Výpravná inscenace k Petipovu výročí. Esmeralda v Bratislavě

  1. 1
  2. 2
  3. 3
V deň dvojstého výročia narodenia baletného velikána Mariusa Petipu, 11. marca 2018, uviedol Balet Slovenského národného divadla v slovenskej premiére balet „Esmeralda“. Inscenácia predstavuje v poradí tretie baletné spracovanie románu Victora Huga „Chrám Matky Božej v Paríži“ na scéne Slovenského národného divadla. Kým prvé dve uvedenia (1982 – Karol Tóth; 2001 – Libor Vaculík) vychádzali z hudobnej partitúry Mauricea Jarre, aktuálna inscenácia sa opiera o hudobnú predlohu Cesare Pugniho.
Cesare Pugni: Esmeralda – SND Bratislava 2018 (zdroj SND Bratislava / foto © Peter Brenkus)

 

Výpravná inscenácia k Petipovmu výročiu – Esmeralda v Bratislave

Výpravný epos v choreografii Vasilija MedvedevaStanislava Feča (podľa Petipu) prináša na javisko pokus o rekonštrukciu romantického baletu, konkrétne Petipovej finálnej verzie Esmeraldy z roku 1899. Dej romantizovaného libreta Julesa Perrota je scénicky doplnený o vizuálne príťažlivú výpravu Alyony Pikalovej (scéna) a Jeleny Zajcevy (kostýmy), ktorá umocňuje zážitok zo sledovania predstavenia. Trojhodinová „paráda“ s veľkým počtom účinkujúcich predstavuje historický exkurz ponúkajúci pohľad na baletné umenie z konca 19. storočia v cárskom Rusku.

Reklama




Bratislavská Esmeralda ako pocta romantickému baletu
Príbeh krásnej cigánky, štyri odlišné pohľady na lásku k nej, konfrontácia vnútornej a vonkajšej krásy, triedne rozdiely a v pozadí monumentálna katedrála. Známy román Viktora Huga Chrám Matky Božej v Paríži poslúžil ako základ k libretu, ktoré baletné predstavenie delí do piatich obrazov v troch dejstvách. Libreto Julesa Perrota sa na rozdiel od literárnej predlohy nesie v pozitívnejšom duchu. Vražda, nespravodlivosť, útlak z pozície moci či poprava sú nahradené zidealizovanými obrazmi lásky zasadenými do prostredia romantického Paríža. Najväčším odklonom od románu je šťastný koniec, keď Phoebus v záverečnom obraze prichádza a oslobodí Esmeraldu spod obžaloby. Na scéne nevnímame ani vnútorný rozkol Clauda Frolla, ktorý sa zmieta medzi láskou k Bohu a láskou k žene.

Prvý obraz baletu – Dvor zázrakov, nechválne známa časť Paríža plná žobrákov, zlodejov, prostitútok a vrahov – sa v baletnom ponímaní javí priam ako ideálne miesto na život, ktoré je plné usmiatych ľudí s vycibreným zmyslom pre humor. Všetky indivíduá parížskeho podsvetia sú predstavené ako vtipné postavičky v pekných farebných kostýmoch. Dokonca i hrozba obesenia je inscenovaná s humorom. Romantizmus jednoducho prináša na scénu úplný únik od reality. Smradľavé úzke ulice preľudnenej metropoly, ktorým sa je lepšie vyhnúť, nepredstavovali vhodnú kulisu romantického baletu. V popredí je krásna Esmeralda a jej láska k Phoebusovi. Divák je donútený prežívať jej romancu v nekonečne dlhých adagiach. Prvé dejstvo slúži ako predstavovanie hlavných postáv, ktoré si z času na čas zatancujú nejaké modifikované ľudové tance. V kontraste k nemu druhé dejstvo (podľa Beaumonta pôvodne umiestnené do záhrad) ponúka veľké tanečné divertissementové obrazy s kvetmi, pri ktorých divák môže snívať. Dokonca i posledný obraz, v ktorom má byť vykonaná poprava hlavnej hrdinky na nábreží Seiny, sa zmení v takmer idylické miesto rozžiarené lampášikmi. Druhý a štvrtý obraz, teda interiérové scény, sú vhodným miestom na zinscenovanie zápletky, ktorá dodáva sladkému deju aspoň štipku korenia.

Cesare Pugni: Esmeralda – SND Bratislava 2018 (zdroj SND Bratislava / foto © Peter Brenkus)

Inscenovanie Esmeraldy bez javiskových dekorácií, približujúcich sa k originálu, by znamenalo stratu atmosféry a romantického odéru. Pod veľkolepú výpravu sa podpísali dve ženy: Alyona Pikalova (scéna) a Jelena Zajceva (kostýmy). Obe návrhárky pri tvorbe vizuálu zohľadnili požiadavky romantického baletu a dá sa konštatovať, že obe zložky sú v inscenácii dominantné. Pre úplnosť treba uviesť, že kulisy si Balet SND zapožičal na dva roky z Veľkého divadla v Moskve a kostýmy si odkúpil z rovnomennej inscenácie Štátneho baletu v Berlíne. Esmeralda je bombastickou pastvou pre oči, s množstvom farieb a textúr, možno trošku gýčom, ale všetko v medziach romantického baletu. To sa nedá povedať o hudbe, ktorá síce tiež charakterizuje hudbu romantického baletu, no miestami jej počúvanie spôsobuje skôr utrpenie než radosť. Autorom pôvodnej hudobnej partitúry je Cesare Pugni, no dnes sú jej súčasťou aj skladby Piotra Šenka, Riccarda Driga, Antona Simona a Ludwiga Minkusa (Matt Naughtin, 2014). I keď hudba predstavuje istý odkaz doby svojho vzniku, nemôže sa rovnať s veľkými romantickými symfonickými baletmi Piotra Iľjiča Čajkovského (hudba tu má skôr charakter dychovky alebo cirkusovej hudby).

Petipa, Vaganovova, Burlaka, či Medvedev?
Balet Esmeralda prešiel od svojej premiéry v roku 1844 v londýnskom Her Majesty’s Theatre mnohými zmenami. Z pôvodnej koncepcie Julesa Perrota ostalo zachované mierne modifikované libreto, z pôvodnej choreografie len zmienky o veľkých Perrotových ballabile. Sám choreograf dielo po príchode do Ruska zmenil, aby ho prispôsobil vkusu tamojšieho publika. Táto verzia sa stala východiskovou pre novú inscenáciu Mariusa Petipu, ktorý značne rozšírený balet uviedol po prvý raz v Petrohrade v roku 1886. Jeho uvedením sa začal kolotoč hudobných a choreografických vsúvok, rôznych modifikácií a zmien, ktoré súviseli s ambíciami jednotlivých sólistov a choreografov. V priebehu času bola veľká časť choreografie zmenená alebo zabudnutá, Esmeralda v rôznych úpravách prežívala len vo východnom bloku. Bratislavské uvedenie baletu sa opiera o Petipovu finálnu verziu z roku 1899, ktorá bola vytvorená pre cárovu milenku, balerínu Matildu Kšesinskú.

K oživeniu diela došlo v roku 2009, kedy v rekonštruovanej choreografii Juriho Burlaku a Vasilija Medvedeva Esmeralda očarila moskovské publikum. Pri príležitosti uvedenia mierne skrátenej verzie Esmeraldy v Berlíne v roku 2011 tanečná kritička Margaret Willis uviedla: „V roku 2009 umelecký riaditeľ baletu Veľkého divadla Jurij Burlaka preskúmal a čo najvernejšie zrekonštruoval Petipovu produkciu, spolu s renomovaným klasickým choreografom Vasilijom Medvedevom, ktorý v prípade potreby vyplnil choreografické medzery.“ (13. 4. 2011, Margaret Willis pre bachtrack.com)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Pugni: Esmeralda (SND Bratislava 2018)

[Celkem: 7    Průměr: 4.4/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentujte

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na