Zlaté hlasy slovenské opery: Jela Krčméry-Vrteľová

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Svätopluk a práca na libretách
S úctou si Jela Krčméry spomína na prácu s národným umelcom Eugenom Suchoňom. Je spolu libretistkou jeho historickej opery – eposu Král Svätopluk (SND roku 1960). V rozhovore pre Knižnú revue o tom povedala: „V prvom rade som sa  musela stretnúť s pánom profesorom, ktorého som dovtedy osobne nepoznala. Hneď mi vysvetlil svoj zámer. Dej mal už približne načrtnutý, mal už premyslené aj rozdelenie dejstiev, zborových a sólistických pasáží, a tak mi len vložil do rúk divadelnú drámu Ivana Stodolu a všetky diely historika Niederleho, aby som sa s vecou bližšie zoznámila. Stodolovo dielo som poznala dobre, a tak som si len znovu preštudovala celé obdobie Veľkej Moravy, zástoj Svätopluka a jeho synov. Lyrické, ariózne miesta mi išli ľahko, väčším problémom boli rozpory synov, ktoré boli na operu veľmi rozsiahle. Balady, texty mohutných zborov ma tešili, zato veľkú starosť mi robili zásahy primnohých rozlične zmýšľajúcich historikov, za ktorými ma pán profesor zvyčajne posielal. Azda preto sa premiéra opery konala až o štyri roky. Dramatik Ivan Stodola nám do práce už nezasahoval, tešil sa, že myšlienka jeho diela našla takéto hudobné uplatnenie.“

Výrazne skvalitnila, inovovala (staršie) a znovu preložila pôvodné libretá pre Slovenské národné divadlo i pre televíziu (11 prekladov: Gioconda, Sicílske nešpory, Rigoletto, Sedliacka česť, Maškarný bál, Erindo, Faust, Traviata, Madam Butterfly, Bohéma, Turandot). Tie vyšli (aj so Svätoplukom) ako súčasť operných albumov vydavateľstva Opus. V nich sa prejavila jej básnická struna, ľahkosť verša, ktorý nesmel byť samoúčelný, ale so zmyslom pre logiku deja, hudobným  akcentom i rytmicko-melodickým prízvukom slovenskej reči.

O librete
Dobré libreto je – podľa jej skúseností – prehľadná, ľahko zrozumiteľná dráma či komédia, ktorá nevyhnutne musí brať do úvahy požiadavky skladateľa a spevákov. Skladateľ je však podľa nej určujúcim činiteľom. Hoci sú v librete časté rýmy – veď hudba ich často evokuje svojou pravidelnosťou a rytmom – postupne sa v nich využíva aj čistá próza. Speváci radi spievajú slová s málo spoluhláskami – „bel cantovo“. Dnes – viac než v minulosti – sa dbá na nástrojové vyznenie hlasu, jeho farbu a na vokálnu virtuozitu. Ako libretistka, ktorá celý život pracuje so slovom a jeho posolstvom (ktoré úzko súvisí s významom spievanej frázy!), síce vnímala bolestne postupné vytláčanie slovenčiny z operného javiska, ale – uznala – život je plný zmien. Treba teda prijať aj nástup spevu v originálnych verziách – pričom je však cenné, ak v bulletinoch nájde operný fanúšik preklad libreta v obsahovo plnohodnotnom, navyše básnickom význame – a na tlmočiacom zaradení zase preklad každej frázy.

Diela z každej „kapsy“
Jelka Krčméry môže pri svojom vzácnom jubileu bilancovať život ako neustále stretávanie a vnútorné dialógy sa s veľkými osobnosťami slova i hudby. To utváralo aj ušľachtilý portrét tejto veľkej dámy slovenskej opery a koncertného pódia. Veď kto sa popasoval s Verdiho Falstaffom, Pucciniho Turandot, Bohémou, Madam Butterfly, Orffovým Odsúdením Lukulla, Múdrou ženou, Bartókovým Hradom kniežaťa Modrofúza, Eckovým Revízorom, Kurt Weilovým a Brechtovým Lucullom a ďalšími desiatkami hudobno-dramatických diel, ten sa musel ponoriť aj do literárneho odkazu a autorov predlôh, ako aj doby, v ktorej vznikali ich hudobné verzie. Cez Jelu Krčméry sme objavili v časoch  „hlbokého  socializmu“ Paula Claudela a Honnegerovu hudbu oratória Jana z Arcu na hranici, ale aj jeho Kráľa Dávida, Brittenove Vojnové rekviem, Orffovu Carminu Buranu, Bachove motetá, Händlove oratóriá s biblickými námetmi, Haydnových Štvoro ročných období, Šostakovičovu 14. symfóniu, Mahlerove Piesne o mŕtvych deťoch…a mnohé ďalšie humánne, i sakrálne skvosty. Aj po odchode zo Slovenského národného divadla, už ako penzistka, ale čerstvá dramaturgička  nadviazala v mladej Komornej opere spoluprácu s režisérom Jozefom Bednárikom, ktorý tu začal svoju režisérsku opernú cestu. Pripravila pre neho preklad Donizettiho komickej opery Maniere teatrali, Gluckove Číňanky, Fallove Bábky majstra Pedra a iné.

Umelecký odkaz Jely Krčméry-Vrteľovej pre slovenskú operu, koncertné umenie a divadelné javiská (preklady hier Goldoniho,  Brechta, d´Annunzia) je vskutku veľkolepý.

Je to nielen jeden zlatý hlas slovenskej opery – ale dedičstvo našej kultúry. Škoda, že si ho pred pár dňami nevšimol – pri udeľovaní čestných radov a krížov – slovenský pán prezident. Ale to nič, milá Jelka – Tvoja práca zostane v pamäti národa ako nezabudnuteľný poklad.

Foto archiv SND, Alena Klenková 

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na