Oratorium Paulus v Bratislavě jako vzpomínka na zavražděného novináře a jeho snoubenku

Slovenskej filharmónii sa v rámci abonentného symfonicko-vokálneho cyklu podaril výnimočný dramaturgický a interpretačný skutok. Po dva večery pred začiatkom Veľkej noci zaznelo v bratislavskej Redute monumentálne, približne stotridsaťminútové oratórium pre sóla, zbor a orchester Paulus, op. 36 od Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Na domovskej pôde Slovenskej filharmónie sa publikum s dielom dvadsaťsedemročného nemeckého romantika stretlo po prvýkrát v histórii inštitúcie. Naše telesá však oratórium Paulus uviedli už roku 2004 na festivale v Ravenne.

Veľkolepý Paulus v Slovenskej filharmónii, s pietnou spomienkou na zavraždeného novinára a jeho snúbenicu

Bratislavské koncerty mali tento raz výnimočný prológ. K publiku sa obrátil šéfdirigent Slovenskej filharmónie James Judd, aby oznámil dedikáciu koncertu spomienke na novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Mnohí členovia orchestra, zboru, ako i slovenský sólista, mali pripnuté odznaky #all for Jan. Aby symbolicky pripomenuli tragickú popravu investigatívneho žurnalistu a jeho priateľky, ktorá na Slovensku odštartovala proces rozmotávania klbka hrôzostrašných prepojení mafie s vládnou mocou. James Judd v rozhovore pre dennú tlač poznamenal: „Odznak Kuciaka nie je politika. Je to symbol pravdy.“ A hľadanie pravdy bolo vždy výsadou umenia.

Prvé z dvojice dokončených oratórií tvorivo nesmierne plodného, hoci len krátko žijúceho Felixa Mendelssohna-Bartholdyho (1809 – 1847), vznikalo v rokoch 1834 až 1836, keď po prvýkrát zaznelo v máji 1836 na festivale v Düsseldorfe. Ešte v tom istom roku ho spoznalo Anglicko, o rok neskôr USA. Osobitosťou oratória Paulus, skomponovaného na libreto Juliusa Schubringa, je inšpirácia formou a obsahom oratórií či pašií veľkých barokových majstrov. Johann Sebastian Bach a Georg Friedrich Händel stáli v pozornosti Mendelssohna (roku 1829 ako dvadsaťročný navrátil do života Bachove Matúšove pašie), ktorý ich model a štruktúru premietol do svojho romantického rukopisu s obdivuhodnou a vo svojej dobe zrejme aj odvážnou dávkou originálnosti. Oratórium o činoch Paulusa (Pavla) sa tešilo obľube verejnosti, až kým ho svojim neslávne povestným antisemitským traktátom Židovstvo v hudbe pošpinil Richard Wagner. Felix Mendelssohn-Bartholdy však nebol jedinou obeťou Wagnerových nenávistných šľahov. Čas však neskôr dal za pravdu tým, ktorých si tento inak výnimočný skladateľ vzal na mušku. Slovami Jamesa Judda v Denniku Sme, „Nielen svätý Pavol prechádzal zmenou viery, aj skladateľ sa pre ňu musel rozhodnúť, keďže trpel pre rastúci antisemitizmus v Európe. Veľká hudba spája všetky náboženstvá, všetky myšlienky, všetkých ľudí, aby spolu hľadali pravdu.“

Prvé bratislavské uvedenie znieslo po každej z interpretačných stránok najvyššie parametre. Dirigent James Judd sa vo svojej koncepcii zameral na projekciu apelatívneho monumentu, ktorého myšlienkové posolstvo sledoval rovnako vo vonkajšom obryse, ako aj vnútorných súvislostiach a hudobno-výrazových vlneniach. Mendelssohnov Paulus síce zvádza k podčiarknutiu opulentného zvuku v dramatických a do forte vyklenutých tutti pasážach, no zároveň partitúra skrýva aj množstvo intímnych detailov, prameniacich z toku biblického deja.

Je to programová skladba, ktorú James Judd vnímal v celom komplexe meniacich sa udalostí a pretlmočil ju s dôrazom na diferencovanie hudobnej atmosféry, vyvierajúcej zo sily slova. Najviac recitatívov (analógia epických vstupov partu Evanjelistu z Bachových pašií) vložil skladateľ do sopránového partu, avšak kombinácia recitatívu so sólovým sopránom, tenorom a zborom (recitatív sa neraz mení na ariózo) veľmi zaujímavo preplieta áriové alebo zborové (chorálové) čísla. James Judd poňal túto Mendelssohnovu príznačnú štruktúru s veľkým porozumením pre jej štýl a vložil do interpretácie celú svoju energiu a osobnostnú charizmu.

Slovenská filharmónia hrala s entuziazmom, v plasticky sformovaných odtieňoch sa pohybovala v širokom rozpätí dynamiky, rešpektujúc premyslenú rytmickú a agogickú koncepciu svojho šéfdirigenta. Úplne mimoriadnym zážitkom bola interpretácia rozsiahleho zborového partu Slovenským filharmonickým zborom. Teleso opätovne nenechalo nikoho na pochybách, že svojou úrovňou a kultúrou prednesu znesie najvyššiu svetovú konkurenciu. Domáceho Jozefa Chabroňa, ktorý systematicky bdie nad kondíciou ansámblu, v tomto titule vystriedal hosťujúci zbormajster Thomas Lang z Viedenskej štátnej opery. Poznajúc dispozície Slovenského filharmonického zboru, vydoloval zo zvuku nepreberné množstvo farieb, výrazových a dynamických, drámu kresliacich i komentujúcich rovín.

Titulnú postavu Paulusa stvárnil Peter Mikuláš. Jeho kreácia bola taká živá, strhujúca v psychologických nuansách zložitého vývoja, že priam vytvárala emóciu dramatickej javiskovej postavy. Peter Mikuláš má ojedinelú schopnosť poňať stvárňovaný part komplexne. Neprednáša len noty, ale za každou z nich sa skrýva obsah, zmysel slova, jeho citový náboj. Mikulášov bas znel doslova majestátne, bez akéhokoľvek forsírovania napĺňal objemom tónu, jeho leskom a nespočetnými výrazovými moduláciami sálu Reduty. Zatajoval dych návštevníka prienikom do duchovnej postavy svätého Pavla. Bol to krásny „dar“ Slovenskej filharmónie umelcovi, pre ktorého jeho materská scéna už niekoľko sezón nenašla reprezentatívnu opernú úlohu.

Veľký zážitok priniesol aj renomovaný nemecký tenorista Rainer Trost. Kedysi mozartovský interpret po svojej päťdesiatke dozrel na dramatického až hrdinného tenora s barytonálnym fundamentom v strednej polohe, ktorý však aj vyššie položené tóny spieva v plnom lesku pôsobivo bronzového timbru. Popri vokálno-technických danostiach upútal Rainer Trost (podobne ako Peter Mikuláš, s ktorým predniesli aj fascinujúce duetá) perfektným modelovaním fráz a vycizelovanou výrazovou podobou partu, meniaceho sa do rozmanitých obsahových rovín. Nemeckú sopranistku Sibyllu Duffe síce pred začiatkom štvrtkového koncertu ospravedlnili za indispozíciu, našťastie sa na jej výkone prejavila len minimálne. Jej lyrický soprán znel mäkko, okrúhlo a bez námahy sa najmä v strednej a vyššej polohe niesol ponad orchester. Svoj prevažne do recitatívov sformovaný part predniesla tiež s veľkým výrazovým a štýlovým porozumením. Jedinou slabinou obsadenia, do ktorého treba zarátať aj dvoch príjemne znejúcich basistov zo Slovenského filharmonického zboru Matúša Trávnička a Petra Kollára, bola srbská mezzosopranistka s nevýraznou farbou hlasu a pomerne nekoncentrovaným tónom, študentka viedenskej akadémie Anthea Barac. Jej zástoj v diele bol však pomerne malý.

Koncert na prahu Veľkej noci sa stretol s mimoriadne priaznivým ohlasom publika. Zaslúžene. Kiežby sme podobných zažili počas sezóny čo najviac.

Hodnotenie autora recenzie: 90%

 

Paulus, oratórium
Dirigent: James Judd
Zbormajster: Thomas Lang
Sibylla Duffe (soprán)
Rainer Trost (tenor)
Peter Mikuláš (bas) (Paulus)
Anthea Barac (alt)
Matúš Trávniček (bas)
Peter Kollár (bas)
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
28. a 29. marca 2018 koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava
(napísané z koncertu 29. 3.)

program:
Felix Mendelssohn-Bartholdy: Paulus, oratórium, op. 36

www.filharmonia.sk