Nová mozartovská nahrávka Jany Kurucové

  1. 1
  2. 2
Interpretácia opier Wolfganga Amadea Mozarta sa na Slovensku citeľnou tradíciou pýšiť nemôže. Nebyť veľkých sólistických mien, ktoré ju založili a šírili predovšetkým v zahraničí (Lucia Popp, Edita Gruberová, Ľubica Orgonášová, Pavol Bršlík), sotva by sa o nej dalo hovoriť. V súčasnosti k spomenutým menám pristupuje z najmladšej generácie Peter Kellner, no na mozartovskom poli je už vyše desaťročie etablovaná mezzosopranistka Jana Kurucová. V týchto dňoch vydáva svoje profilové CD, nazvané jednoznačne: MOZART.

Jana Kurucová sa počas svojej kariéry, rozvinutej najmä na popredných nemeckých scénach (po angažmáne v Deutsche Oper Berlín je momentálne sólistkou Hamburskej štátnej opery), stretla s mnohými mozartovskými úlohami. Na svoje profilové CD, ktoré nahrala so Štátnym komorným orchestrom Žilina (vystupuje tiež pod názvom Slovak Sinfonietta) pod taktovkou Martina Leginusa, spravila výber desiatich árií a dvoch dvojspevov zo šiestich titulov Wolfganga Amadea Mozarta. Prevahu majú tzv. nohavicové postavy (Cherubino z Figarovej svadby, Ramiro zo Záhradníčky z lásky, Sesto a Annio z La clemenza di Tito, Idamante z Idomenea), ale Donnou Elvirou (Don Giovanni) a Dorabellou (Così fan tutte) sú zastúpené aj úlohy dievčenské. Jana Kurucová je stále vo veku, keď jej typovo, osobnostným temperamentom a šarmom sedia oboje.

Úvodné čísla sú venované dvom áriám Cherubina z Figarovej svadby. Z 1.dejstva pochádzajúca Non so più cosa son, cosa faccio v podaní Jany Kurucovej a s podporou koncepcie Martina Leginusa výstižne, v svižnom tempe odkrýva rozochvenie mladučkého pážaťa, ktoré pri pohľade na ženy nevie čo so sebou. Umelkyňa Cherubinovu vzrušenosť charakterizuje detailnou výrazovou paletou, prispôsobuje tempo, dynamiku i dôraz na jednotlivé slabiky tak, aby hudba, slovo a daný scénický okamih tvorili jeden celok. Podobne v árii z 2.dejstva Voi, che sapete kreslí charakter stále zaľúbeného Cherubina, no zároveň demonštruje kvality svojho sviežo sfarbeného, vyššieho mezzosopránu, ktorý má po technickej stránke výborne prepojené registre. Intonuje čisto, frázuje plynulo, tón modeluje v súlade s textom.

Jana Kurucová: Mozart – křest CD (foto Jan Baran)

Ramirova ária Va pure ad altri in braccio z 3.dejstva Mozartovej ranej opery Zahradníčka z lásky (La finta giardiniera) poukazuje aj na dramatický rozmer sólistkinho hlasu, v strednej polohe pevne ukotveného a bez námahy vystupujúceho do výšok i hĺbok. Tón znie šťavnato a vďaka dychovej opore bez tlaku vo forte. Zároveň je obsažný a mäkký v piane. Výraz frustrácie hrdinu podčiarkuje aj dirigentovo poňatie a vnímavý orchestrálny sprievod. Štyri ďalšie ukážky sú z korunovačnej, pre Prahu skomponovanej opery La clemenza di Tito. Do nej vložil Mozart až dve mezzosopránové nohavicové role, Sesta a Annia. Najznámejšiu Sestovu áriu Parto, parto spieva Jana Kurucová v opojnom legate, s emóciou nabitými pianissimami a vrcholí brilantnými koloratúrami v technicky náročnom závere, keď sa Sesto ponáhľa podpálením Kapitolu splniť prianie Vitellie. Skvelého partnera má v dirigentovi, orchestri, nemenovanom klarinetistovi a čembalistovi Petrovi Guľasovi (ani jeho meno sa z priloženej knižočky majiteľ CD nedozvie). V duete Annia a Servilie Ah, perdona al primo affetto popri Jane Kurucovej skvelo muzicíruje sopranistka Michaela Kušteková, ktorej okrúhly, tmavší a strieborný tón ideálne ladí s mezzosopránom. Obe sú štýlové a intonačne stopercentné. V árii Annia z 2.dejstva Torna di Tito a lato opäť Kurucová vystihuje charakter postavy a scénickú situáciu, keď jej postava prináša správu, že cisár prežil. Dáva na obdiv elegantné mozartovské oblúky, plynulé frázy a citovú náplň. Napokon ešte raz Sesto (Deh, per questo istante solo), rondo so spektrom nálad, s pokojnou lyrikou, ale aj rovnako reflexiou duševného vzrušenia v crescende.

Poslednou z nohavicových postáv, ktoré Jana Kurucová ponúka na svojom monotematickom CD MOZART, je ária Idamanta Non ho colpa z 1.dejstva Idomenea. Idamante presviedča svoju lásku o nevine a sólistka psychické rozpoloženie premieta do emocionálnych, detailne tieňovaných oblúkov, odlišuje polohy lyrické od dramatickejších. Opäť v koloratúre i trilku presviedča o technickej zdatnosti materiálu. Donna Elvira z Dona Giovanniho patrí skôr do sopránovej sféry, no vyššiemu mezzosopránu Jany Kurucovej jej tessitura plne vyhovuje. V áriách Ah, fuggi il traditorIn quali accessi zrkadlí nejednoznačný charakter hrdinky, vie vyjadriť jej rozhorčenie, lásku i nenávisť, no aj bez náznakov hystérie je výrazovo uveriteľná. Má mnoho dynamických nuáns, vie presne ako vystavať accompagnato recitatív (pochopiteľne v súlade s Leginusovou koncepciou), ako sformovať áriu, aby mala potrebné vrstvy a odtiene.

Jana Kurucová: Mozart – křest CD (foto Jan Baran)

Z opery Così fan tutte si vybrala známy recitatív a áriu Dorabelly z 1.dejstva Smanie implacabili (vskutku by potešila u nás zväčša škrtaná, ale nesmierne pôvabná È amore un ladroncello z 2.dejstva), kde technicky isto a výrazovo vrúcne vyspievala danú situáciu. Krásnou bodkou za kolekciou árií je dueto Fiordiligi a Dorabelly Prenderò quel brunettino z 2.dejstva opery, kde z hlasov Michaely Kuštekovej a Jany Kurucovej priam srší dievčenská zmyselnosť a sexualita. Tóny a výraz oboch umelkýň (výborná voľba pozvať ako hosťa práve Michaelu Kuštekovu) sa ideálne dopĺňajú, sú jednotné v štýlovosti, intonujú presne, s technickou bravúrou zvládajú pohyblivé úseky.

Mimoriadny obdiv si zaslúži až nečakane presný, slohovo čistý a výrazovo zanietený výkon Štátneho komorného orchestra zo Žiliny. O dirigentovi Martinovi Leginusovi sotva niekto tušil, že má tak blízko k Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi. V Opere SND totiž diriguje jedine Čarovnú flautu. So sólistkou pátrali po pôvodných zneniach partitúr a plne rešpektovali delikátnosť ich inštrumentácie a transparentnosť zvuku. Orchester hrá diferencovane v dynamike, je mnohotvárny v tempách, znie mäkko, šťavnato a zároveň vie položiť potrebné akcenty. Zvláštne ocenenie si zaslúži čembalista Peter Guľas.

Jana Kurucová: Mozart – křest CD (foto Jan Baran)
  1. 1
  2. 2