Veľké hlasy, mladosť a krása
dominovali na mimoriadnom koncerte Štátnej filharmónie Košice (10. 10. 2013) s hosťujúcimi umelcami z ruského Petrohradu. Dirigentskú taktovku zverili Alimovi Shakovi, spolu s orchestrom Košickej filharmónie a koncertným majstrom Marošom Potokárom predniesli program, s akým sa stretávajú len výnimočne. 
Diela majstrov opery a operety, ba aj neapolské piesne zazneli v podaní umelcov, reprezentujúcich divadlá v St. Peterburgu. V orchestrálnych predohrách dirigent nasadil náročné tempá, monumentálny zvuk, dramatizmus v kontraste s lyrickými pasážami. Orchester sa tu ukázal ako pohotové a profesionálne vyspelé teleso, s virtuóznymi vstupmi jednotlivých nástrojov a skupín. Napriek tomu bola celková koncepcia dirigenta neobvyklá v tvorbe dynamických plôch, stupňovanej dynamike. Jeho spolupráca so spevákmi bola mimoriadna, dokázal „niesť“ tóny a držať fermáty, priam dýchať so sólistom. Tenorista Sergei Semiskhur ako Lenskij v Oneginovi, ako Vojvoda v Rigolettovi, ako Sou Chong v Lehárovi, alebo Lionel vo Flotowovej Marte presvedčil, že je spinto tenoristom s veľkou perspektívou, darilo sa mu vo vysokých polohách a fortissime, veľkom legáte v závere fráz. Neapolská pieseň Surdato ńamurato mu zatiaľ nepristane, viac úspešný bol v záverečnom Prípitku z Traviaty v duete s Oxanou Shilovou.
Druhý mužský hlas, barytonista Vasily Ladyuk od skladby k skladbe zvyšoval svoj temperament a úspech u publika. V Čajkovského Jolante mu spočiatku vadil preexponovaný zvuk orchestra, až v cavatine Figara z Rossiniho Barbiera zo Sevilly naplno rozvinul svoje schopnosti – upútal krásnym, plnozvučným témbrom, rytmickým a dynamickým zvládnutím partu, pôsobivou bezchybnou a prirodzenou virtuozitou. Bol jedným z vrcholov večera. Rovnako sa mu darilo v dvoch neapolských piesňach, ale radšej by sme boli počuli v jeho podaní viac árií z opier! 
Pieseň Lejly z opery Snehulienka Rimského – Korsakova v Košiciach zaznela snáď vôbec po prvý raz, mezzosopranistka Yekaterina Sergeyeva tu ukázala svoj zvučný, plný volumen, schopnosť tvoriť pôsobivé ozdoby, frázy, dynamiku. Rovnako aj v Mozartovej Figarovej svadbe v árii Cherubína nad citlivými pizzikatami orchestra tvorila nádhernú líniu vokálneho prúdu. Zapôsobila aj svojím javiskovým zjavom v Bizetovej Habanére z Carmen a zvlášť v Granade, ktorú v Košiciach naposledy nezabudnuteľne zaspieval Luciano Pavarotti! 
Sopranistkou večera bola Oxana Shilova, takisto pôvabná mladá speváčka s krásnym a znelým, ohybným a pevným hlasom. Najviac zaujala v árii Dvořákovej Rusalky, v češtine, stvárnila ju s veľkým umeleckým poňatím, citlivo a s vkusom, bez preexponovania v dikcii, alebo výraze. Umelecké hodnoty Verdiho opery Sicílske nešpory sme si pripomenuli v jej podaní, keď sa krásnymi rytmicky stvárnenými frázami, sviežim orchestrálnym sprievodom trblietali všetkými farbami. Darilo sa jej v Pucciniho árii Lauretty z Gianni Schicchi, keď svoj spev ukončila v nádhernom závere v pianissime! Svoj pôvab odhalila aj v operete Giuditta Franze Lehára a hlavne v záverečnom prípitku z Verdiho opery Traviata. Veľký aplauz a vďaka hosťujúcim umelcom nemohla skončiť inak, ako spoločným spevom všetkých účinkujúcich v neapolskej piesni Funiculi, funicola.
Hodnotenie autorky recenzie: 75%
Opera Gala
Galakoncert ruských operných sólistov na Slovensku
Oxana Shilova (soprán)
Sergei Semishkur (tenor)
Vasily Ladyuk (barytón)
Yekaterina Sergeyeva (mezzosoprán)
Dirigent: Alim Shakh
Štátna filharmónia Košice
Maroš Potokár (koncertný majster)
10. október 2013 Koncertná sála Domu umenia Košice
Foto ŠFK
