopránom, no jej prvými úlohami boli Siebel z Fausta a Cherubin z Figarovej svadby. Jej soprán sa najlepšie uplatnil v slovanskom repertoáre (Mařenka, Vendulka, Jenufa, Kňažná z Čerta a Káče, Karolínka z Dvoch vdov), po vojne sa odvážila aj na dramatickejšie postavy – Katrenu z Krútňavy, Moniuszkovu Halku či Dvořákovu Júliu. Celkove v SND odohrala do 350 predstavení a od roku 1952 sa už venovala len pedagogickej činnosti, okrem konzervatória bola hlasovou poradkyňou pre Lúčnicu a operný súbor Divadla JG Tajovského v Banskej Bystrici.

Ladislav Pudiš (17. 4. 1924 – 6. 6. 2005) emigroval v roku 1945 do Talianska so skupinou mladých novicov, no namiesto kňažského povolania sa po štúdiách u Riccarda Stracciariho venoval opere. Medzi jeho najvýznamnejšie úlohy patrili Don Basilio a Don Bartolo z Rossiniho najznámejšej opery, Mozartov Leporello a Figaro. Kým tieto úlohy spieval najmä na menších talianskych javiskách (Cagliari, Parma), na popredných talianskych scénach spieval skôr menšie úlohy (Colline v Bohéme, Timur v Turandot, Mathieu v Chénierovi, Angelotti i Sacresteano v Toske, Gerond v Manon Lescaut), pričom často v prvotriednych sólistických obsadeniach (napr. s del Monacom, Stellou, Taddeim, Corellim a pod.). Tak ako dnes Bršlík aj on si zjednodušil meno a umelecky vystupoval ako Leo Pudis. Bol častým hosťom Radia Vatikán a popri vlastných memoároch aj autorom knihy Rím a Vatikán. Takže dávno pred Luciou, Editou a Petrom sme mali speváka, ktorý spieval v talianskych operných staggionach.
Foto archiv, archiv SND Bratislava / Gejza Podhorský