Strhli k excelentnému výkonu
Koncerty Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute (4. a 5.decembra) mali okrem iného aj informatívny charakter pre tých návštevníkov, ktorí nevedeli, že Emmanuel Villaume, šéfdirigent Slovenskej filharmónie (od roku 2009 – do júna 2016), podpísal s PKF – Prague Philharmonia zmluvu na šéfdirigenta po Jakubovi Hrůšovi. Stalo sa to 15. októbra v dirigentskom salóniku Lincolnovho centra, sídla Newyorskej filharmónie, kde – krátko po skončení prestížneho operného večera Richard Tucker Gala, ktoré Villaume v ten večer dirigoval – podpísalo s ním vedenie Praque Philharmonia – zmluvu. Dodajme, že 50-ročný francúzsky dirigent Emmanuel Villaume, ktorý žije v Amerike i v Paríži, je nielen šéfdirigentom Slovenskej filharmónie, ale aj hudobným riaditeľom Opery v Dallase.
Po opernom koncerte Richard Tucker Gala 2014 so sólistami Pretty Yende, Angelou Meade, Josephem Callejou, Željkem Lučićom, Michaelom Fabianom a ďalšími, odcestoval a uviedol v Dallase (ako šéf tamojšej opery) inscenáciu Mozartovej Figarovej svadby a Straussovej Salome s americkou sopranistkou Deborah Voigt – v réžii uznávanej Francescy Zambello. Okrem hosťovaní v najznámejších orchestroch a operných domoch nahral prominentný dirigent viacero CD s hviezdami operného neba. Má umeleckú silu na rozdávanie – veď je v najtvorivejšom mužnom a umeleckom období života!
Je smutné, že v Opere Slovenského národného divadla sme Emmanuela Villaumea nezažili ani raz počas doterajších piatich rokov jeho pôsobenia v Bratislave! Nedostatok záujmu zo strany Slovenského národného divadla – alebo plné termíny v pracovnom kalendári dirigenta? Počas nasledujúcich mesiacov by sa azda našiel čas i dohoda na hosťovaní v Slovenském národném divadle (?!) Majster Villaume je v Bratislave do konca sezóny 2015/2016 – a ani potom nepreruší umelecké kontakty s Bratislavou. Len treba na to ochotu a ústretovosť.
Tri ucelené programy, ktoré pripravil šéfdirigent Emmanuel Villaume v Slovenskej filharmónii – v prekrásne vynovenej bratislavskej Redute na záver roka 2014 (budeme o nich postupne informovať), sú plné dramaturgických a umeleckých objavov. Prvý z plánovaných programov (bola som na koncerte 4. decembra) bol dokonalý zvlášť po interpretačno-orchestrálnej stránke.
Na úvod zaznela baletná hudba Don Juan od Christopha Willibalda Glucka, ktorého 300. výročie narodenia si pripomíname (1714 – 1787). Gluckov reformátorský duch dal baletu autonómiu a možnosť plnohodnotného vyjadrenia pocitov ešte skôr, než na poli opery. Prínos jeho hudobného génia je – aj s odstupom troch storočí – v baletnej hudbe stále prítomný v esteticky príťažlivej, živej, dojímavej hudbe, zbavenej talianskych ozdôb a vonkajších príkras. Prostá, ušľachtilá, jasná a čistá hudba zaujala poslucháčov i vďaka precíznemu naštudovaniu baletnej hudby s Villaumeom. Slovenská filharmónia predniesla gracióznu, elegantnú, klasicisticky čistú hudbu, ktorá zniesla všetky akustické parametre (kedysi diskutovanej koncertnej sály). Najmä v sláčikovej sekcii uchvátila celková vypracovanosť a súhra – napríklad aj v nádherne vypracovanom pizzicate, ktoré dirigent s orchestrom vymodelovali do takmer nepočuteľného pianissima. Na kvalitnej hre sláčikov (s primáriom Ewaldom Danelom) bola postavená základňa celej orchestrálnej partitúry Glucka. Záverečné Larghetto bolo ukážkou jemného dynamicko-agogického vlnenia, ktoré vymodelovalo hudobný prúd mimoriadne plasticky. V danom prípade zostali prachom dejín zaviate spory dobových choreografov Jeana-Geoergesa Noverra a Gaspara Angioliniho o stvárnení Gluckovho Dona Juana (ako informuje bulletin). Gluckov génius zanechal predovšetkým hudobný testament stále živej, pôvabnej orchestrálnej partitúry.
Kórejská kráska, jemná ako belasý kvet – klaviristka Soo-Jung Ann bola sólistkou Beethovenovho Koncertu pre klavír a orchester č. 4 G dur, op. 58. Vybrala si pre svoje dispozície a vybrúsenú techniku dobré dielo. Koncert G dur je nazývaný tiež „Škovránčí“, najmä pre 1. časť, ktorá dodáva v sólovom úvode skladbe priam bezstarostný charakter. Druhá téma je v nástupe huslí rovnako lyrická, pričom sólový klavír má nad plným zvukom orchestra stálu prevahu. Škoda, že snaha o rýchle tempo, uvoľnenosť a najmä brilantnosť zviedli niekedy Soo-Jung Ann v 1. časti (i v kadencii) k nerovnému priebehu nôt v perlivých pasážach, kedy neboli všetky tóny rovnako vyhraté. Následné Andante bolo už bezchybným muzikantským dialógom lyrického, dominantného klavírneho sóla s vcelku brutálnejšími vstupmi a odpoveďami orchestra. Dialóg orchestra a sólistky v záverečnom Ronde (Vivace) boli previerkou muzikantskej iskrivosti, virtuozity sólistky, s plným porozumením filharmonikov a ich šéfdirigenta k špecifikám klaviristky. Kórejská umelkyňa presvedčila svojím poňatím Beethovena – aj bez vonkajších silových, respektíve dnes tak preferovaných mužských úhozov. Svoju melodicko-lyrickú osobnosť predviedla tiež v krásnom prídavku.
Vrcholom koncertu bola Brahmsova Symfónia č. 1 c mol, op. 68. V tomto, dlhé roky mučivo cizelovanom, prvom symfonickom opuse Brahmsa (1833 – 1897) je – okrem echa Beethovenovej 9. Symfónie a formovej klasickej dokonalosti – tiež to, čo milujú „cudné“ hudobné duše: vnútorná, v žiadnom prípade nie navonok preferovaná hlboká citovosť. Emmanuel Villaume, sám výbušný a pohybmi energický umelec, sa v priebehu dirigovania zbavoval vonkajších efektov a spolu s rozšíreným orchestrom (zvlášť v husliach a violončelách, ale aj výborne hrajúcich hornách, lesných rohoch, flautách, klarinetoch a tak ďalej) predostrel poslucháčom „hudbu srdca“. Spočiatku ťaživú, dramatickú, postupne rozuzľujúcu ťažobu orchestrálneho priebehu prvej časti Brahmsovej symfónie, ktorú zmäkčuje iba vedľajšia téma hoboja. Andante druhej časti je po počiatočnom Allegre dialogizované ďalšími nástrojovými sekciami – s vyústením do myšlienkovej hudobnej nádeje, premýšľania i vyústenia k absolútnej kráse, podporenej prierazným zvukom lesného rohu, flauty a zmäkčovanej drevenými dychmi. Tajomné pizzicato štvrtej časti vlialo do priebehu symfónie ešte viac jemnosti, očakávania a nehy. To všetko vyústilo do nadviazania na Beethovenovu tému z Ódy na radosť, ktorý bol najzávažnejším echom Finále, hoci sa tu objavili aj ďalšie motívy. Odkaz Beethovenovej Radosti bol tak víťaznou apoteózou diela s výborne hrajúcim a inšpirovaným orchestrom.
Emmanule Villaume napokon pohybmi i muzikantskou energiou strhol všetkých filharmonikov do triumfu božsky nádhernej hudby. Slovenská filharmónia so svetoznámym šéfdirigentom vstúpili v 1. Symfónii c mol Johannesa Brahmsa do podstaty „klasicky čistej romantiky“ s ponorným prúdom silných vášní. Bol to veľký výkon skvelého orchestra, na čele so strhujúcim umelcom, ktorý „zahral“ na nástroji Slovenskej filharmónie jeden z veľkých hudobných opusov na orchestrálnej i dirigentskej ceste za absolútnou dokonalosťou.
Hodnotenie autorky recenzie: 100 %
Gluck, Beethoven, Brahms
Dirigent: Emmanuel Villaume
Soo-Jung Ann (klavír)
Slovenská filharmónia
4. decembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava
program:
Christoph Wilibald Gluck: Don Juan, baletná hudba
Ludwig van Beethoven: Koncert pre klavír a orchester č. 4 G dur op. 58
Johannes Brahms: Symfónia č. 1 c mol op. 68
Foto Valeria Zacharova
