Seznamte se: Filip Halečka

Kdy a kde jste se narodil?
Narodil som sa 22. januára 1998 v Spišskej Novej Vsi. Teda na Slovensku.

Řekněte nám něco o Vaší rodině a jejím vztahu k hudbě…
Naša rodina je hudobná vzhľadom k rodičom na pol. Vďaka mamkinej snahe však ostal jediným nehudobníkom v rodine tatko. Ako malý som počúval cvičenie najstaršej sestry klavíristko-speváčko-flautisky počas letných dní, kedy som behal s pištoľou po sídlisku. Samozrejme, iba vtedy, keď som behal pod našim oknom. Starší brat je hornista a záchranár a mladšia sestra gitaristko-výtvarníčko-tanečníčka.
3. Rodičia sa ma pýtali, na aký nástroj by som chcel hrať. Chcel som hrať na gitaru. Moja pani učiteľka však tvrdila, že mám príliš dobrý sluch a že sa na gitaru sa naučím hrať popri tom. K tomu všetkému- na violoncello hrala aj moja dobrá kamarátka zo šiesteho poschodia, Dominika.

Jaké byly Vaše hudební začátky?
Na prvé vystúpenie si nepamätám. O mojom vystupovaní sa mamka vyjadrovala tak, že vždy, keď som sa pomýlil, som z mal toho humor a bez problémov som pokračoval ďalej.

Jací byli vaši dosavadní učitelé a jaké s nimi máte zkušenosti?
V spišskonovoveskej ZUŠke ma vyučovala pani učiteľka Alžbeta Motulková. Bola výborná. Vážim si ju. Prvý učiteľ vraj zohráva zásadnú úlohu v živote hudobníka. Môžem to potvrdiť. Som jej vďačný.

Na konzervatóriu v Žiline som sa dostal pod ruku pani učiteľky Květy Glasnákovej. Boli to pekné dva roky. Bola mojím zenovým majstrom.

Renatu Strašrybkovú mi prvý krát spomenula Michaela Fukačová, u ktorej som bol na kurze. Vtedy som ešte nebol schopný vnímať dobrú radu hneď na prvý šup. Šťastnou náhodou som si o nejaký čas sadol v orchestri za jeden pult s výborným študentom pani profesorky Strašrybkovej a vtedy som sa rozhodol, že by som sa jej mohol ozvať. Dopadlo to veľmi dobre a dostal som sa do jej triedy. Štúdium v jej triede hodnotím ako veľmi zdravé a každému, kto sa učí na čelo môžem pani profesorku odporúčiť.

Za svojho pedagóga považujem aj Milana Langra, pri ktorom som sa učil počúvať veľmi precízne a som mu tiež veľmi vďačný. Učil som sa u neho hrať komornú hudbu.

Účastnil jste se různých hudebních soutěží. Jaké soutěže to byly, kterých si považujete nejvíce a jaký pro Vás měly přínos?
Na súťaže som chodil od detstva. Pani učiteľku som zvyčajne vždy prekvapil. Zúčastňoval som sa celoslovenských súťaží Mladý violončelista v Kežmarku a Violončelová jeseň v Modre. Umiestňoval som sa poväčšine na prvých miestach. Raz som si ako laureát domov zo súťaže priviezol violončelo.
Počas konzervatoriálneho štúdia v Žiline som ako prvák vyhral súťaž konzervatórií.
Počas štúdia v Prahe som na súťaži ProBohemia získal druhé miesto a cenu Nadácie Bohuslava Martinů, vďaka ktorej som mal možnosť zahrať si pred ostravským publikom. Bol to pre mňa jeden z najkrajších hudobných zážitkov. Súťaže vo všeobecnosti hodnotím pozitívne. Až ma prekvapuje, že som veľmi dlho na žiadnej nebol.

Co považujete za svůj největší úspěch?
Za najväčší úspech považujem získanie absolventského koncertu s orchestrom, ktorý ma čaká v októbri 2020, ďalej možnosť zúčastniť sa Collegium musicum, čo je mesačné sústredenie hudobníkov na zámku v nemeckom Pommersfelden pod vedením vynikajúcich pedagógov z celého sveta- spoločne tam budeme „provozovat“ orchester a komornú hudbu. Teším sa na koncert v obci Loučeň na festivale Radomíra Melmuka. Tiež si veľmi cením možnosť hrať v triu s Matoušem Zukalem a Klárou Leškovou. Bola to pre mňa super škola a nepochybne to považujem za jeden zo zásadných momentov.

Jaký je Váš profesní vzor?
Môj profesný vzor je violoncellista Steven Isserlis. Ďalej sú to: jazzový klavírista Tigran Hamasyan, profesor Tomáš Halík, kňaz, biológ a skaut- Marek Vácha, profesor Miroslav Petříček a fyzik Dávid Lorko. Každý, kto si poctivo vykonáva svoju prácu.

Kam byste to chtěl ve svém oboru dotáhnout?
Chcel by som robiť hudbu ako najlepšie viem. A svoje viem neustále zlepšovať a aktualizovať. Ešte stále čakám, kam sa profesne zaradím. Momentálne sa pripravujem aj na testy na Pedagogickú fakultu UK v Prahe- odbor psychológia.

Jakou hudbu rád posloucháte?
Počúvam rád Sigur Rós, Jonsi, Asgeir Trausti, Alfa mist a Tigrana Hamsyana. Z klasickej hudby mám rád Musicu ricercatu Gyorgyho Ligetiho, tiež Arva Pärta. V poslednej dobe som vďaka predmetu DMH spoznal Goreckého a Tavenera. Všetko super hudba. Veľa toho nepoznám.

Jak trávíte volný čas a jaké jsou Vaše mimohudební koníčky?
Medzi moje koníčky mimo hudby patrí písanie. Básničky a prózičky. Veľa čítam. Snažím sa na Slovensku venovať rómom. Čerpám zo svojich skúseností zo skautingu. Mám rád pobyt v prírode a šport na preventívno-zábavnej úrovni. Aby som sa za violončelom úplne nezatrofoval. A ak šport, tak kolektívny, ktorý vyvažuje moju cvičebnú a čítaciu samotu.

Slovo profesorky Renaty Strašrybkové
Filip Halečka, posluchač šestého ročníku Pražské konzervatoře, studuje v mé třídě od roku 2016, tedy čtvrtým rokem. Již od začátku naší spolupráce jsem věděla, že Filip je mimořádnou osobností. A to nejen jako muzikant violoncellista, ale také jako člověk. Filip má svoji hlavu, stojí si za svým názorem, nerad opouští svůj pohled na věc. Proto někdy mezi námi docházelo k tvůrčímu jiskření. Přes všechna úskalí, které s sebou nese toto náročné studium vyzrál ve výborného violoncellistu. Úspěšně vykonané talentové zkoušky na Hudební fakultu Akademie múzických umění v Praze a Vysokou školu múzických umení v Bratislavě jsou toho důkazem. Během studia se podařilo u Filipa odkrýt vlastnosti tolik potřebné pro pódiové vystupování: samostatnost, odvaha, cílevědomost i ctižádost. Všechny tyto vlastnosti postupně prostupují do jeho hry, která upoutá nejen slibnou virtuozitou ale také podmanivou barvou tónu. 

Vyvrcholením Filipova studia na Pražské konzervatoři je vítězství v konkurzu o absolutorium s orchestrem se skladbou D. Šostakoviče: Koncert pro violoncello č. 1 op. 107, který bude uveden 22. října 2020.