Pryč z Česka? (1)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Preč z Česka? (1) 
Dance Open – Peterburg – Den první 

Úvod k dvanástemu ročníku festivalu Dance Open, ktorý pred pár dňami skončil v Sankt Peterburgu som napísal v šestnástom diele Baletnej panorámy (zde). Takýto významný festival, na ktorom má server Opera Plus svojho vyslanca na pozvanie organizátorov festivalu, ktorí ocenili český web o umení, si zaslúži väčšiu pozornosť. Často počúvame sťažnosti, prečo to u nás nejde, prečo nemáme také kvalitné predstavenia, že za všetko môžu peniaze, že všetci utiekli do zahraničia, že nie je na dobrých choreografov, nie sú sponzori a podobne. Lenže keby divák vedel, koľko sa utratí za tvorbu doma, možno by sa spolu s umelcami oných divadiel divil, že za tie peniaze sa neobjednal zahraničný, skúsenejší, preverený tvorca. A presne tak sa umelci divia. Lenže nikto to verejne neprizná, pretože platy a honoráre podliehajú utajeniu. Takže nie všetko je skutočne tak, ako sa javí. Možno preto toľko českých i slovenských umelcov hľadá uplatnenie v zahraničí. A nielen umelcov, ale aj diváci čoraz viac cestujú za umením a kultúrou radšej ďalej za hranice. Ako sa táto situácia vyvinie, ako skončí tento moderný umelecký exodus, záleží len na vedení divadiel. Z Prahy do mekky baletu Sankt Peterburgu je to dve hodiny lietadlom, nie je to výhodnejšie než cestovať na premiéru do Brna (alebo dve hodiny do Drážďan)? Preletíte tisícpäťsto kilometrov a pristanete v inom svete. Za zvláštneho slnečného svetla od Fínskeho zálivu sa ocitnete ako na umeleckom Olympe. V prípade festivalu je to ešte výhodnejšie, že v rámci víkendu môžete navštíviť hneď niekoľko špičkových podujatí. A keď zasadnete v hľadisku a vidíte predstavenie, môžete sa diviť ako Alenka v ríši divov.19. a 20. apríla sa konalo predstavenie s názvom Night of One-act Ballets. Na nádhernom priestranstve, ktoré ohraničuje Nevský prospekt a šedivá iónska fasáda Ruskej národnej knižnice, stojí úchvatná Rossiho stavba – Alexandrinské divadlo. Jeho jednoduchú fasádu zdobí stĺpová lodžia, ktorej dominuje socha Apolóna na voze a dve niky po stranách, ktoré ukrývajú sochy múz: Terpsichoré – múzy tanca a zborového spevu a Melpomené – múzy tragédie a lyriky. Naopak na bočných stranách sa lodžia fasády mení vo vystupujúcu arkádu. Pri storočnom výročí Puškinovej smrti (v roku 1937) bolo divadlo premenované na Puškinovo, dnes našťastie opäť nesie meno Alexandrinské. V divadle sídli hlavne činohra a história divadelnej spoločnosti siaha až do roku 1756, čo z nej robí najstarší ruský súbor. Svoje prvé prevedenie tu mal Gogoľov Revízor (v roku 1836), ktorý spôsobil senzáciu a svoju premiéru tu mala Čechovova Čajka, ktorá naopak prepadla, takže Čechov nenápadne zmizol a stratil sa v dave na Nevskom prospekte. Keď už budete na predstavení, stojí zato divadlo obísť. Zozadu totiž k nemu ústi slávna ulica v Petrohrade toľko skloňovaného architekta Rossiho, Zodčevo Rossi. Je to nielen architektonicky najdokonalejšia ulica, proporčne absolútne vyvážená, ale má aj svoj špecifický význam. Ulica je filigránske urbanistické dielko, budovy po jej stranách majú totiž rovnakú výšku ako je šírka ulice (22 metrov). Každé okno, stĺp, dlažobná kocka, lampa má svoj zrkadlový obraz na náprotivnej strane. A to nie je všetko. Smerom od divadla na ľavej strane sa nachádza oná slávna škola, pojem, mýtus? Baletná škola Agrippiny Vaganovej. +++

Reklama
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na