SND Bratislava: Voci da camera po druhé

Voci da camera II 

Kým prvý program nepresne nazvaného cyklu Voci da camera, ktorým v tejto sezóne dramaturgia opery SND spestruje svoju umeleckú ponuku, bol venovaný Janáčkovi (našu recenziu nájdete tu), nasledujúci koncert (14. decembra) vyplnil (s jedinou výnimkou) francúzsky piesňový a operný repertoár. Dramaturgia koncertov operných sólistov býva zväčša tvrdo kritizovaná, no tentokrát ju treba pochváliť. Najprv odzneli ukážky z piesňovej tvorby Poulenca, Čajkovského a Debussyho, potom s výnimkou známej rozlúčky Valentina z Gounodovhio Fausta pre väčšinu publika neznáme árie z Meyerbeera, Gounoda, Thomasa a do francúzskej opery Robert Bruce ária poskladaná zo starších Rossiniho diel.Hoci Jana Bernáthová pôsobí v opere SND už pätnásť rokov, stále je nasadzovaná do „druhých obsadení“ uvádzaných opier. Je síce pravdou, že jej lyricko-koloratúrny soprán nie je farbou mimoriadne príťažlivý, no ako interpretka je na tom lepšie, osobitne ak môže uplatniť aj svoje herecké vlohy. Teraz sa prekvapivo dobre ukázala ako interpretka piesňovej tvorby najprv v Poulencovom cykle Airs chantés, no predovšetkým vo výbere z piesňovej tvorby Debussyho. Osobitne  výrazovo i dynamicky bohato diferencovane zaspievala piesne Clair de lune a Pierot, kde plne vystihla náladu oboch skladieb. Ako lyrická koloratúrka, ktorá nemá problémy s rozsahom notového zápisu, sa preukázala v áriách  z opier Dinorah (kedysi v nej excelovala Maria Callas), Robert diabol, Mireille a v čosi menej náročnom duete z Thomasovhno Hamleta. Najlepšie jej vyznievali lyrické pasáže a najvyššie položené tóny, nižšie výšky pôsobili čosi menej príťažlivo.Barytonista Daniel Čapkovič dokázal, že aj spevák, ktorý sa nešpecializuje na koncertný spev, ho dokáže kvalitne zvládnuť. Z jeho programu jednoznačne najlepšie vyšli štyri z Čajkovského romancí, pri interpretácii ktorých sa zbavil operného pátosu a uvážlivo sa vciťoval do nálad jednotlivých piesní (najmä v prípade Zabyť tak skoro a Otčego). Z operných ukážok celkom uspokojivo zvládol Niedermeyerovo dopracovanie Rossiniho Roberta Bruceho. Dve Verdiho piesne (z dvoch rôznych cyklov) však ukázali, že farebnosť hlasu postačujúca v klasickom piesňovom repertoári je pri Verdiho „operných“ piesňach poddimenzovaná a pri snahe docieliť ju spevákov hlas znie menej sviežo a trocha forsírovane. Hoci áriu Valentina z Fausta má už interpret dobre usadenú, výšky niekedy pôsobili priúzko a chýbala im rezerva.Výborným doplnením vokalistov bol klavirista Róbert Pechanec, ktorý ich nielenže kvalitne sprevádzal, ale aj vo viacerých prípadoch (Čajkovskij, Debussy) dokázal z klavíra urobiť rovnocenného nositeľa estetického zážitku.Do konca opernej sezóny sú naplánované ešte tri koncerty tohto cyklu, ktorý okrem užitočného „preškolovania“ spevákov na inú nôtu môže inšpiratívne a výchovne pôsobiť na publikum doteraz jednostranne orientované na priúzky a obohratý repertoár.Hodnotenie autora recenzie: 70 %

Voci da camera II
Jana Bernáthová (soprán)
Daniel Čapkovič (barytón)
Róbert Pechanec (klavírny sprievod)
14. decembra 2014 historická budova Slovenské národné divadlo Bratislava

program:
– Francis Poulenc: Airs chantés, FP 46 (cyklus piesní na slová Jeana Moréasa)
– Piotr Iľjič Čajkovskij: Výber z romancí
– Claude Debussy: Výber piesní
– Giusepe Verdi: Dve piesne – In solitaria stanza, Brindisi „Mescetemi il vino“
– Giacomo Meyerbeer: Ombre legere qui suis mes pas (ária Dinorah z rovnomennej opery)
– Gioacchino Rossini: Eh quoi! Chez vous, la crainte! (ária Roberta z opery Robert Bruce)
– Giacomo Meyerbeer: Robert, toi que j‘aime (cavatina Isabelle z opery Robert diabol)
– Charles Gounod: Avant de quitter ces lieux (ária Valentina z opery Faust)
– Charles Gounod: O Legere Hirondelle (ária Mireille z rovnomennej opery)
– Ambroise Thomas: Doute de la lumiere (dvojspev Hamleta a Ofélie z 1. dej. op. Hamlet)

www.snd.sk

Foto Alena Klenková