Marián Chudovský: V umění se pokaždé začíná od bodu nula

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

První díl:
Marián Chudovský – generální ředitel Slovenského národního divadla

Výberové konanie na post generálneho riaditeľa SND od začiatku sprevádzali rôzne problémy. Jedno kolo bolo zrušené, niektorí kandidáti útočili na zloženie komisie. Vaša koncepcia napokon zaujala najviac a už viac ako pol roka stojíte na čele prvej scény a zoznamujete sa detailne so všetkými problémami. Stálo to za to?

Určite áno, táto práca ma baví aj napĺňa, no s väčšinou problémov som sa nemusel detailne oboznamovať, boli mi známe už dávno predtým. Niektoré z nich som už vyriešil a iné zase na riešenia čakajú. Možno to znie dosť formálne, ale je to tak. Pri vedení  SND chýbala jasná koncepcia. Nie vždy to, čo vyznieva vzletne a je napísané na papieri, vedia potenciálni uchádzači preniesť do praktického života divadla. Niekedy sú to aj dosť podstatné nezmysly a vtedy sa vzletná koncepcia stáva iba zdrapom papiera. Žiaľ, na škodu divadla, ktoré si „musí“ pretrpieť aj také obdobie, aby sa potom kompetentní presvedčili, že sa stal omyl a zase je potrebné  niečo základné naprávať. To znamená profesionalizovať postupy a odstrániť fatálne omyly.

Najviac nepochopenia prejavuje neočakávane baletný súbor, ktorý ale podľa recenzentov za minulého vedenia stratil najviac. Ako si to vysvetľujete?

Nepochopenie by som skôr nazval ako nedorozumenie a tok falošných informácií. Vo vedení baletného súboru sa diali mnohé podivuhodné rozhodnutia. Napríklad aj vo forme vyplácania enormných honorárov, v tunajších podmienkach neobvyklých… Aj vyplácanie tučných výplat na ľudí, ktorých vari ani nikto neuzrel v divadle, na takzvané „čierne duše“. Ale to sú už podnety pre prokuratúru. Aj baletnému súboru bolo treba mnohé vysvetliť, niektorí pochopili, iní nie. Ale karavána ide ďalej… Ďalší vývoj baletu  pod vedením Jozefa Dolinského juniora je inšpirujúci a verím mu.

O tom sa hodne popísalo, vznikol otvorený list z baletu od niektorých tanečníkov, riešilo sa prečo z vašej koncepcie vypadol Mário Radačovský, či to bolo z akýchsi politických dôvodov ako sa písalo, že sa zaplietol s politickou stranou…

Na túto tému som sa už vyjadril niekoľko krát, pre túto chvíľu sa k tomu už nechcem vracať. Je mi to osobne veľmi ľúto, pána Radačovského si veľmi vážim ako človeka i ako umelca. Verím, že sa časom nájde platforma jeho spolupráce so SND.

Ako je vôbec možné, že ministerstvo kultúry ako zriaďovateľ divadla  môže niekoľko rokov robiť také fatálne chyby: dodnes nejasná dostavba novej budovy, vymenovanie generálnej riaditeľky Silvie Hroncovej, ktorá s riadením trojsúborového divadla nemala žiadne skúsenosti – potom jej nečakaný pád a príchod Ondreja Šotha…, neefektívny systém kontroly dodržiavania finančných limitov…

K tomuto sa užnechcem viac vyjadrovať, mnohé sa o tom popísalo a aj ja som sa nechal počuť v plnej miere. Predovšetkým mi neprináleží hodnotiť prácu ministerstva kultúry. V súčasnosti som dokonca jeho zamestnancom, nakoľko sa zodpovedám za svoje konanie kompetentným pracovníkom ministerstva a priamo ministrovi. Už som sa rozhodol, že sa nebudem kriticky vyjadrovať k minulosti, bolo toho dosť a značka SND veľmi utrpela. Zameriavam sa na to čo bude, čo je pred nami a ako to dosiahnuť.

Vy ako režisér a bývalý riaditeľ opery, ktorému vždy záležalo na osude SND, ako ste vôbec zvládali toto obdobie, keď ste chodili okolo budovy a videli ste, že kedysi zo šiestich premiér v sezóne zostali len dve, že namiesto opernej premiéry sa finančné prostriedky vynakladajú na ples…

Priznám sa, že veľmi som tým trpel, zožieralo ma to. Ale na druhej strane som bol presvedčený, že ten pád na dno znamená i to, že je ešte šanca sa od toho dna odraziť, aby ste vyplávali na povrch a nadýchali sa čerstvého vzduchu…

Podrobne som si prečítal vašu koncepciu, s ktorou ste vyhrali. Ak opomenieme Ondreja Šotha, i tak už dávno divadlo významu SND malo mať web, kde sa dajú on-line kúpiť vstupenky, zaplatiť ich kartou, lepší marketing a PR, systematický fundraising, off program, detský program, workshopy, prehliadky budovy, atraktívnu grafiku, kde sa stala chyba?

Divadlo bolo nielen zle riadené, ale dá sa povedať, že priam neriadené. Neprebiehali základné riadiace procesy, ľudia sa nestretávali, nekomunikovali a nespolupracovali. Veď len napríklad Kolégium generálneho riaditeľa SND sa v minulej sezóne zrealizovalo vari asi len trikrát. Bez nejakých zmysluplných úloh a uzáverov. Pritom práve Kolégium GR je základný riadiaci orgán v divadle, na tejto platforme sa musia naformulovať základné koncepčné úlohy SND a musí sa kontrolovať ich dodržiavanie. Každý člen kolégia môže podať tvorivý podnet, vlastne to sa aj od neho očakáva. Mala by a vlastne musí tu prebiehať tvorivá diskusia o problémoch a cieľoch divadla,  o ich riešení a dosahovaní.

Fakty a motívy, ktoré spomínate v otázke, patria medzi najprimárnejšie a riešime ich. Dnes si už môžete kúpiť on-line vstupenky, marketing výrazne zdynamizoval svoju prácu a vytvárame off program. No väčšina z toho je ešte pred nami. Je to otázka dlhšieho časového horizontu… Všetko sa nedá stihnúť hneď a zaraz, no myslím si, že najdôležitejšie je vedieť, čo vlastne chceme dosiahnuť. A v tom máme jasno. Nemáte pocit  s odstupom času, že  bolo veľkým negatívom vo formovaní a otvorení  SND moderným európskym divadlám fakt, že na čele divadla stál herec, na čele opery operný spevák, a to celé desaťročie?

Mám. Ale iba do istej miery, lebo všetko sa dialo v istom čase za určitých spoločenských podmienok. No nemám rád čierno-biele videnie. Aj v tomto období sa divadlo vyvíjalo. Možno nemalo naformulovanú jasnú koncepciu, ale predsa len fungovalo. Mnohé z tohto obdobia je nutné si ceniť.

Do čela operného súboru ste prizvali dirigenta Fiedricha Haidera. Čo vás k tomu viedlo? Myslíte, že jeho pracovné záväzky vo svete mu umožnia venovať dosť času na plnenie koncepcie rozvoja operného súboru?

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Mohlo by vás zajímat


Napsat komentář