Rigoletto v Met: Po Kopčákovi Sparafucilem i Kocán

Rigoletto v Metropolitnej opere v New Yorku patrí k bestsellerom od prvého uvedenia 16. novembra 1883. Bolo to hneď v prvom mesiaci existencie “Diamond Horseshoe” v divadelnej budove na 39.ulici a Broadway. (Áno, Metropolitná opera zahájila svoju činnost v tom istom roku ako Národné divadlo v Prahe.) Od tej doby sa tak ako v starej budove opery, tak v novej Metropolitnej opere otvorenej v Lincoln Center v roku 1966 hral Rigoletto 836 krát a v úlohach tohoto hitu sa vystriedali legendárne hviezdy. Od Enrica Carusa, ktorý tu v roku 1903 debutoval v úlohe Vojvodu mantovského až po Luciana Pavarottiho, ktorý sa predstavil v premiére v roku 1989 s Leo Nuccim ako Rigolettom. Toto predstavenie v režii Otto Schenka už niečo pamätá a beží dodnes. V niekoľkých predstaveniach s Lucianom Pavarottim úlohu nájomneho vraha Saparafucila stvárnil slovenský basista Sergej Kopčák.

V tohtoročnej sérii predstaveni Rigoletta v úlohe Sparafucila newyorské publikum uvidelo ďalšieho slovenského speváka Štefana Kocána. Predstavenie 27.januára patrí k tým, na ktoré sa nezabúda. Po super-modernej Traviate z predchádzajuceho večera to bol balsam pre milovníka klasických prevedení, kde všetcia tvorcovia inscenácie rešpektujú to, čo skladateľ a libretista chceli povedať. Platí to tak o dirigentovi (Paolo Arrivabeni), réžii, tak o sólistoch. Podľa pôvodného plánu v hlavnom obsadení došlo k malej zmene, miesto chorého Josepha Calleju v úlohe Vojvodu mantovského vystúpil Piotr Bieczala. Kto v minulosti počul tohto vynikajúceho poľskeho tenoristu vie, že to bola plnohodnotná náhrada, a nie ”cover”, ktorý čaká v pozadí na príležitosť. Met opera iste využila jeho prítomnosť v New Yorku, pretože od 31.1. spieva Rudolfa v Bohéme. Jeho Vojvoda mantovský bol vojvoda snov, po speváckej a hereckej stránke a javiskovej prezentácie muž, po akom túžia ženy, a ktorým u nôh leži celý svet (áno, aj divákov v auditóriu Met, ako potvrdil veľký aplaus po áriach, ktoré na chvíľu zastavili predstavenie). Obdobne obecentstvo vnímalo a ocenilo v Met debutujúcu Nino Machaidze, ktorú v Európe poznáme viacej z Viedne, La Scaly, Salzburgu. Bola to krehká a pôvabná Gilda.Technicky dokonale ovladála svoj hlas, mala nádherne piana a koloratúry a vyjadrila všetky záchvevy mladej a nevinnej roztúženej dievčiny. Tak ako nemám žiadne námietky proti predstaviteľom Vojvodu mantovskeho a Gildy, tak nadšená som nebola s postavou Rigoletta v podaní Giovanniho Meoni. Moje hodnotenie je navýsosť subjektívne a nečiní si nárok na odborný pohľad, ale v posledných rokoch som videla naživo Rigoletta aj v podaní spevákov patriacich k svetovej špicke (napr. D. Hvorostovského vo Viedni, alebo Roberta Frontaliho v tejto inscenácii pred dvoma rokmi v Met a dávnejšie Lea Nucciho v Ríme) a tiež niekolko záznamov (napr. Placido Domingo v prenose z Mantovi), a tak sa mi vidi, že na skutočného Rigoletta, taký aky bol Pierro Capuccilli, operný svet v súčasnosti čaká. (Možno sa k tomu ideálu viacej priblíži Željko Lučić, výborný verdiovský barytón, ktorého poznám z iných verdiovských rolí, ale nie ako Rigoletta a ten bude v spievať Rigoletta v Met v apríli tohto roku).

Z hlavných predstavitelov som si na záver nechala Maddalénu v podaní americkej mezzosopranistky Kirstin Chavez. Bola to rola napísaná akoby pre ňu, ženu oplývajúcu všetkými ženskými pôvabmi a sexappealom. Počula som ju ako Carmen vo Verone minulé leto, a zdalo sa mi, že táto úloha spevácky bola nad jej sily. Tento dojem padol pri jej Maddalene. Veľkosťou a významom jej sedela perfektne a svojím zjavom a javiskovou prezentáciou bola reklamou na Maddalenino remeslo. Maddaleninho brata spieval slovenský basista Štefan Kocán. Krásny, znelý hlas, ktorý sa nádherne niesol v obrovskom priestore Met. Jeho hlas, herecké stvárnenie a celkové javiskové charisma bolo naprosto zrovnateľné s výkonmi Pietra Bieczalu a Nino Machaidze, i ked´ úloha Sparafucila je menšia a pri individuálnych klaňačkách (ďakovačkách) to publikum ocenilo veľkým potleskom a výkrikom bravo.

Giuseppe Verdi:
Rigoletto
Dirigent: Paolo Arrivabeni
Režie: Otto Schenk
Scéna a kostýmy: Zack Brown
The Metropolitan Opera Orchestra and Chorus
Premiéra 11.3.1989 Metropolitní opera New York
Psáno z reprízy 27.1.2011

Rigoletto – Giovanni Meoni
Gilda – Nino Machaidze
Duke of Mantua – Piotr Beczala
Maddalena – Kirstin Chávez
Sparafucile – Štefan Kocán
Monterone – Quinn Kelsey
Borsa – Mark Schowalter
Marullo – Malcolm MacKenzie
Count Ceprano – David Crawford
Countess Ceprano – Edyta Kulczak
Giovanna – Kathryn Day
Page – Patricia Steiner
Guard – Joseph Pariso