Zlato Rýna v Budapešti jako mytologické sci-fi
Budapeštiansky Rheingold: mytologické sci-fi
Každé uvedenie kompletného Prsteňa Nibelunga je pre wagneriánsku obec sviatkom. Najnovšie majú priaznivci majstra Gesamtkunstwerku možnosť zhliadnuť prvú časť tetralógie v hlavnom meste Maďarska. Popri poloscénickom Ringu, uvádzanom v Budapešti vo festivalovej podobe v Paláci umení, je pre porovnanie k dispozícii plná scénická podoba. Pre túto sezónu je na repertoári Rýnske zlato, v každej ďalšej má pribudnúť po jednom večeri. Kompletný Ring teda bude k videniu a počutiu v roku 2018.
Pestrofarebná inscenácia Gézu M. Tótha je po vizuálnej stránke postavená predovšetkým na dvoch počítačových projekciách (prednej a zadnej), ktoré dopĺňajú javiskové akcie spevákov.
Dcéry Rýna, odeté v luxusných róbach imitujú šantenie vo vlnách neustálym vertikálnym pohybom na závesných hojdačkách. Keď sa Alberich, brodiaci sa v gumákoch v ozajstnej vode, zriekne všetkej lásky a ulúpi zlato Rýna, začína high-tech predstavenie. Počítačová projekcia sprevádza diváka na ceste abstraktným tunelom cez zemský povrch do nebeských výšin, kde sa rysuje Wotanove novopostavené sídlo v podobe zemegule. Jej dokonalý guľatý tvar sa po zistení, že sídlo treba vyplatiť Freiou, začína deformovať. Wotan s manželkou a jej súrodenci, obaja obri, Loge – všetci sú odetí v kostýmoch, ktoré balansujú niekde na pomedzí hippies a skafandrov kozmonautov. Režisér nerozlišuje medzi mýtmi, ktoré sa odohrali v minulosti, ako je napríklad nibelungovská alebo völsungovská sága a mýtmi, ktoré sa „odohrali“ v budúcnosti, ako je povedzme Star Trek. Z tohto pohľadu je vizáž protagonistov svojím spôsobom irelevantná. Semiotika používaných projekcií je zameraná na symboly moci a bohatstva ako sociálnokritický kontext Tóthovej interpretácie Wagnerom znázorňovaného sveta. Pochopiteľne, spomínané počítačové projekcie sa plne uplatňujú pri potrebe zmeny scény bez prerušenia deja, akým sú Alberichove metamorfózy, či vystavanie mosta k Valhalle. Z neznámych dôvodov je ale Nibelungova premena na žabu riešená „veristicky“: Alberich s tarnhelmom na hlave hopká okolo Logeho a Wotana, čo je zarážajúce hlavne pri zohľadnení spevákovej viac než korpulentnej postavy. Neskrývaná kritika kapitalizmu a materializmu, ktorou je Tóthova inscenácia pretkaná, vrcholí v momente odchodu božstva do Valhally. Dav ľudí sa vrhá s nákupnými vozíkmi do hypermarketu, neskrývane podľahnúc výpredajovej nákupnej horúčke.
Péter Halász si svoj vzťah k wagnerovskej interpretácii ešte len buduje. Zatiaľ má za sebou skúsenosť s Tristanom, dirigovaným v Aachene, v Budapešti by mal previesť orchester kompletným Ringom. Do Rheingoldu sa pustil pomerne opatrne, so zjavným rešpektom. Celá rýnska scéna bola v prepracovaní dynamiky aj rozbaľovaní leitmotivických vlákien veľmi umiernená, eufemisticky povedané, decentná. Tento štýl interpretácie partitúry bol síce ohľaduplný k sólistom, ale chýbala mu iskra. Až v druhej polovici, scénou z Nibelheimu počnúc, sa „osmelil“ vyťažiť z orchestra podstatne viac farebnosti, plnosti tónov aj dynamických nuáns. K filigránskemu Wagnerovi, ako ho interpretuje napríklad Ádám Fischer, jeden z dirigentových učiteľov, má ale Péter Halász ešte pred sebou dosť dlhú cestu.
Kvalitné domáce hlasové zázemie (s výnimkou dvoch hostí) maďarskú operu k inscenovaniu tohto titulu oprávňuje (pre obsadenie Valkýry sú už ale avizované aj medzinárodné spevácke osobnosti). Mihály Kálmándi má pre Wotana potrebný objem aj razanciu hlasu. Vokálno-technické kvality a schopnosť rozložiť si sily na celé predstavenie mu dovoľujú sústrediť sa aj na presvedčivé herecké stvárnenie roly.
Výrazný vnem zanechal u publika Adrian Eröd ako rafinovaný Loge. Osobne hodnotím jeho výkon spomedzi všetkých sólistov najvyššie. Okrúhly, v celom rozsahu vyrovnaný hlas príjemného zlatistého timbru používa v efektnej škále dynamiky a s príkladným frázovaním. Do tretice speváckych naj výkonov večera treba ešte priradiť Eriku Gál. V neveľkom (hoci pre ďalšie smerovanie príbehu tetralógie dôležitom) výstupe Erdy predviedla objemný, čokoládovo sfarbený zamatový alt s koncentrovaným tónom a patričnou naliehavosťou svojho posolstva. Marcus Jupither ako lupič zlata a vládca Nibelheimu si v riečnej scéne šetril hlas, naplno ho nechal zaznieť až po porážke Wotanom. Jeho doménou je stredná poloha, ktorá má najväčší objem a razanciu (menej už farbu), vyššie tóny sú rozostrené. Domáca wagnerovská heroina, Judith Németh, má svoju Fricku ospievanú vo viacerých produkciách, modeluje ju predovšetkým vokálne. Herecky je to noblesná bohyňa, ktorej sa vonkajšie prejavy vášne vyhýbajú. Viac subretný než lyrický soprán Bori Keszei pre menšiu rolu Freie postačuje, v iných rolách by u Wagnera sotva uspela. Z dvojice božských bratov sa výraznejšie presadil vyšší tenor Zoltána Nyáriho v roli excentrického Froha, primerane sú obsadení obaja obri Krisztiánom Cserom aj Gézom Gáborom, aj Zoltán Megyesi v roli zotročeného Mimeho. V zohratej trojici dcér Rýna sa blysla hlavne Melinda Heiter príjemný okrúhlym mezzosopránom, u Kristztiny Simon výkon kazili najvyššie tóny, ktorým chýba usadenosť a sú zbytočne forsírované.
Hodnotenie autorky recenzie: 80 %
Richard Wagner:
A Rajna kincse
(Das Rheingold)
Dirigent: Halász Péter
Réžia a vizuálná koncepcia: Geza M. Toth
Scéna: Tihany Ildiko
Kostýmy: Violet Bárdosi
Dramaturg: Esther Orban
Orchester Magyar Állami Operaház
Premiéra 21. marca 2015 Operaház Budapešť
Wotan – Mihály Kálmándi
Donner – Egri Sándor
Froh – Zoltán Nyári
Loge – Adrian Eröd (alt. István Kovácsházi)
Alberich – Marcus Jupither
Mime – Zoltán Megyesi
Fasolt – Krisztián Cser
Fafner – Géza Gábor
Fricka – Judith Németh (alt. Ildikó Komlósi)
Freia – Bori Keszei
Erda – Erika Gál (alt. Beatrix Fodor)
Woglinde – Ester Wierdl (alt. Zita Váradi)
Wellgunde – Krisztina Simon
Flosshilde – Melinda Heiter
Foto Rákossy Péter
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]
