Viva La Gruberová! Po dvou letech znovu v Bratislavě

Ani cyklus Cigánske melódie, op. 55 od Antonína Dvořáka nepriniesol zásadný zvrat v koncepcii. Sedem piesní odznelo vo výsostne komornej atmosfére, kde muzicírovanie pramenilo väčšmi z intímnych sfér sólistky než z viac-menej patetickej a v niektorých častiach vonkajškovým temperamentom okorenenej tradície. Aj napriek lyrickej a tónovo štíhlo vedenej kantiléne, kde opäť malo veľa priestoru pianissimo, respektive mezza voce (niekedy u Gruberovej ťažko odlíšiteľné), dostal cyklus potrebnú diferencovanosť nálad, vyplývajúcich z obsahu piesní. Pokiaľ ide o tessituru, ťažisko cyklu je položené hlbšie, než je sólistkina prirodzená poloha, no keďže má tón (aj vďaka dramatickým belcantovým postavám a napokon aj mozartovským, nešetriacim hlasy v okrajových registroch) vytrénovaný aj v nízkej sfére, nebol citeľný deficit farby či objemu. Pravda, opäť išlo o interpretačný originál, Cigánske melódie v podobnom poňatí určite nenájdeme.

Ak slovanská časť večera mohla vyvolať aj polemické názory (nazdávam sa, že umelkyňa s tým počíta), v druhej bola jednoducho nespochybniteľná. Ale pozor, opäť to bola ona, Edita Gruberová osobitne, žiadne prevzaté modely. S tvorbou Richarda Straussa sa zaoberá od mladosti. Nielen s opernou, kde jej Zerbinetta zrejme nemala a dlho nebude mať konkurentku, ale aj s piesňovou. Z takmer dvoch stovák skladieb tohto druhu počas svojej kariéry prelúskla hádam aj väčšinu. Na bratislavskom koncerte si vybrala niekoľko. Dramaturgicky pozoruhodné je (čo sa z bulletinu, kde chýbali bližšie údaje o skladbách a ich text, nedozvieme), že voľba padla na okrajové obdobia Straussovho života. Pieseň Rote Rosen, ktorú skladateľ skomponoval ako devätnásťročný roku 1883 na slová Karla Stielera a naopak, Malven, op. posth., sa zrodila roku 1948, no až do osemdesiatych rokov bola považovaná za stratenú. Vlastnila ju Maria Jeritza, tá ju nebola ochotná zverejniť a až po jej smrti sa prostredníctvom aukcie dostala na svetlo. Okrem nich predniesla Edita Gruberová pieseň Die Georgine (z cyklu Osem poém pre hlas a klavír, op. 10) a cyklus Mädchenblumen, op. 22 na slová Felixa Dahna. V tejto programovej časti sme mohli obdivovať opäť širokú paletu výrazových nuáns, plné stotožnenie sa s väzbou slova a hudby, modelovanie typických straussovských legatových oblúkov, ale rovnako kreslenie atmosféry jednotlivých čísel alebo celkov. Všetko v duchu komorného muzicírovania, vnášania filigránskeho výrazu, zavše aj parlandových prvkov, no prevažne v plynulej väzbe tónov, zrkadliacich v meniacich sa farbách a dynamike (spektrum už rozvité do väčšej šírky) náladu a ducha jednotlivých čísel. Skrátka, ak podstatu vzťahu hudby a textu v Straussovej tvorbe explicitne vyjadrujú protagonisti jednoaktovky Capriccio Flamand a Olivier („Ton und Wort sind Bruder und Schwester“), tak v podaní dua Gruberová–Valentovič tieto atribúty boli naplnené do bodky.

Z tvorby Gustava Mahlera ponúkla umelkyňa a jej klavírny partner štyri piesne: Erinnerung, Ich atmet´ einen linden Duft!, Hans und Grete a Scheiden und Meiden, pochádzajúce v troch prípadoch z cyklu Lieder und Gesänge aus der Jugendzeit a v jednom z Rückert Lieder. Poňala ich opäť v intenzívnom emocionálnom spracovaní, s maximálnym dôrazom na obsah tónov, pretavený do presnej artikulácie, ale aj na spevnosť a plynulé frázovanie. Raz kreovala drámu, inokedy voľnejšiu náladu, jej tón ani v poslednom z oficiálnych zložiek programu nenadobúdal známky únavy. Práve naopak, znel rovnako mäkko, plasticky, étericky i s dramatickým akcentom ako v celej nemeckej polovici.

Úplne zvláštnu kapitolu si zaslúži klavírny partner Edity Gruberovej, Peter Valentovič.

Bolo to nielen veľké prekvapenie, aký talent v ňom zrejme spolupráca s Editou Gruberovou odhalila, aký úžasný spolutvorca atmosféry večera stál na javisku. Naladiť sa na rovnakú strunu práve s touto umelkyňou, ktorá prezentuje veľmi dôsledne vlastný názor na skladby, určite vyžaduje nielen čas (ten už plynie pár rokov), ale najmä obrovskú dávku muzikálnosti, pohotovosti a schopnosti dýchať vedno so spevákom. Peter Valentovič celý program predniesol brilantne, bol rovnako majstrom pianissím, „maliarom“ fráz, odtieňov v dynamike, farbe, bol podobne ako Edita Gruberová tvorcom atmosféry. Skutočne výkon hodný najvyššieho rešpektu.

Pochopiteľne, do posledného miesta vypredané hľadisko divadla nenechalo umelkyňu odísť bez prídavkov. Zazneli štyri. Prechod od hlavnej témy večera k áriám zabezpečila vtipná a so šarmom prednesená pieseň Gustava Mahlera Selbstgefühl. Prvým operným prídavkom bola ária Liu Signore ascolta! z Pucciniho Turandot, teda z postavy, ktorú nikdy na javisku (čo je samozrejmé) nespievala. Prednesená s veľkou emóciou, štíhlo, koncentrovane, s pevnou, dynamicky flexibilnou výškou. V treťom prídavku, ktorý je už tak trocha jej talizmanom, si krásne zašantila a pohrala sa aj so svojím klavírnym partnerom. O čo išlo? No predsa o Adelu z Netopiera Johanna Straussa mladšieho a virtuóznu, koloratúrami vyzdobenú (to bola opäť vo svojom živle) Spiel´ ich die Unschuld vom Lande. Nuž a na záver prídavok, v ktorý som v kútiku duše veril. Škovránčia pieseň Barče z 2. dejstva Smetanovej Hubičky. Ak sa nemýlim, do svojho repertoáru ju prijala len nedávno a bola to krásna bodka za večerom. Čo všetko dokázala hlasom a výrazom vytvoriť v recitatíve! Koľko situačných polôh, navodenia javiskovej atmosféry a potom krásne, dlhé, jasavé frázy v árii! Žeby to bol prvý darček k blížiacej sa storočnici Slovenského národného divadla, ktoré práve Hubičkou otvorilo svoju činnosť? Áno či nie, ovácie boli namieste.

Hodnotenie autora recenzie: 90 %

Festival Viva Musica! 2016
Edita Gruberová recitál
Edita Gruberová (soprán)
Peter Valentovič (klavír)
22. júla 2016 nová budova Slovenského národného divadla Bratislava

program:
Piotr Iľjič Čajkovskij:
– Ot čego (z cyklu Šesť romancí, op. 6, č. 5)
– Kolybeľnaja (z cyklu Šesť romancí, op. 16, č. 1)

Nikolaj Rimskij Korsakov:
– Svež i dušist tvoj roskošnyj venok (z cyklu Vesnoj – Štyri romance, op. 43, č. 3)
– Ne veter, veja s vysoty (z cyklu Vesnoj – Štyri romance, op. 43, č. 2)

Antonín Dvořák: Cigánske melódie, op. 55

= prestávka =

Richard Strauss:
– Rote Rosen
– Die Georgine (z cyklu Osem poem pre hlas a klavír, op. 10, č. 4)
– Mädchenblumen, op. 22
– Kornblumen
– Mohnblumen
– Epheu
– Wasserrose
– Malven, op. posth.