Košická filharmonie se festivalové konkurence nezalekla

Vstúpiť do zdravo konkurenčného prostredia Bratislavských hudobných slávností, medzi orchestrálne telesá zo Salzburgu, Moskvy či Paríža a v očakávaní ansámblov z Petrohradu, Prahy či Rigy, znamenalo pre Štátnu filharmóniu Košice výzvu i zodpovednosť. Nezľakli sa a postavili sa k nej tvárou v tvár. Päťdesiatiny oslavujúci súbor z východoslovenskej metropoly vstúpil na festivalovú pôdu v nedeľu večer a pod taktovkou svojho šéfdirigenta Zbyňka Müllera odohral vhodne zostavený program so cťou a úspechom u obecenstva.
Zbyněk Muller, Terézia Kružliaková, BHS 2018 (foto Alexander Trizuljak) 

Štátna filharmónia Košice vznikla v roku 1968 a na pozícii šéfdirigentov sa za ostatné polstoročie vystriedalo iba päť osobností. Z nich len jeden Slovák. V dvoch obdobiach to boli Bystrík Režucha a Stanislav Macura, v jednom Tomáš Koutník a Jerzy Swoboda (tieto údaje nemali chýbať v bulletine, najmä s ohľadom na okrúhle výročie!), od roku 2008 je v tejto funkcii – popri angažmáne v pražskom Národnom divadle – český dirigent Zbyněk Müller. Stabilita na čele orchestra prináša svoje ovocie. Je to symfonické teleso s menším zastúpením nástrojových skupín, čo zároveň môže byť pri dosahovaní súdržnosti a vyváženosti zvuku ťažšou cestou. Aj istým limitom v zostavovaní repertoáru. Do Bratislavy si Košičania zvolili repertoár reprezentujúci tvorbu východného Slovenska, svetovú literatúru i dielo zrodené vo vlasti dirigenta. Večer otvorila Komorná symfónia z pera bardejovského rodáka Jozefa Grešáka. Pozoruhodné je, že ho skomponoval vo svojich šestnástich rokoch. Napriek nespornému talentu jeho meno a tvorba ostáva v rámci slovenskej hudobnej moderny trocha v úzadí. Z roku 1923 pochádzajúca skladba (vzhľadom na časový rozmer, hoci má náznaky členenia, ju ťažko považovať za symfóniu) je skôr akýmsi žánrovým obrázkom, tematicky podnieteným atmosférou dedinskej svadby. Sám Grešák ju päť rokov pred smrťou revidoval. Košickí filharmonici je nej ukázali najmä dynamicky tvárnu a v súhre precíznu sláčikovú sekciu.

Štátna filharmónia Košice, Sophia Jaffé, Zbyněk Muller, BHS 2018 (foto Alexander Trizuljak)

Sólistkou Koncertu pre husle a orchester d mol, op.47 od Jeana Sibelia bola tridsaťosemročná Berlínčanka Sophia Jaffé. Technicky výborne podkutá umelkyňa uchopila part tak, ako bol po skladateľovej revízii zamýšľaný, teda v dominancii sólových husieľ. Neponúkla však agresívny tón, ale kultivovane korešpondujúci s orchestrálnym pozadím. To sa vynára do popredia a prepuká inštrumentálnym bohatstvom najmä tam, kde kreslí atmosféru prírodných farieb. V prvej vete Allegro moderato vyšla Sophia Jaffé z intímneho pianissima a v miernych dynamických vlnách zachovávala jej prevažne meditatívny charakter. V 2.vete Adagio di molto upútala pôsobivo dlhými, pokojnými frázami, zvýrazňujúcimi lyricko-romantickú náladu. V kontrastnej záverečnej časti Allegro, ma non tanto sa pozícia sólového nástroja dostáva do energiou nabitého, priam tanečného víru, ktorý vystihla svojím sýtym, tmavšie sfarbeným a nad nemalými technickými nástrahami poľahky víťaziacim tónom. Mnohé pekné momenty pripravil aj Müllerov orchester, potešilo najmä, že žiadna zo sekcií (vrátane dychovej) sa nedopúšťala prešľapov a pôsobili jednoliato. Sophia Jaffé sa po viacnásobnom vyvolaní publikom odhodlala k prídavku z pera Paula Hindemitha, v ktorom potvrdila svoje zrelé interpretačné umenie.

Sophia Jaffé, BHS 2018 (foto Alexander Trizuljak)

V druhej časti večera odznela Omša D dur, op.86 Lužanská od Antonína Dvořáka. Dielo nie až také frekventované a profilujúce obraz skladateľa, bolo pôvodne komponované na objednávku architekta a mecenáša umenia Josefa Hlávku. Dvořák ho napísal pre sólistické kvarteto, zbor a organ a zinštrumentoval ho až po piatich rokoch (1892). Premiéra prvej verzie sa odohrala v Lužanoch, upravenej podoby deväť mesiacov po jej dokončení v Londýne. Nie je dielom pompéznym, nemalo ambíciu konkurovať veľkým skladateľovým oratóriám, má skôr komornejší ráz. Opiera sa o liturgický text a hudobné pradivo stmeľuje cirkevný mód s prostou melodikou a harmóniou, odrážajúcou ľudský profil skladateľa. Jej predvedenie v rámci BHS presiahlo účinkom opulentného zvuku a širokej dynamickej i farebnej palety Slovenského filharmonického zboru (zbormajster Jozef Chabroň) pôvodne zamýšľaný komornejší charakter. Nebolo to na škodu, keď vyznenie Omše D dur pod Müllerovou taktovkou zapôsobilo ako mohutná, no vo svojich ôsmich častiach výrazovo členená skladba. S úsekmi dynamicky pritlmenými i vzletnými. Vhodne a homogénne bolo zvolené aj sólistické kvarteto. Dva teplými a mäkkými farbami pôsobiace ženské hlasy, sopranistku Evu Hornyákovú a mezzosopranistku Teréziu Kružliakovú, dopĺňali štýlovo nemenej presvedčiví mužskí sólisti Ľudovít Ludha (tenor) a Gustáv Beláček (bas). Vynechať však nemožno ani anonymného organistu.

Eva Hornyáková, Terézia Kružliaková, Ľudovít Ludha, Gustáv Beláček, BHS 2018 (foto Alexander Trizuljak)

 

Hodnotenie recenzenta: 75%

 

Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie 7.október 2018

Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Slovenský filharmonický zbor
Jozef Chabroň, zbormajster

Sophia Jaffé, husle
Eva Hornyáková, soprán
Terézia Kružliaková, mezzosoprán
Ľudovít Ludha, tenor
Gustáv Beláček, bas

Jozef Grešák: Komorná symfónia
Jean Sibelius: Koncert pre husle a orchester d mol, op. 47
Antonín Dvořák: Omša D dur, op.86 Lužanská 

 

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

[mc4wp_form id="339371"]