Zámecké hry zvolenské 2014

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Slovenska premiéra opery Tancredi sa opäť neuskutočnila na zvolenskom zámku, ale pod strechou Štátnej opery v Banskej Bystrici. Žiaľ, pred poloprázdnym hľadiskom. Tí čo prišli, nemohli ľutovať a tento raz ovácie postojačky boli úplne oprávnené. Dirigent Marián Vach zúročil svoje obrovské skúsenosti z hudobnej literatúry bel canta a hoci s rossiniovskou partitúrou dramatickej štruktúry sa stretol po prvýkrát, pretlmočil ju výborne. Koncepciu temp vystaval kontrastne, nešiel síce napríklad v typickom „brióznom“ prvom finále do extrému (napokon ani orchester Štátnej opery nie je s týmto slohom bežne konfrontovaný), no podarilo sa mu hudobnými prostriedkami vykresliť meniace sa atmosféry obrazov, orchestrálne úvody (k vstupnej mezzosopránovej árii Oh patria!) či krátke medzihry boli emotívne, podobne skvelo koloroval aj scénu Amenaidy vo väzení. Tancredi je mladíckou operou, prepája teda vokálne čísla secco recitatívmi, v ktorých čembalo (v Pesare ich dotvára aj violončelo a kontrabas, sú teda plastickejšie) trocha zvukovo trčalo a keďže sólisti ho vnímali od chrbta, mierne sa ich spolupráca otupila. O umení Mariána Vacha vnímať sólistov, plasticky sa k nim naladiť a viesť ich suverénnymi gestami, sa už písalo mnohokrát. Tancredi túto dirigentovu výsadu len potvrdil. Mužský zbor v naštudovaní Ivety Popovičovej sa snažil svoj part zdolať čo najdôstojnejšie.

S titulnou postavou sa po prvýkrát popasovala slovenská mezzosopranistka Jana Kurucová, ktorej medzinárodná kariéra sa odvíja od dlhodobého angažmánu v berlínskej Deutsche Oper. Rosina v Barbierovi zo Sevilly je súčasťou jej stáleho repertoáru (hosťuje s ňou aj v Opere Slovenského národného divadla), takže jej štýl v belcantovom teréne a vokálna estetika sú vybrúsené. Tancredi je rolou, ktorú spievajú aj hlbšie dramatické alty, no Jana Kurucová si s nižšími polohami poradila bez manka vo farbe, pričom stredná a vysoká poloha žiarili kovovým leskom, legátovou kultúrou aj (až na drobné rezervy) aj virtuóznou koloratúrou. Dva veľké, extrémne náročné dvojspevy s Amenaidou zaspievala nielen vo farebnom zladení hlasov, ale aj v presnom rytme a výraze. Kurucová má tiež dar výrazového pointovania situácií a hereckého dotvárania postavy aj v koncertnej verzii. Záver umierajúceho hrdinu bol strhujúci. Part Amenaidy, ktorý je technicky vari najexponovanejší, predniesla španielska sopranistka Mariola Cantarero. Je to na belcantovej parkete veľmi skúsená umelkyňa, ktorej technika umožňuje víťaziť nad všetkými úskaliami úlohy, obsahujúcej ozdobnú ekvilibristiku aj dramatickú silu.Ak spočiatku pôsobil hlas Marioly Cantarero trocha unavene, tak postupne sa rozžiaril vo farbe, jej koloratúry, skoky a výšky a podobne aj intenzívny dramatický náboj boli frapujúce. Navyše, po veľkom škrte v druhom dejstve (sedemminútovom duete Argiria s Tancredom), spievala bezprostredne za sebou dve vypäté árie a dvojspev s Tancredom. Nebola to jej prvá Amenaide, v repertoári má mnoho rossiniovských úloh (sám som ju na festivale v Pesare videl ako Matildu v Elisabetta regina d´Inghilterra i ako Ninettu v La gazza ladra), podala nám teda informáciu o štýlovo vernom interpretovaní Rossiniho slohu.

Podobne punc rossiniovského tenora nesie aj Katalánec David Alegret (Argirio). Typický taliansky leggero tenor má veľmi farebnú, medovú strednú polohu, ale aj schopnosť viesť dlhé frázy v nepríjemnej vysokej polohe. Ak jeho špičkové tóny spočiatku vyznievali trocha suchšie, tak v árii z druhého dejstva už na obsažné stredy nadviazali aj plné a skutočne mimoriadne vysoko zakotvené výšky. Stredne veľkej postavy Orbazzana, ktorému Rossini nenadelil žiadnu áriu (na rozdiel od menších, ako sú Isaura a Roggiero), sa ujal Tomáš Šelc a predniesol ju tónovo aj výrazovo výborne, čím sa stal platným členom hlavného sólistického kvarteta. Zaujímavý materiál, hlboký alt ponúkla Judita Andelová (Isaura), potrebuje ho však zoštíhliť a nájsť v tóne jadro. Simona Mrázová slušne zaspievala nohavičkový part Roggiera.Prvým slovenským uvedením Rossiniho opery serie Tancredi podnikla slovenská opera (myslím tým v celoštátnom slova zmysle) obrovský krok dopredu. Prostredníctvom Zámockých hier zvolenských opäť raz vstúpila na pomerne tenký ľad, do terénu na Slovensku nevyskúšaného, no výsledok je radostný. Podstúpiť toto riziko sa vyplatilo a hoci s neveľkým počtom živých svedkov sa na banskobystrickej opere zrodil počin, zapisujúci sa do našej domácej hudobno-divadelnej histórie.

Hodnotenie autora recenzie: 80 %

Zámocké hry zvolenské 2014

Georges Bizet:
Lovci perál
Hudobné naštudovanie a dirigent: Igor Bulla
Réžia: Andrea Hlinková
Kostýmy: Boris Hanečka
Scéna: Miriam Struhárová
Choreografia: Ladislav Cmorej
Zbormajster a asistent dirigenta: Ján Procházka
Orchester, zbor a balet Štátnej opery Banská Bystrica
Premiéra 22. júna 2014 Štátná opera Banská Bystrica

Leila – Katarzyna Mackiewicz
Nadir – Dušan Šimo
Zurga – Martin Popovič
Nurabád – Ondrej Mráz
***

Gioacchino Rossini:
Tancredi
(koncertné naštudovanie)
Dirigent: Marian Vach
Koncertný majster: Michal Hudák
Orchester a zbor Štátnej opery Banská Bystrica
27. júna 2014 Štátná opera Banská Bystrica

Tancredi – Jana Kurucová
Argirio – David Alegret
Amenaide – Mariola Cantarero
Isaura – Judita Andelová
Orbazzano – Tomáš Šelc
Roggiero – Simona Mrázová

www.zhz.sk
www.stateopera.sk

Foto archiv, ŠO Banská Bystrica/Jozef Lomnický a Peter Mráz

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Bizet: Lovci perál (SO Banská Bystrica)

[yasr_visitor_votes postid="115290" size="small"]

Vaše hodnocení - Rossini: Tancredi (SO Banská Bystrica)

[yasr_visitor_votes postid="115294" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
3 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments