Klavírní recitál Kirilla Gersteina v Rudolfinu

Stredu 14. marca venoval Český spolok pre komornú hudbu výlučne klavíru a klaviristovi ruského pôvodu Kirillovi Gersteinovi. Tohto uznávaného hudobníka má pritom pražské publikum možnosť počuť relatívne často. Naposledy to bolo v júni minulého roku v Čajkovského „Koncerte č. 1 b moll", recitál tu Gerstein odohral vo februári roku 2015. Umelec sa včera predstavil v programe, v ktorom sa zreteľne prejavila rozmanitosť jeho repertoáru – najstaršiu skladbu recitálu (Bachove „Štyri duetá") delí od tej najmladšej (Adèsove „Tri mazúrky") bezmála 270 rokov. Okrem týchto kompozícií zazneli aj „tradičnejšie“ diela klavírnej literatúry: prvý zošit Debussyho „Prelúdií", tri valčíky Fryderyka Chopina a (po zmene programu) „Sonáta fis moll" od Johannesa Brahmsa.
ČSKH – Kirill Gerstein – Praha 14. března 2018 (zdroj ČSKH / foto © Zdeněk Chrapek)

To, čo celý program spájalo azda najviac, bol interpretov štýl. A to ako v dobrom, tak aj v trochu negatívnom zmysle. Kritika často vyzdvihuje Gersteinovu originalitu a tá sa prejavovala aj na včerajšom recitáli. Zaujímavá zvukovosť, agogika a artikulácia oživili Chopina či niektoré Debussyho prelúdiá, keď však podobný postup uplatnil v Bachovi alebo Brahmsovi, nefungovali už tak dobre. Celkovo ma klavirista upútal nevšedne farebnými odtieňmi nižšej dynamiky, naopak miestami rušivo na mňa pôsobilo jeho frázovanie – občas svojské modelovanie prirodzenému tvaru škodilo.

Otváracím číslom koncertu boli Štyri duetá Johanna Sebastiana Bacha. Tieto dvojhlasé skladby sú súčasťou Klavírnych cvičení. Napriek tomuto zdanlivo inštruktážnemu zameraniu však obsahujú kompozične pozoruhodné miesta a ich zoradenie (moll-dur-dur-moll, pomaly-rýchlo-rýchlo-pomaly) ich predurčuje na to, aby boli interpretované vcelku. Gerstein k Duetám pristupoval tvorivo, niekedy však jeho pojatie zaťažovalo plynutie skladieb.

V nasledujúcich Prelúdiách Clauda Debussyho ukázal klavirista širokú škálu farieb, mäkké piana a veľmi citlivý prístup k týmto impresionisticky chvejivým kompozíciám. Práve to mi imponovalo – v jeho hre nevyčnievali žiadne zbytočné romantické výboje, aj pri zahustenejšom dianí ostával jemný. Z tohto hľadiska vyzneli dobre napríklad prelúdiá Potopená katedrála či Zvuky a vône krúžiace vo večernom vzduchu, kde ma naozaj tešilo počúvať Gersteinovu prácu s témbrom. Paradoxne, hoci bol umelec výrazovo skôr zdržanlivý, v niektorých častiach akoby absentovala skutočná intimita a hlbší prežitok. To bol prípad najmä nezvyčajne rýchlo interpretovaných Stôp v snehu.

Po prestávke prišli na rad dve trojice tancov: valčíky Fryderyka Chopina a mazúrky Thomasa Adèsa. Ako som už naznačila vyššie, Gersteinov prístup k Chopinovi mi pripadal príťažlivý a na väčšine miest bez nánosov interpretačných manierov, ktoré sú dnes pri interpretácii diel tohto skladateľa bežné. V tomto duchu zaujal najmä prvý z uvedených valčíkov, Valčík F dur op. 34. č. 3, ktorý zahral Gerstein s ľahkosťou a pôvabom. Naopak azda až príliš mohutný zvuk zvolil klavirista vo Valčíku e moll op. posth.

Tri mazurky, inšpirované práve Fryderykom Chopinom, patrili z môjho pohľadu k najznamenitejším momentom večera. V týchto krátkych skladbách pracuje Adès s postupným narastaním a poklesom (či už ide o zvukovosť, alebo napríklad o tónový rozsah), rytmom či svojskou ornamentikou. Celkovo ide o diela, v ktorých poslucháč spozoruje známe postupy, je však zmätený ich následným spracovaním. Existuje nahrávka, na ktorej tieto skladby hrá samotný skladateľ. Ten akoby skôr zdôrazňoval to, čo je na nich iné a cudzie, Gerstein naopak v dielach vyzdvihoval to klasické. Vytvoril poslucháčsky atraktívny, prirodzene plynúci celok s nezvyčajnou atmosférou. Mimochodom, na budúci týždeň sa v Rudolfine predstaví aj autor skladieb – ako dirigent sa postaví pred Českú filharmóniu.

Poslednou skladbou programu bola Brahmsova Sonáta č. 2 fis moll. Pôvodne ohlásená Sonáta č. 3 f moll Roberta Schumanna síce nakoniec nezaznela, spojitosť s týmto skladateľom však ostala. Schumann k Brahmsovej skladbe priložil list s odporúčaním pre vydavateľa a príbuznosti nájdeme aj v oboch sonátach: kým tá Brahmsova je Clare Schumann priamo venovaná, Schumannova Sonáta č. 3 obsahuje variácie na jej tému. Včerajšie uvedenie Brahmsovej sonáty bolo najmä po technickej stránke zvládnuté dobre, nepôsobilo však tak pútavo ako iné diela. Lyrické úseky boli veľmi precítené až dojemné, od druhej časti Andante con espressione sa však už mierne strácala plynulosť diania, k čomu prispeli aj pridané pohyby fráz. Ku koncu tak sonáta už pôsobila trochu rozdrobene.

Recitál Kirilla Gersteina bol dramaturgicky zaujímavým spojením overených kusov klavírneho repertoáru s dielami, ktoré z koncertných pódií nepočujeme tak často. Talent a osobnosť klaviristu vyvolal nadšené reakcie publika, ktoré sa ďalšieho umelcovho vystúpenia v Prahe dočká ešte v júni tohto roku – tentokrát so sprievodom orchestra.

Hodnotenie autorky recenzie: 85 %

 

Český spolok pre komornú hudbu
Kirill Gerstein (klavír)
14. marca 2018 Dvořákova sieň, Rudolfinum Praha

program:
Johann Sebastian Bach: Štyri duetá BWV 802 – 805
Claude Debussy: Prelúdiá – 1. zošit
Fryderyk Chopin:
– Valčík F dur op. 34. č. 3
– Valčík e mol op. posth
– Valčík As dur op. 42
Thomas Adès: Tri mazurky
Johannes Brahms: Sonáta č. 2 fis moll op. 2

www.ceskafilharmonie.cz

Hodnocení

Vaše hodnocení - ČSKH – Kirill Gerstein (Praha 14. 3. 2018)

[Celkem: 5    Průměr: 4.2/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře “Klavírní recitál Kirilla Gersteina v Rudolfinu

Napsat komentář