Velké slovenské hlasy se v Bratislavě dotkly hvězd

Večer Štefana Kocána a Márie Porubčinovej 

Len pred pár dňami uplynuli štyri roky od vstupu neznámej agentúry Kapos do nášho (značne do seba zahľadeného, ba až zatuchnutého) operného prostredia. Na slovenský operný „trh“ (aj mne sa to slovo bridí) vstúpila alternatíva. V osobe „súkromníka“ Jána Koreckého. Činnosťou svojej firmy sa odvážne, bez strachu z miery rizika, pustil vo vymedzenom segmente do konkurencie so štátom dotovanými (a v prípade strát aj ošetrenými) inštitúciami.

„Kapos“ nedebutoval nikým menším, ako tenorovou jednotkou Juanom Diegom Flórezom. V cykle Svetové operné hviezdy ho nasledovali mená porovnateľného kalibru – Cecilia Bartoli, Lawrence Brownlee, Olga Peretyatko, Joyce DiDonato, Mariusz Kwiecień, Piotr Beczała a ďalší. Paralelne s cyklom, ktorého názov neznel ani pri desivo sprofanovanom slove „hviezda“ nadsadene, ale pravdivo odrážal status zúčastnených osobností, zrodila sa ďalšia unikátna myšlienka. Naše divadlá totiž nielenže nemali silu, ambíciu, prestíž (nazvime to hocako, len nie peniazmi) pozývať sólistov spomenutej kategórie. Rovnako zabúdali aj na z domova neraz z dôvodov nepovšimnutia odídené „veľké slovenské hlasy“. S veľkým „V“ na začiatku prvého slova v úvodzovkách, sa zrodil cyklus, z hodnotového hľadiska porovnateľný s pôvodným. Slovensko sa, našťastie, má čím pochváliť. Prvý z radu komorných koncertov sa uskutočnil v apríli 2012 a patril práve basistovi Štefanovi Kocánovi.Rodák od Trnavy musel prejsť krstom newyorskej Metropolitan Opery, milánskej La Scaly, Viedenskej či Mníchovskej štátnej opery, aby mu bola dopriata príležitosť dôstojnej (menší priestor dostal predtým iba dvakrát) prezentácie v slovenskej metropole. Bol to síce oneskorený, poriadnou okľukou vedený návrat na rodnú pôdu, no významný natoľko, že zapustil hlboké korene. Za ostatné roky sa Štefan Kocán objavil viackrát, na doskách operných (Slovenské národné divadlo, Štátna opera Banská Bystrica) aj koncertných. Debut vo vysnívanej titulnej postave Boitovho Mefistofela mu však opäť neponúkla Bratislava. Ale pred nedávnom Praha.