Nemám slov!

  1. 1
  2. 2

I keď celý národ čakal v nedeľu 14. října 2012 netrpezlivo na výsledky volieb, našlo sa tisícsto šťastných divákov, ktorým to bolo jedno alebo si možno prišli spraviť náladu do Janáčkovho divadla na ôsmy ročník projektu Taneční most – Tanzbrücke, ktorý organizuje český Ďagilev Rudolf Kubičko v spolupráci s baletom Národního divadla Brno.

Večer nezačal triviálne ako podobné akcie, asi veľkolepo spokojní politici z Jihomoravského kraja slávili a nezaťažovali divákov svojimi názormi na balet a divadlo. Kubičko tentoraz celkom oprávnene vystúpil z tieňa a pripravil si roztomilý úvod celého večera, kde vysvetlil koncepciu Tanečného mosta 2012. Inšpiroval sa údajne výstavou voskových figurín v nemeckom múzeu, ktoré predstavovali tanečníkov, roztiahol oponu a javisko odhalilo siluety dvoch desiatok tanečníkov, ktoré promotér predstavil nanajvýš vtipným spôsobom. Pôsobil  trochu ako Oldřich Nový; hrdý na svoju výstavu, ktorú pre kultúru v neľahkých ekonomických dobách zorganizoval, ale s britkým nadhľadom a vtipným nenacvičeným humorom predstavil exkluzívne exponáty. „Je tu někdo, kdo mi uvěřil?“, pýtal sa nakoniec. Publikum sa ošívalo, strážilo si svoje získané miesta a čakalo na vystúpenie hlavne bratov Bubeníčkov, z ktorých jeden, určite len niektorí vedia s ohľadom na ich podobu ktorý, sa jediný usmial a „pokazil“ kúzlo sôch.

Keď sa znovu otvorila opona, veľké javisko divadla bolo až kúzelne premenené na pôsobivú sálu, v ktorej domáci súbor zatancoval polonézu z novo pripravovaného baletu Youriho Vàmosa Lucidor a Arabella. Polonéza nie je úplne ideálna na uvádzanie mimo baletu, pretože jej choreograficky i hudobne chýba dramatický vrchol a v dejovom balete Vàmosa tvorí len entré vstup do celého veľkolepo komponovaného obrazu. Podobne oklieštené bolo aj dueto z 2. dejstva tohto baletu, ktoré trpelo svojou odhalenosťou a rozhodne nebude koncertným číslom, pretože Vàmosove obťažné pohybové väzby divák neocení, tanečníci sú pri nich ako nahí a bez zasadenia v deji je zreteľná každá drobná kolízia či chybička. Najhoršie však vyšiel obraz z pripravovaného baletu Zjasnená noc, ktorý nemal ani hlavu ani pätu. Keď už to vyzeralo, že sa rozvinie pôsobivé dueto, hudba v jedinom možnom mieste bola uťatá a bol koniec. Pôsobivosť Zjasnenej noci je práve v tečúcej zovretosti hudobnej rieky, s ktorou sugestívne korešponduje choreografia Ralfa Dörnena. Z domácich sólistov vyšiel najlepšie Jan Fousek, ktorý v koncentrovanom vnútornom sústredení sa i na malej ploche technicky obťažného dueta dokázal neokázalou pohybovou virtuozitou modliť a vcítiť do sakrálnej hudby Haydnovho Stvorenia a po Stvoriteľových šiestich dňoch stvorenia sa priam s chlapčenským šarmom vyhrať z radosti zo stvorenia ženy. Nový člen baletu NDB Ivan Popov vďaka archaickej choreografii Renata Zanellu (Voyage) ukázal, ako sa choreografia dnes už nerobí; pateticky, bezzubo, bez vnútorného obsahu, iba formálne hromadené prázdne gestá a pózy. Navyše Popovovi, ktorý je potenciálnym princom romantických klasických baletov, hra na rozmarného chlapíka, ktorý „máva abstraktným bytostiam“ uškodila a opäť potvrdila, že niektorí choreografi i keď nie sú starí vekom, fantáziou sa zasekli v čiernej diere a nikto ani Malahkov ich choreografiu nezachráni.


Čo sa dialo okolo toho bolo však už špičkové vzrušenie ako interpretov na javisku, tak divákov v hľadisku. Okrem známeho dueta z baletu Caravaggio Maura Bigonzettiho, ktoré pozná i český divák z prenosu na Arte či na DVD, ktoré v dokonalej harmónii a technickej suverenite predviedla primabalerína berlínskeho baletu Beatrice KnopDmitrijom Semionovom, predviedla táto dvojica ešte o dve triedy expresívnejšie, pohybovo vygradovanejšie dueto práve v choreografii Jiřího Bubeníčka Intimate distance. Slovo dištanc v názve choreografie vyjadruje iba vnútorný svet muža a ženy, pretože dueto je súboj na hranici s akrobaciou bez jediného zastavenia či pauzy, plynie v strhujúcich zlomoch a rafinovane choreografom a režisérom opakovaných väzbách, ktoré si však partneri v duete vymieňajú. Je to skoro intímna predohra,  nie však adagio ale allegro con fuoco pred intímnym aktom. Majstrovská práca Bubeníčka s telami tanečníkov, využitie pohybového rozsahu Beatrice Knop, striedanie napätia a uvoľnenia, neopakovateľnosť,  animozita pohybov a akási pocitová animálnosť dokazujú, že Bubeníček je nielen skvelý tanečník ale aj choreograf, ktorý sa neinšpiruje u choreografov, ktorých diela tancuje, ale má vlastný pohybový slovník, doposiaľ nevídaný.
Reklama
  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Taneční most 2012 (14.10.2012 ND Brno)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na