Baletní panorama Pavla Juráše (102)

Tentoraz:
* Vianočné darčeky pre baletomanov
* Labutie jazero Alexandra Ekmana pre 21. storočie
* Lahôdka v podobe publikácie o Rudolfovi von Labanovi
***

I vlani jedna decembrová Panoráma bola venovaná nápadom pre čitateľov na vianočné darčeky, ktorými by sa najskôr sami mali obdarovať. Aj tento rok som sledoval umelecký trh a urobil si pre vás zopár zaujímavých poznámok.

Niektoré darčeky vyzerajú zaujímavo, na prvý pohľad dokonca rozkošne, ale potom už nie. Spoločnosť Arthaus vypravila v novembri na trh luxusnú edíciu v krásnej krabici The Jiří Kylián Edition. Jedná sa o osemsto minút nahrávok. Dvadsať dva diel sa objaví na niekoľkých nosičoch. Skúsený divák však bohužiaľ pri prečítaní zistí, že sa jedná o diela staršie, ktoré kedysi nasnímala televízia či iné spoločnosti. Takže je to viac pre tých skôr narodených, ktorí by radi videli počiatky tvorby a veľké Kyliánovo „klasické“ obdobie. Na webe sa zoznamom moc nepýšia, takže ak si niekto chce objednať túto drahú vec domov, lepšie je pozrieť v obchode a podrobne si prečítať na zadnej strane krabičky, čo sa vo vnútri nachádza a porovnať čo z toho máte už doma. Tituly z poslednej dekády však rozhodne nečakajte. Je to skôr obchodná a marketingová recyklácia už vydaných baletov s malým bonusom na vyťahovanie peňazí z vreciek baletomanov.To väčší kus práce urobilo vydavateľstvo Naxos, ktoré ukecalo Matsa Eka a Kráľovský švédsky balet, aby súhlasili s nafilmovaním choreografovej poslednej, ostro sledovanej premiéry adaptácie Romea a Júlie do tvaru Júlia a Romeo. Stominútový balet mága choreografie s novými výkladovými posunmi sa isto vyplatí mať doma. Ale pozor, tak ako Ek mení názov, mení aj zaužívanú konvenciu s Prokofievovou hudbou a používa k svojej vízii hudbu Čajkovského. Takou milou drobnosťou od rovnakého vydavateľstva v edícii neznámych diel a lacnej edície je CD s názvom Poulenc – Ballet Suites. Jean-Pierre Armengaud pôsobivo hrá na klavíri tri balety, ktoré pripomenú dávnu slávu a éru rozpadajúceho sa Ballets Russes. Les Animaux modeles, Aubade a najznámejšie Les Biches, v jedinej a prvej nahranej pôvodnej verzii pre klavír. Za osem eur je to viac než príjemných sedemdesiat minút.

Krásny darček pripravil Wiener Staatsballett, ktorý vydal dva svoje profilové balety, ktoré sa viažu s jeho bohatou históriou. Labutie jazero a Luskáčika v choreografii Rudolfa Nurejeva. Nejedná sa však o kópie baletov, ktoré vydáva Parížska opera, ale sú to skutočne originálne Nurejevove verzie pre mesto na Dunaji. O obidvoch inscenáciách som podrobne referoval po ich premiérach. (tu a tu)

Je to skvelý spôsob pre milovníkov virtuóznej klasiky rozšíriť si obzory a potom konfrontovať s dnešnými choreografmi, ktorí si privlastňujú klasické tituly a Petipu, či Ivanova ak ho vôbec vedľa svojho mena uvedú, tak len malými písmenkami na okraji. Ak budem spomínať knihu o móde a balete, tu je tiež úžasné spojenie vidieť zblízka v detaile kamery kostýmy Nicholasa Georgiadisa pre Luskáčika od tohto z najväčších tvorcov baletného kostýmu druhej polovice 20. storočia. U Labutieho jazera zase vidieť prácu Luisy Spinatelli, tiež žiadanej a častej spolupracovníčky popredných svetových choreografov. Záznamom dominujú silné ženy: Liudmila Konovalova ako Klára a Olga Esina ako Odetta/Odília.

Designérskym počinom je aj Labutie jazero Alexandra Ekmana. To je tiež unikátna čerstvá nahrávka z Nórskej národnej opery. Ekman, ktorého hviezda strmo stúpa na choreografickej pyramíde sveta pripravil strhujúcu inscenáciu, ktorá prekračuje hranice, nielen klasického baletu, o tom už nemôže byť ani reči, ale aj tanca. Jeho kumulované divadelné videnie je strhujúce a poburujúce. Možno sa pýtať po Labuťom jazere Matthewa Bourneho s mužskou verziou Odetty, „čo nového ešte môže byť“? Aké Labutie jazero môže byť pre 21. storočie?