Rodná zem: Rozhovor s tvůrci nového baletu v Košicích

  1. 1
  2. 2
V posledný novembrový deň bude mať svoju prvú premiéru v novej sezóne aj Balet Štátneho divadla Košice. V piatok 30. novembra uvedie o 19:00 nový autorský projekt choreografa a režiséra Ondreja Šotha Rodná zem, ktorý je zároveň vyvrcholením osláv 100. výročia vzniku Československa v košickom divadle.  O novej inscenácii hovoria režisér a choreograf Ondrej Šothom, zástupca najmladšej generýácie choreografiov Marek Šarišský a vedúci ľudovej hudby Milan Rendoš.
Ondrej Šoth (zdroj ŠD Košice)

Ondrej Šoth: Prechádzka našim prekrásnym Slovenskom

Čo sa vybaví choreografovi a režisérovi Ondrejovi Šothovi, keď sa povie Rodná zem?

Rodná zem je pre mňa oslavou národnej hrdosti, príslušnosti k miestu, kde sme sa narodili, kde sme zažili svojich rodičov, školy, základ svojho života. Znamená pre mňa našu prírodu, krásy Slovenska. Lebo, keď ním človek prechádza autom, tak si uvedomí, že Slovensko je prekrásna krajina. A že každý človek by mal byť na svoju zem, na zem, v ktorej sa narodil, hrdý.

Vo svojich inscenáciách sa často vraciate k ľudovému tancu. Čím je folklór pre choreografa a režiséra fascinujúci?

Folklór je naša národná identita. Keď som bol dieťa, stále som vnímal tanec veľmi oddelene. Toto je balet, toto je klasický tanec, toto je folklór. Vtedy som sa nikde nestretol s tým, že by bol súčasný tanec ovplyvnený folklórom. Aj preto som sa na začiatku svojej kariéry snažil inšpirovať ľudovým tancom. Mal som fantastických pedagógov – ako Doroteu Tóthovú, ktorá bola manželkou spoluzakladateľa SĽUk-u Štefana Tótha, ale aj Juraja Kubánku či Štefana Nosáľa. Aj ich zásluhou sa naša kultúrna identita zachovala. Dnes už veľmi málo ľudí vie, že v tom čase práve oni robili výskumy a chvíľu pred tým, ako by tradície odumreli, ich dokázali obnoviť v dvoch známych súboroch. A aj vďaka tomu sa tradície na Slovensku zachovali.

Rodná zem má byť oslavou tradícií. Dá sa povedať, kde ste čerpali viac inšpirácie a možno aj to, ktorý konkrétny región a jeho zvyky budú v inscenácii prevládať?

Príbeh začína v pohraničnom regióne Myjavy a napokon z toho bude akýsi prechod regiónmi, i keď nie všetkými. Chceme divákovi ukázať tú rozmanitosť kultúry regiónov a etník na Slovensku. Ideme cez Myjavu, Podpoľanie, Horehronie, smerom na Liptov a potom ku goralským tradíciám. Prechádzame do vítania jari, cigánskeho folklóru až po Šariš a Zemplín. Je to jednoducho taký prechod našim Slovenskom. Som rád, že sme sa na to dali. Lebo, možno trochu ako samochválu môžem povedať, že sme jediný divadelný súbor na Slovensku, ktorý tancuje klasický repertoár a tancuje aj folklór. Je to nesmierne dôležité aj pre tanečníka klasického baletu. Lebo v slovenskom folklóre je množstvo zmien dynamiky, rytmu a koordinácie pohybov. Tým je pre tanečníka zaujímavý a často komplikovaný.

Predstavenie Rodná zem je aj stretnutím troch generácií choreografov. Postrehne divák v predstavení rozdiel v prístupe choreografov?

Juraj Kubánka je veľký majster, z ktorého si človek môže brať len príklad. Určite sa nikto z nás nechcel nejako vyrovnať jeho choreografickej kompozícii, lebo aj folklór má právo sa rozvíjať. Rozdiel je možno v tom, že Marek Šarišský sa dlhodobo venuje folklórnym choreografiám. Mnohé z tých, ktoré robil v súbore Šarišská lipa, som videl a veľmi sa mi páčili. Aj preto sme mu dali priestor. A navyše je človekom, ktorý nevyšiel zo žiadnej „kubánkovskej“ či „nosáľovskej“ školy ako napríklad ja. Určite to predstavenie ozvláštni a či to divák postrehne, to neviem povedať. Pravdou je, že choreografie Juraja Kubánku sú veľmi náročné, lebo s motívmi nôh pracuje veľmi intenzívne a máloktorý folklorista ich – ak nemá klasickú prípravu nôh – dokáže zatancovať. Rozdiel tam určite bude, ale krásne je, ako to všetko do seba zapadá.

Okrem dejinného medzníka je predstavenie venované aj choreografovi Jurajovi Kubánkovi k jeho 90. narodeninám. Čo pre teba osobne znamená Juraj Kubánka, ktorý zanechal v slovenskom tanečnom umení nezmazateľnú stopu?

Juraj Kubánka je pre mňa truhlicou veľkého slovenského intelektu, tradícií, bohatosti vzdelania, ktoré má veľmi málo ľudí venujúcich sa tancu na Slovensku. Vždy ma fascinovalo, že vie, ako sa volá každý kopec na Slovensku, ako sa volajú rieky, potoky. Vie všetko o zvykoch, o tradíciách. Je jednoducho obrovskou encyklopédiou Slovenska. Akýmsi historickým diárom folklórneho tanca a je pre nás veľkou cťou, že s ním môžeme – už po štvrtý krát – spolupracovať.

Marek Šarišský (zdroj ŠD Košice)

Marek Šarišský: Ľudový tanec do umenia bezpochyby patrí

Člen baletu Marek Šarišský zastupuje v inscenačnom tíme najmladšiu generáciu choreografov. K ľudovému tancu má veľmi blízko, venuje sa muž dlhé roky nielen ako tanečník ale aj ako choreograf v súbore Šarišská lipa v Lipanoch. 

Už názov inscenácie Rodná zem naznačuje jej smerovanie k ľudovému tancu a tradíciu. Ako choreograf a tanečník k menu máte veľmi blízko, už roky pôsobíte pri folklórnych súboroch najmä v regióne Šariša. Čím to je, že ľudový tanec stále priťahuje umelcov, ale aj konzumentov umenia? V čom je jeho výnimočnosť?

Umenie ako také, vždy priťahovalo ľudí a bolo ich súčasťou odjakživa. Ľudový tanec, spolu s hudbou, spevom, zvykmi a tradíciami do umenia bezpochyby patrí. Folklór je niečo, čo je ukryté niekde hlboko v každom z nás, no nie každému človeku sa to podarí objaviť. Kto to nájde a pestuje v sebe, obohatí to jeho život a prinesie mu veľa pekného. Umelcov ako aj konzumentov folklóru najviac priťahuje rozmanitosť a dynamika našich tancov a zvykov ktoré sú úzko späté s prírodou a životom ľudí na Slovensku.

Nie je to vaša prvá choreografická spolupráca s Ondrejom Šothom ako režisérom. V čom to možno bolo tentoraz iné?

S Ondrejom Šothom ako režisérom som spolupracoval v inscenácii Charles Chaplin. Bol to iný žáner ako je Rodná zem a moja prvá choreografická činnosť v tomto divadle bola o niečo ťažšia a cítil som sa trochu neisto… Tentokrát sa mi pracuje veľmi dobre, lebo folklóru sa venujem už od detstva a tiež mám možnosť ako interpret a choreograf, sa rozvíjať, pri Ondrejovi Šothovi v divadle, ako aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Okrem dejinného medzníka je predstavenie venované aj choreografovi Jurajovi Kubánkovi k jeho 90. narodeninám. Ako vy osobne vnímate túto legendu slovenského tanca?

Reklama
  1. 1
  2. 2

Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na