Ve Slovenské filharmonii začal Advent i s publikem

Naživo? Online? To sú témy dnešných dní, Slovensko nevynímajúc. Zúriaca druhá vlna pandémie koronavírusu tne do všetkých odvetví života, hudobný nevynímajúc. Na Slovensku v tejto chvíli epidemiologické opatrenia dovoľujú hrať pred publikom s maximálne polovičnou kapacitou obsadenia sály.

Slávka Zámečníková, Ewald Danel, Slovenský komorný orchester (foto Peter Brenkus)

Samozrejme, každý deň aj v tomto obmedzenom režime je výhrou. Obojstrannou. Umelci potrebujú publikum a platí to vice versa. V Slovenskej filharmónii sa v nedeľu 13.decembra uskutočnil popoludňajší adventný koncert so Slovenským komorným orchestrom, Speváckym zborom Lúčnica a sólistkou Slávkou Zámečníkovou. Oficiálny program bez prestávky trval necelú hodinu (dva prídavky ho trocha predĺžili) a dramaturgia bola pomerne diétna. Dokonca ani sála Reduty nebola vyzdobená a našťastie „nečarovalo“ sa ani farebným osvetlením. Takže bez gýča.

Skôr než zaznela dominantná skladba koncertu, vypočuli sme si tri krátke opusy, v súlade s tematikou podujatia, variujúce modlitbu Ave Maria. Úvodnou bola Meditácia na Prelúdium č.1 C dur z prvého zväzku Temperovaného klavíra Johanna Sebastiana Bacha, ktorú skomponoval Charles Gounod. Bol jedným z autorov, ktorých Bachov odkaz inšpiroval a východiská spracoval vlastným, svojej dobe priliehavým  rukopisom. V Gounodovom prípade nadobúda rozmer romantizujúci. Jestvuje viacero verzií, v akých sa skladateľova improvizácia objavuje, pričom okrem rôznych nástrojov, nechýba medzi nimi ani úprava pre sólový hlas. Slovenský komorný orchester so svojím umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom využil zasa brilantné umenie prvej harfistky Slovenskej filharmónie Kataríny Turnerovej a výsledok bol pôsobivý.

Slávka Zámečníková, Ewald Danel, Lúčnica, Slovenský komorný orchester (foto Peter Brenkus)

Dve ďalšie Ave Marie pochádzajú z pier Franza Schuberta a Mikuláša Schneidera-Trnavského. Čírou náhodou sa v programe k sebe dostali Trnavčan s Viedenčnom, pričom prvého z nich neraz považujú v piesňovej tvorbe za akéhosi slovenského Schuberta. Mikuláš Schneider-Trnavský bol hodnotovo úzko spätý s religiozitou, pripravil Jednotný katolícky spevník, no jeho piesňová tvorba pokrýva širšiu obsahovú paletu. Ave Maria in B (napísal viacero Ave Marií) je kratučkou skladbičkou, ktorej sopránový part – podobne ako v rovnomennom, tiež krátkom dielku od Franza Schuberta (Ave Maria, D839) – predniesla sopranistka Slávka Zámečníková. Nová sólistka Viedenskej štátnej opery sa na tejto prestížnej scéne zatiaľ zablysla ako Donizettiho Norina a ďalšie plánované postavy jej zatiaľ marí zatvorené divadlo. Party oboch Ave Marií nie sú ťažké technicky či rozsahom, umelkyňa ich však prizdobila podmanivým timbrom, pôsobivými pianami, ale aj výrazovým ponorom.

Johna Ruttera, 75-ročného anglického skladateľa, sme prostredníctvom jeho Magnificat pre soprán, miešaný zbor a komorný orchester spoznali presne pred rokom. V rámci adventného koncertu, ktorý vtedy organizovala popri Slovenskej filharmónii Agentúra Kapos a Lúčnica, zaznela táto štyridsaťminútová skladba z roku 1990 (premiéru mala v newyorskej Carnegie Hall) u nás po prvýkrát. Takže jej reprízu síce ťažko považovať za dramaturgické terno, no v mimoriadnej dobe musíme byť vďační za každé živé stretnutie s umením.

Slávka Zámečníková (foto Peter Brenkus)

John Rutter je skladateľom (ale aj dirigentom a aranžérom) s preferenciami v zborovej tvorbe, v koledách či hymnách a vyznávačom postmoderny v odľahčenom balení. Niekto ho označuje za eklektika, niekto za priaznivca kombinácie klasiky s populárom. Bolo by však nespravodlivé uprieť mu dômyselnú prepracovanosť zborov, ich farebnú a rytmickú pestrosť, s efektnou útočnosťou (prvá veta Magnificat anima mea). Rutter však ovláda aj remeslo inštrumentácie, kde dokáže vytvoriť kontrasty medzi náladami „fiesty“ a meditatívnymi časťami, úsekmi poznačenými džezom a na druhej strane intímnou lyrikou. Práve tento štýlový rozptyl (okrem latinského textu sa do druhej časti dostáva staroanglická pieseň Of a Rose, my lovely Rose) dáva Rutterovmu Magnificatu istú – aj keď možno polemickú – autentickosť.

Nedeľné bratislavské uvedenie pod taktovkou Ewalda Danela zrkadlilo radosť z muzicírovania inštrumentalistov. A najmä potešil zanietený, farebne a v súhre hlasových skupín čoraz homogénnejší výkon Speváckeho zboru Lúčnica, vedeného Elenou Matušovou. Slávka Zámečníková opäť v sopránovom sóle upútala vrúcnou farbou hlasu, ktorý sa voľne niesol priestorom a vyjadroval obsah spievaného textu.

Slávka Zámečníková, Slovenský komorný orchester (foto Peter Brenkus)

Na oficiálnu časť nadviazali dva prídavky. Pred definitívnou bodkou, danou opakovaním úvodnej časti Rutterovho diela so zborom, zaznelo Mozartovo Laudate Dominum so zamatovým, štýlovo vybrúseným sopránom Slávky Zámečníkovej.

                        

Adventný koncert Slovenskej filharmónie

Slovenský komorný orchester
Spevácky zbor Lúčnica
Ewald Danel, umelecký vedúci, husle, dirigent
Elena Matušová, zbormajsterka

Slávka Zámečníková, soprán

Program:

Johann Sebastian Bach, Charles Gounod: Meditácia na Prelúdium č.1 C dur
Franz Schubert: Ave Maria, D.839
Mikuláš Schneider-Trnavský: Ave Maria in B
John Rutter: Magnificat

Koncertná sieň SF Bratislava 13. 12. 2020

5 3 votes
Ohodnoťte článek

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

Mohlo by vás zajímat


1 Komentář
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments