Svátek Kateřiny Kabanové

  1. 1
  2. 2

Celkom symbolicky vyšiel záver festivalu Janáček Brno 2012 s uvedením Káti Kabanovej v naštudovaní Opery Zuid Maastricht na 25. novembra na sviatok svätej Kataríny. Jedinečný večer, ktorých divák zažije v hľadisku za života len niekoľko, bol ako oslava a blahoprianie Kataríne Petrovne Kabanovej, jej autorovi a režisérovi Harrymu Kupferovi a celému súboru opery Zuid a od festivalu Janáček Brno 2012 darček divákom. Ako sa hovorí koniec dobrý, všetko dobré, platí zvrchovane. Festival bol zakončený strhujúcou drámou, ktorá prekročila hranice operného žánru, potvrdila, že režijné divadlo má svoje opodstatnenie a nastavila parametre pre ďalšie inscenácie či ročníky. Keď človek vidí Káťu Roberta Carsena (na skutočnej reálnej vode), či Roberta Wilsona (javiskovo dokonalú ilúziu búrky podľa názvu hry u Ostrovského), ich vyhrotenú štýlovú, formálne dokonalú interpretáciu, hovorí si, a čo ešte príde? Je možné vidieť ešte toto dielo v zvrchovanejšom predvedení? A práve vtedy, sčista-jasna zistí, že to ide. Že sa to dá, že opera vďaka svojmu nevšednému médiu, dokáže byť úplne inakšia. To je na divadle to krásne. To dychtivé divácke očakávanie, či tá dobre známa opera môže zaznieť a vyzerať tak,  ako sme ju ešte nevideli. Od uvedenia Řeckých pašií v réžii Davida Pountneyho a Borisa Godunova Ingy Levant, sme v Brne nevideli tak zvrchovanú syntézu hudobnej a divadelnej zložky v predstavení. Harry Kupfer prekvapil svojím vnútorným prístupom k dielu, dokonalou analýzou libreta i partitúry. Každé slovo je tu zbytočné, také predstavenie sa musí vidieť. Desivý enfant terrible Kupfer ukázal, že majstrovstvo nie je v tom vymyslieť kde akú schválnosť, ale ísť pod povrch drámy a vykresať z nej oheň i vášeň. Nič nebolo násilné, neboli tam žiadne schválnosti  a predsa sme nič takého dlho nevideli. Ani Kabanicha nebola horšia, či desivejšia, ani Boris nebol inakší, ani Káťa neexperimentovala s neverou, ani sa nikto navyše nezavraždil, ani koniec nebol iný a predsa to všetko videné bolo absolútne nové. Tak typovo geniálne obsadené role sa u nás nevidia. Tak dokonale vytvorená scénografia a kostýmy tiež nie. Každý materiál, každý záhyb šiat, každý fľak, každá špina na kostýme má svoje opodstatnenie, svoje presné miesto v obraze, v dráme. Čo viac, každý pohyb, každý záchvev, každé gesto, každý tieň, každé chytenie šiat, každý krok mal svoj zmysel a tvoril noty Kupferovej geniálnej partitúry.

Niektorí  čitatelia vyčítajú, že prečo píše recenzie niekto ako ja, kto pracuje v divadle, ale odhliadnuc od toho, že si predsa každý môže napísať čo chce a čo je dôležitejšie, hlavne to nemusí čítať kto nechce. Práve život zasvätený divadlu a znalosť jeho zložitostí je ideálnym zázemím k písaniu. Divadelný vedec, či muzikológ nikdy nepoznali a neprenikli k podstate divadelného zákulisia, nevedia čo to znamená vyjsť na javisko, správne urobiť prestavbu, či vydať zo seba správny tón.

0 0 vote
Ohodnoťte článek
  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Janáček: Káťa Kabanová (Opera Zuid Maastricht)

[yasr_visitor_votes postid="34019" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


1 Komentář
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments