Vídeňský Titus – večer Magdaleny Kožené

  1. 1
  2. 2

Keď sa vo Viedenskej štátnej opere po vyše dvoch desaťročiach vrátila do repertoáru korunovačná opera Wolfganga Amadea Mozarta La clemenza di Tito, reakcie publika po májovej premiére boli rozporuplné. Ako sa často stáva, sólistov odmenili mohutnými ováciami a inscenačný tím vybučali. Odborná kritika viac-menej „vox populi“ odobrila. V novom bloku sa v týchto dňoch s Mozartovou  operou, nesúcou najvyššie číslo v Kőchelovom zozname, stretávame opäť. Dirigent aj väčšina obsadenia sa zmenili. Opera seria La clemenza di Tito, úzko spätá s Prahou (premiéra sa v roku 1791 uskutočnila v dnešnom Stavovskom divadle), skomponovaná na zákazku pri príležitosti korunovácie Leopolda II. za českého kráľa, je skladateľovým zrelým a špecifickým dielom. S myšlienkou zhudobniť príbeh o rímskom imperátorovi sa Mozart pohrával už skôr. Impresário Domenico Guardasoni, s ktorým v Prahe po Donovi Giovannim úspešný autor rokoval, dal prednosť Varšave , kam odcestoval so svojou opernou spoločnosťou. Aj tam hral Mozarta, novú operu však nepotreboval a navyše ušetril sľúbených 200 dukátov. Zo skíc k novému dielu sa veľa nezachovalo, melodické nápady však ostali v Mozartovej hlave. Medzi nimi aj ária „Non piu di fiori“, venovaná Josefine Duškovej, neskôr vnesená do opery ako rondo Vitellie. Predniesla ju na pražskom koncerte necelých päť mesiacov pred premiérovou kompletnej opery.

Medzi prvou pohnútkou zhudobniť Tita a jeho premiérou sa zhoršil zdravotný stav Mozarta, jeho manželky a rovnako ich finančná situácia. Potešenie mu prinášala len práca na Čarovnej flaute, pripravovanej pre viedenské predmestské divadlo, dnes slávne Theater an der Wien. Keď sa však chýlilo v Prahe ku korunovácii a prišla objednávka českých stavov, Guardasoni vedel, koho má osloviť. Do slávnostného dňa ostávalo sedem týždňov. Mozart pricestoval krátko pred premiérou, po štyroch rokoch dirigoval svojho Dona Giovanniho, no zdravotne sa necítil dobre. „Som blízko smrti, milý Dušek“, tieto slová adresované priateľovi z Bertramky, sa aj onedlho naplnili. Ešte skôr však pocítil trpké sklamanie z premiéry, ktorú spoločenská smotánka nepochopila, aj z dnes už humorne braných slov cisárovnej o „porcheria tedesa“ (nemeckom svinstve). Radosť z úspešnej Čarovnej flauty, znásobenú s dodatočne odobreným vzťahom publika k Titovi, si dlho nevychutnával. 5 .decembra 1791 Wolfgang Amadeus Mozart dodýchal.Jeho javiskové dedičstvo však dýcha pevnou frekvenciou dodnes. La clemenza di Tito nie je výnimkou, aj keď treba otvorene povedať, že nepatrí k Mozartovým najhranejším operám. Nič to však nemení na skutočnosti, že ide o rovnaký skvost, ako sú tituly široko populárne. Nová viedenská inscenácia prišla do dlhej odmlke 21 rokov (vtedy Tita na sklonku svojej päťročnej riaditeľskej éry režíroval Claus Helmut Drese – a spomínam si na ňu ako na veľmi pôsobivú prácu), medzitým však zarezonovalo dielo na Salzburskom festivale v réžii Martina Kušeja (2003, repríza 2006). Režisérom tohtoročného viedenského Tita bol Jürgen Flimm, scénografom George Tsypin a kostýmovou výtvarníčkou Birgit Hutter. Práve tento tím vyvolal na jar nevôľu publika. V jesennej sérii sa to otvorene neprejavilo (inscenátori sa klaňajú len na premiére), no fakt akosi tlel v pozadí a azda aj zapríčinil pomerne krátke záverečné potlesky na navštívenej repríze. Tá bola v poradí siedmym predstavením tejto inscenácie.

Pri pôvodnom hudobnom naštudovaní maďarský dirigent Adam Fischer síce nestál, no ide o zasväteného mozartovského znalca, ktorý na čele orchestra Viedenskej štátnej opery (presnejšie tej časti, ktorá zabezpečovala domácu prevádzku, keďže súbor je na mesačnom turné v Japonsku) vyčaroval atmosféru nanajvýš štýlovú. Fischer je temperamentným umelcom, ktorý obľubuje kontrasty v tempách aj dynamike, vie sa „pohrať“ s nuansami a zároveň dať predstaveniu silný emočný ťah. Na rozdiel od salzburskej verzie, kde sa dirigent Nikolaus Harnoncourt s režisérom Martinom Kušejom rozhodli otvoriť všetky secco recitatívy (podľa nich práve v nich sa skrývajú intímne psychologické poryvy postáv), viedenské uvedenie na nich nebazíruje. Samozrejme, sú prítomné v zaužívanom rozsahu, no nespomaľujú tok dvoch dejstiev, resp. netvoria natoľko rozvinuté celky. Vychádzajúc z porovnania oboch podôb, uprednostňujem viedenskú, hoci počúvať natoľko vypointované recitatívy, ako ponúkol Harnoncourtov ansámbel bol tiež pôžitok. Adam Fischer je priateľom sýteho a šťavnatého mozartovského tónu, dokáže obnažovať emotívne vrstvy, dať v accompagnato recitatívoch voľnosť, ale aj výrazovú náruživosť. Filharmonici hrali výborne, sláčiky tradične mäkké, svietivé a plastické, dychová sekcia aj v najnáročnejších sólach bezchybná.Režijný výklad Jürgena Flimma možno zjednodušene charakterizovať ako „modernu pre modernu“. Dôvod, prečo zasadil predlohu do divadelného prostredia (ani to však z Tsypinovej výpravy príliš jasné nie je), je skôr východiskom z núdze. So samotným dejom, hoci fiktívnym príbehom, totiž nemá nič spoločné. Úplne chápem jeho nevôľu kresliť historickú dobu 1.storočia nášho letopočtu (Kušej v Salzburgu hľadal v podpálení Kapitolu asociácie medzi  vtedajšou a dnešnou dobou v terorizme), vnímam aj cestu  nadčasovosti či vypreparovania posolstva o láskavosti a odpúšťaní, no prostriedky aké si zvolil pôsobili vágne. Na javisku dominujú pomaľované steny, ktoré manuálnym otáčaním otvárajú priestupné hracie priestory. Podpálený Kapitol možno spoznať sivým zvrásneným horizontom a okázalo štylizovaným vynášaním obetí. Čata upratovačiek v minisukniach a reflexných vestách pôsobí skôr komicky. Ženský prvok je vo Flimmovom poňatí zvýraznený nielen oživením nemej postavy vladárovi nepriznanej Berenice, ale objavuje sa v jeho prítomnosti takmer stále. Zbor prichádza zakaždým v civilnom oblečení a prináša si pulty pod noty.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Mozart: La clemenza di Tito (Wiener Staatsoper Vídeň)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na