Ptali jste se: Karol Kevický

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Do konca sezóny nás čakajú ešte dve premiéry: opera Ariadna na Naxe Richarda Straussa a dvojtitul Sedliacka česť a Komedianti z pera Pietra Mascagniho a Ruggera Leoncavalla. Ďalšiu sezónu chystáme Kálmánovu operetu Grófka Marica a potom opery Rómeo a Júlia Charlesa Gounoda a Händlovu Alcinu. Okrem toho v decembri nás čaká premiéra pôvodnej slovenskej opery Marka Piačeka 66 sezón, ktorú náš súbor odohrá v bývalej košickej plavárni (po rekonštrukcii slúži ako Kunsthalle), kde sa celý dej aj reálne odohráva. Za všetkých hostí spomeniem aspoň režisérov Michaela Taranta a Petera Gábora, dirigentov Petera Valentoviča a  Ondreja Olosa a zo sólistov Louise Hudson, Miriam Portmann, či Vincenta Schirrmachera.

 Čo vaše vlastné ambície dirigenta? Ako vyzerá váš kalendár? (Laco)

Ambíciu dirigenta som podriadil predovšetkým svojmu pôsobeniu v Košiciach a v pomerne drastickej miere ju zredukoval. Venujem sa predovšetkým šéfovskej funkcii a ponechal si len dirigentské aktivity v ostravskom divadle, kde mám naštudované viaceré predstavenia. Okrem toho nepravidelne hosťujem v Štátnom komornom orchestri Žilina, respektíve príležitostne spolupracujem aj s inými orchestrami. Neznamená to však, že by som chcel na dirigovanie úplne rezignovať, iba som reálne zhodnotil svoje pracovné vyťaženie v Košiciach.

Dobrý den, jak vzpomínáte na své ostravské angažmá? A proč trvalo tak krátce? (Petr Kovařík)

V Národnom divadle moravskosliezskom vládne mimoriadne priaznivé umelecké prostredie. Angažmán v Ostrave bolo a je pre mňa vo viacerých smeroch mimoriadnym a prínosným. Opera má skvelú, nebojácnu a „neotrepanú“ dramaturgiu, operetno-muzikálový súbor pravidelne pripravuje autorské projekty a okrem klasickej operety uvádza aj muzikály nekomerčného zamerania. Je to jedno z mála divadiel, ktoré má štyri umelecké zložky: operu, operetu – muzikál, balet a činohru a disponuje kvalitnými umeleckými súbormi. Okrem toho je to ukážková a vzorová inštitúcia s úžasným personálnym potenciálom v umelecko-technických zložkách – dovolím si tvrdiť, že v tejto oblasti medzi skvele fungujúce divadla. V spomenutom odvetví pracujú úžasní profesionáli, ktorí dokonale ovládajú svoje „remeslo“. Divadlo má perfektne fungujúce umelecko-dekoračné dielne, krajčírske dielne, vlásenkárky, garderóbu, techniku a tak ďalej. Všetko zamestnanci, ktorí žijú a dýchajú pre divadlo, pokorní voči „kumštu“, vždy ochotní vyhovieť a „poslúžiť“ umelcom a zároveň profesionáli vo svojom odbore.

Nemáte pocit, že modernizovaním klasických titulov sa z nich čosi uberá? (Anna Čunderlíková)

Naopak, dovolím si tvrdiť, že v mnohých prípadoch tieto tituly vhodným výberom režiséra, dramaturga, respektíve celého inscenačného týmu, môžu získať novú výpovednú hodnotu. Práve tu vidím najväčší priestor na to, ako osloviť novú generáciu divákov a priaznivcov operného divadla. Samozrejme, záleží na starostlivom zvážení viacerých faktorov – v akom divadle chcete danú operu inscenovať, aké je sociologické zloženie obyvateľstva v danom prostredí, aká je tradícia, výber titulu, režiséra, či chcete šokovať, či chcete vyprovokovať ľudí k zamysleniu sa nad spracovanou témou, či chcete primárne vysokú návštevnosť, alebo vám ide predovšetkým o akýsi spoločenský a hodnotový apel, ktorý pokladáte za ďaleko dôležitejší, než je len zisk a podobne. V každom prípade, väčšia či menšia „modernizácia“ alebo „aktualizácia“ operných titulov je svojim spôsobom nevyhnutná pre vytvorenie jasnej tváre a profilácie súborov a ich dramaturgia by mala byť stavaná na konkrétnych umelcoch a režiséroch. Prial by som si, aby sme na javisku v Košiciach mohli v jednotlivých inscenáciách vidieť nové režijné postupy, s novým výtvarno-estetickým pohľadom nezaťaženým tradičnými, dnes už dávno prekonanými, ale hlavne v dnešnej dobe, ťažko akceptovateľnými postupmi. Tým ale nechcem povedať, že sa musíme za každú cenu pustiť cestou avantgardy; divák by si však mal z divadla odniesť nejaký hlbší zážitok, nemal by byť klamaný a divadelný príbeh by v ňom mal zarezonovať a vyvolať patričné emócie. Už by sa nemal uspokojiť s tým, že vidí na javisku „figúrky“, ktoré pekne oblečené kvalitne odspievajú svoje árie a podľa nejakého plánu sa pohybujú po javisku, v horšom prípade na ňom len bezradne stoja. Dnes by mal byť divák neustále konfrontovaný, provokovaný, mali by sme ho istým spôsobom „vychovávať“, nastavovať mu zrkadlo a nútiť ho k zamysleniu, ale predovšetkým mu nedovoliť, aby bol k nám ľahostajný. Divadlo, ktoré nemá túto ambíciu alebo to nedokáže, je mŕtve divadlo.Poslednou dobou v Košiciach pracujú predovšetkým českí režiséri. Prečo? (Marika V.)

Neviem, nikdy som sa nad tým nezamýšľal, a už vôbec nie z pohľadu národnosti jednotlivých umelcov, ale keď tak nad tým uvažujem – máte pravdu. Je to však skôr zhoda náhod, než akýsi „zámer“. Fakt, že česká divadelná tradícia je mimoriadne bohatá, a že v tomto prostredí sa pohybuje množstvo výrazných umeleckých osobností, medzi ktorými môžeme nájsť režisérov s výrazne odlišným umeleckým názorom, poňatím, prístupom, spôsobom práce či celkovým esteticko-výtvarným poňatím a spracovaním akejkoľvek divadelnej látky, je pre mňa inšpiratívny a lákavý.  V budúcnosti však bude národnostná pestrosť režisérov rozhodne väčšia.

Dobrý deň, ako ste spokojný so súčasným ansámblom sólistov? V akej kondícii je podľa vás orchester? (Mária Ovseníková, Košice)

Čiastočne som túto tému zodpovedal už pri druhej otázke a v podstate sa zopakujem. Sólistický ansámbel by bolo potrebné predovšetkým personálne dobudovať a to isté platí o ďalších dvoch umeleckých zložkách – o zbore a o orchestri. Čo sa týka kvality orchestra, neskromne sa domnievam, že košická opera má veľmi kvalitný orchester, o čom svedčia aj vyjadrenia viacerých renomovaných dirigentov ako zo Slovenska, tak i z Čiech, alebo blízkeho zahraničia. V tomto ohľade tu zanechal nezanedbateľnú stopu predovšetkým Paolo Gatto a po ňom mal orchester možnosť pokračovať v spolupráci s ďalšími výraznými dirigentskými osobnosťami. Za všetkých spomeniem aspoň Roberta Jindru, Ondreja Olosa a v poslednej dobe nášho stáleho hosťa Petera Valentoviča.

Dobrý den, jak vzpomínáte na svoje české učitele? Ve vašem životopise jsem se dočetla, že vás učily takové legendy, jako František Vajnar, Radovan Eliška nebo Josef Veselka… (Marta M.)

Roky štúdia v Prahe boli pre mňa mimoriadne inšpiratívne. Všetky tie mená, ktoré spomínate – ako aj ďalšie výrazné dirigentské osobnosti a pedagógovia – ma mimoriadne ovplyvnili v mojom ďalšom umeleckom smerovaní. Veľmi veľa som sa od nich naučil a za veľa som im vďačný. Spomínam na nich s mimoriadnou úctou a pokorou, a keby to bolo možné, rád by som si časy štúdia a pobyt v Prahe zopakoval.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat