Baletní panorama Pavla Juráše (114)

Tentoraz:
* „Baletné umenie bude existovať pokiaľ bude žiť človek.“ – Boris Eifman III. diel
* „Eifman je na sále celý den“ – Jiří Jelínek o svojom angažmán
* Aktuality z Viedne, Ameriky či Berlína
***

V predchádzajúcich dvoch dieloch (tu a tu) o Borisovi Eifmanovi som sa venoval hlavne jemu samotnému a jeho tradícii. Dnes sa posúvam viac ďalej, lebo Eifmanov sloh netvorí len on sám, ale celý jeho súbor a najmä v interakcii s choreografom jeho interpreti. Každý kto videl aspoň nejaké video, si isto všimol veľkej symbiózy dnes už nevídanej v charaktere tanečníkov. Aj sólisti s corps de baletom tvoria jeden identický celok. Vysoký, atleticky naladený, podobne cítiaci a napriek tomu individuality. Ako sám choreograf často hovorí, jeho asistenti hľadajú na internete nové posily a v snahe zabezpečiť dostatok disponovaných umelcov založil aj baletnú akadémiu nesúcu jeho meno.

Interpreti
Režisér, choreograf a ďalší verejne nevystupujúci umelci ako ich definuje aj zákon, majú vždy tú nevýhodu, že sú závislí na svojich verejne vystupujúcich umelcoch. Osud ich práce je v ich rukách. Samozrejme to súvisí s ich talentom, metodikou, spôsobom práce, schopnosťou dostať interpretov tam, kde ich chcú mať, ale podstatnou črtou je, že interpret je večná umelecká záhada, ktorého tvorivý potenciál je každé predstavenie, aj každú skúšku vždy nanovo vystavený mystériu. Eifman má v súbore tanečníkov blízkych svojmu naturelu a aj svojej identite. Rusov, Ukrajincov, Bielorusov. Je cťou pre Česko, že Jiří Jelínek je od tejto divadelnej sezóny členom súboru na vysokom poste. Eifman síce hovorí: „Pre mňa je dôležitý človek, buď je môj, alebo nie je. Nezaujíma ma národnosť. Môže pochádzať z Petrohradu, ale nevyhovuje mi a iný trebárs z Číny môže byť ten pravý. Pretože mi rozumie.“, ale je evidentné, že kritériá umeleckej pravdy, fyziognómie a charakteru stále držia v globálnom svete hranice jeho súboru dosť ortodoxne. Nikto asi nechce vidieť Rodena so šikmými očami, či Španielku Kitri čiernej pleti. Alebo Annu Kareninu od Eskimákov. „Delím ľudí nie podľa národností, ale podľa toho, či sú schopní spolucítiť, prežívať, tvoriť“. To je pravdivé a poctivé, ale zároveň aj dokazuje, že naša kultúrna tradícia Európy a Ruska je viac prepojená než by dnešné politické rozbroje chceli. To, čo je ruské je blízke aj nám, na rozdiel od čínskej opery, japonského divadla kabuki, či ďalších teritoriálne a umelecky iných fenoménov. „Moji asistenti sedia na internete a hľadajú po celom svete (tanečníkov). Nie je to ľahké a nejde to rýchlo. Na začiatku nachádzame ich telo. Naši umelci sú všetci vysokí, štíhli, krásni. Až potom hľadáme dušu. A keď nájdeme telo a dušu, keď prichádza táto harmónia, vtedy je to náš človek.“ Estetické kritériá pre budovanie súboru ako telesa, kde je dôležitá individualita ale aj vizuálne pôsobivá harmónia jednotlivých členov, v mnohých popredných európskych súboroch už tiež vzala za svoje. Výškové normy pre tanečníkov podliezli východní tanečníci vďaka svojim akrobatickým schopnostiam v technike a nabúrali tak estetický charakter súboru ako telesa. Eifman ctí ruských tanečníkov a ich umeleckú výpoveď, tak ako aj ich technickú prípravu. „Rusi na začiatku cítia a potom tancujú a západní umelci najprv tancujú a až potom cítia.“

Eifman pokračuje: „Dnes už existuje aj divadlo tanca. Robí také súčasné avantgardné veci, bez námetu, abstraktné. V mojich dielach je vždy príbeh, hrdinovia, ktorí žijú svoj život a emócie, ktoré prežívajú musia odovzdať divákom. Schopnosť vyjadriť emóciu, námet, myšlienku prostredníctvom pohybu nie je daná každému tanečníkovi. Niekto môže mať perfektnú techniku, ale jazykom tela nie je schopný vyjadriť emóciu, má dokonalosť športovca, ale nie umelca. Tí, ktorí sú schopní vyjadriť emóciu prostredníctvom tela, to sú umelci. A takých ja hľadám a mám vo svojom súbore.“

Slávny český tanečník, ktorý je doma trochu v tieni pozornosti médií, ktoré ju venujú slávnym baletným dvojčatám, alebo emeritnej primabaleríne ENB, Jiří Jelínek, ktorý sa na jeseň predstavil v Rodinovi v Prahe, sa v rámci eifmanovského cyklu podelil so svojimi skúsenosťami.
Všimli ste si, že v Petrohrade a v Rusku je Eifman Ballet stále veľký pojem?

Určitě, a víc než stále bych řekl spíš čím dál více. Všechna představení v Petrohradě jsou vyprodaná.

Vy ste prešli niekoľkými významnými súbormi, krajinami naprieč svetom. Všímate si fenomén, že by poetika Eifmana a celá stavba jeho baletov, výber tém, charakter súviseli s ruskou tradíciou a jeho identitou ruského umelca?

Tak určitě se jeho kořeny, odkud pochází a možná i čím si prošel odráží na jeho tvorbě, se kterou se já až teď důvěrně seznamuji. (úsmev)

Eifman je známy svojim nekonečným pracovným nasadením. Tanečníci sú ako v kláštore. Vy ste zažili už iný, silne osobnostne zaštítený súbor po Crankovi v Stuttgarte. Je vlastne taká tvrdá celodenná práca prínosná? Nezablokuje sa skôr interpret?

Haha. (smiech) No, já už tak deset let nemám rád zkoušení a nejraději bych jen dělal představení, což samozřejmě ale nejde, nicméně v tomto případě jsem si teda naběhl… V závěru kariéry jsem vkročil do pracovního tábora. Pracovní doba od jedenácti do dvaadvaceti, šest dní v týdnu vám “trochu” napoví. Není to každý den a sólisté to mají sem a tam volnější. Ale soubor?… Tomu skláním poklonu! Přitom jaký je Eifmanův styl specifický a jaký klade důraz na každý detail, je přínosný v tom, že ten jeho styl vám pak přijde úplně přirozený, jako dýchání, máte pak na jevišti čas a fyzičku na všechno, nemusíte přemýšlet a jen tvořit charakter. Aspoň tak si to ospravedlňuju já. (smiech) Kdo se zablokuje nebo naopak „odblokuje“ a stvoří to z něj lepšího nebo horšího umělce, to je zřejmě individuální.Mohli by ste priblížiť ako účastník kreácie Up & Down ako choreograf pracuje? Má nejaké poznámky, predvádza, hodne vysvetľuje význam pohybov?

V případě tvorby nového baletu, do čehož jsem vpadnul tuhle sezonu, se pracuje od rána do večera, pořád. A Boris Eifman je na sále celý den buď se souborem nebo se sólisty, také každý den. Staví se, mění se a dokola se zkouší, co bylo postaveno. On předvádí, vysvětluje, přirovnává, křičí, nic mu neunikne, neustále se všechno natáčí, aby měl a my také přehled o tom, co se postavilo a změnilo. A čím víc je toho postaveno, tím více se toho projíždí každý den. Při zkouškách s celým souborem pracuje výhradně jen s prvním obsazením, druhé si to může zkoušet na straně. Takže zhruba měsíc před premiérou, zřejmě už i dva měsíce, jsme projížděli večer od sedmi do desíti celé představení Up  & Down, každý večer. Věřte, že taková práce je pak na jevišti vidět. Je to vášnivý umělec oddaný svojí práci a tvorbě a i trochu tyran, nicméně obrovský umělec, který po sobě zanechá skvělou tvorbu.

Ako vlastne vznikne na sále s choreografom, ktorý má predsa už len svoj vek, taká obťažná až športovo akrobatická zdvíhačka akými je Eifman povestný?

On má neustále obrovskou energii a zápal pro svou práci a na sále je pořád. Co může, tak se snaží ukázat a co nemůže, tak to vysvětlí a my to pak zkoušíme a zkoušíme, dokud ten pohyb, skok, zvedačka nevypadá podle jeho představ. Pracuje také s několika vyvolenými, se kterými se mu pohodlně tvoří a ty to pak ty ostatní učí.

Do akej miery má interpret voľnosť vo vyjadrení hereckého pocitu?

Jak už jsem zmínil, klade si důraz na každý detail a to nejen taneční, ale i herecký, takže i v tom vám moc velkou svobodu nenechává. Má prostě svoji představu, jak má to, co chce vidět, vypadat, anebo ji hledá a většinou ta vaše verze nezapadá do té jeho. Na jevišti to pak všechno ale nabere jiné rozměry, v mém případě vždycky, a pokud chápete svůj charakter, tak bych řekl, že je i benevolentnější.

Pracovali ste v svojich angažmán s najslávnejšími svetovými choreografmi súčasnosti, teraz ste priradili Eifmana. Aké by ste mu dali miesto vedľa Neumeiera, McGregora, Galiliho, Cluga, Kyliána, van Manena, Wheeldona, Forsytha a desiatky ďalších?

Měl jsem to štěstí, anebo spíš jsem si ho vytvořil, že jsem ve své pestré kariéře pracoval s hodně velkými jmény. Na tuhle otázku je odpověď jasná, a jelikož většina těch jmen, co jsi tady zmínil, ani celovečerní balety tohoto rázu netvoří anebo zatím nevytvořila, blíž než Christopher bych řekl má k Eifmanovi David Bintley. Zůstává jen jméno jedno. Když jsem v Torontu viděl jeho Rodina, což byl první impulz, který rozpoutal shodu okolností, jejichž výsledkem teď tady sedím v Petrohradě. Moje reakce na to představení byla… On je ruský Neumeier. Neumeier je samozřejmě víc neoklasický.

Aká nálada vládne na skúškach vo vypätých chvíľach? V každom umeleckom procese vždycky nastane bod zlomu, kedy sa prestane dariť, zasekne sa interpret, tvorca, začne únava, hádzanie stoličkami…

Musím říct, že to mě překvapuje tady nejvíc. Samozřejmě, že je sem a tam drama, vřískot a pláč, ale přitom extrému jakým se tady pracuje, je v souboru fakt skvělá atmosféra. Pánská část souboru je samozřejmě víc v pohodě než dámská, většina ženských totiž ani nezná, co být v pohodě znamená. (smiech) Bez legrace, od rána do večera na sále, všichni se chovají slušně, zdraví se, podávají vám ruce na pozdrav, je to v baletním světě příjemné a neobvyklé. A znova musím říct, ten soubor tu fakt dře. V každém představení dělají několik, co několik, všechny těžké tance, kolikrát jen tak tak převléknou kostým a běží hned do něčeho jiného, takový baletní ruský Spesnaz. (smiech) (pozn. redakce – Specnaz – Войска специального назначения – Vojska specialnogo naznačenija – je označení jednotek speciálního určení sovětské a posléze ruské armády.)

Aký najkrajší moment ste zatiaľ od vášho vstupu do súboru zažili?

Tak vůbec fakt, že tu jsem spolu s přítelkyní a pěkně si to tu vychutnáváme spolu. A pak asi tancovat v Rusku, v Petrohradě, v sedmatřiceti letech, v premiéře, v takovém souboru, v baletu Borise Eifmana, je také v pohodě, ne? (smiech) Naše turné v Paříži bylo taky super.

Máte z Eifmanovho bohatého repertoáru vysnenú rolu?

Neřeknu! (smiech)
***

Hľadanie dokonalých interpretov súvisí aj s tým, čo Eifman hovorí v minulých dieloch. Tradícia, herectvo, vnútorné zaujatie, technika. „Vnímam tanečníkov ako materiál, ktorý môžem tvarovať, ale súčasne ma inšpirujú. Som na nich závislý, na ich osobnostiach, talente i intelekte, fyzických i psychických predpokladoch. Je potrebné, aby sme boli tak povediac na rovnakej vlne. Som typ tvorcu, ktorý má všetko rozmyslené dopredu, tanečníkov učím hotovú choreografiu“, vysvetľuje Eifman. Súbor má šesťdesiat členov, ale i s technikou a celým tímom v ňom pracuje okolo stopäťdesiat ľudí. Na zájazdy jazdí štyridsať tanečníkov. Eifmanovi tanečníci nie sú takí slávni v západných zemepisných šírkach ako hviezdy Kráľovských baletov, Parížskej opery, ABT či iných. Ale ich vysoká úroveň a talent je nesporný. Nemožno ich ľahkomyseľne porovnávať, lebo nevystupujú v rolách klasického baletného repertoáru.

„Zháňať nových členov nie je jednoduché. Potrebujem tanečníkov vysokých, talentovaných, klasicky vyškolených, ale otvorených. A je ich stále menej a menej… Potrebujem nielen, aby moji tanečníci mali perfektnú techniku, ale predovšetkým, aby boli herci. V mojich baletoch sú veľké roly, sú to silné a zložité charaktery, ktoré pri najlepšej vôli nejde len odtancovať. Teraz je súbor skôr medzinárodný, aj keď i jadro tvoria tanečníci z Ruska a krajín bývalého Sovietskeho zväzu.“

A myšlienka na záver? „Živé ľudské telo, živý tep, ktorý sa chveje, nenahradí žiadna virtuálna technológia. Baletné umenie bude existovať tak dlho, pokiaľ bude žiť človek. Dokiaľ sa sám nezmení v niečo kybernetického. Podľa môjho názoru človek maximálne zdokonalí virtuálne technológie a potom zaradí spätný chod. Ľudstvo bude hľadať kompromis medzi budúcnosťou a minulosťou.“
***

Aktuality
Radostná správa je, že verejnoprávna televízia na ČT art odvysiela 16. marca záznam predstavenia choreografky a šéfky baletu v Liberci Aleny Peškovej Periferie. Po reprízach rôznych zastaraných svetových inscenácií sa tak divák mimo liberecký región bude môcť zoznámiť s obdivovanou tvorbou talentovanej choreografky a jej zaujímavo profilovaným súborom i dramaturgickým plánom.

***

Naopak v sobotu 14. marca sa konala v Berlíne v krátkom čase už druhá premiéra iného šéfa súboru a choreografa Nacha Duata. Rafinovaný titul večera na scéne Komische Oper Vielfältigkeit. Formen von Stille und Leere reprezentuje dve choreografie Duata. Ako stály hosť sa predstavuje jednotka svetového baletu Polina Semionova. Nie sú to žiadne novinky, ale kľúčové a obľúbené diela z dielne choreografa. Vielfältigkeit reprezentuje bohaté choreografické variácie na rôzne druhy Bachovej hudby vedľa slávnych Goldbergových variácií, obľúbené časti z Brandenburgischen Konzerten, ale aj vety zo sonát či organového koncertu. Druhý titul Formen von Stille und Leere čistotou nadväzuje na Bachovo majstrovské dielo Kunst der Fuge. Toto mystické spirituálne dielo reflektuje v tvorbe Duata pre javisko hlasy smrti, kontemplatívne meditovanie v kontraste k farebnej prvej časti.

Tanečník Michael Banzhaf predstavuje Johanna Sebastiana Bacha, ktorý osobne v barokovom kostýme diriguje celý večer a vytvára spojivo. V scéne sa potom hudba prezentovaná neživými notami mení v tanec a tanečníkov. Neskoršie Bach stretáva múzu Giulianu Bottino, s ktorou tancuje dnes už slávne Duatovo Pas de deux. Na konci ho smrť v interpretácii nadpozemsky krásnej Semionovej odvádza na oný svet. Oslava Bachovej hudby a nadčasového génia v prezentácii šéfa súboru a jeho znovu uvedených choreografií tentokrát pod vlastnou hlavičkou Berlínskeho štátneho baletu, bude uvedená do konca sezóny jedenásťkrát.***

Milovníci svetových hviezd v Amerike, obzvlášť z politicky neobľúbeného Ruska, sa môžu tešiť v American Ballet Theatre na Vladimira Shklyarova a Leonida Sarafanova v jarnej sezóne ABT. Naopak z trinástich predstavení bol stiahnutý člen Boľšoj baletu a stály hosť ABT Principal Dancer David Hallberg, ktorý sa sústredí na svoje uzdravenie z nedávneho zranenia. Hallberg sa podrobil chirurgickému zákroku na jeseň minulého roka po opakovanom zranení nohy. „Je to mi to veľmi ľúto, že musím zrušiť jarnú sezónu ABT, ale moje zotavenie je veľmi dôležité,” povedal Hallberg. „Veľmi sa teším, keď sa späť vrátim na scénu pripravený tancovať s ABT.” Vladimir Shklyarov, sólista baletu Mariinského divadla, nahradí Hallberga ako Albrecht v Giselle. Shklyarov predtým tancoval Solora v Bajadére s ABT v roku 2014. Sólista baletu Mikhailovského divadla Leonid Sarafanov nahradí Hallberga ako Solor v predstaveniach Bajadéry a tiež ako Princ v Spiacej krásavici.
***

Slávny Hamburský balet od 18. marca hosťuje na turné v Španielsku v Teatro Real de Madrid s Neumeierovým slávnym opusom Smrť v Benátkach. „Môžem choreografovať túto bájnu časť, túto časť emocionálne, ale nie text Thomasa Manna”, odkázal John Neumeier na vysvetlenie k svojej inšpirácii, ktorá je vzdialená predlohe literárnej aj kultovému filmu Viscontiho. Sprievodcom Aschenbacha v príbehu, vytvoril v svetovej premiére choreograf nezabudnuteľnú kreáciu pre bratov Bubeníčkov.
***

Hviezdnu noc baletu zažila Viedeň debutom dvoch skvelých tanečníkov na scéne Štátnej opery na Ringu. Marianela Nuñez a Stéphane Bullion sa na začiatku marca predstavili v Labuťom jazere Rudolfa Nurejeva. Okrem toho sa Viedenský štátny balet pod riaditeľom Manuelom Legrisom skvelo reprezentoval vo Florencii, kam bol pozvaný Denys Cherevychko, aby po boku legendárnej Alessandry Ferri zatancoval mladíka v nesmrteľnej choreografii Rolanda Petita Le Jeune Homme et la Mort.

V texte sú použité citácie z nasledujúcich rozhovorov: Marie Kudrnová: Car ruského baletu (e15.cz), Lucie Kocourková: Tanečníky učím hotovou choreografii (tanecniaktuality.cz), Katarína Sedláková: Baletnému mágovi Eifmanovi závidia umeleckú slobodu (Magazín Pravda)
Foto Irina Tuminene, Polina Tverdaya, Alex Krivtsov, Vladimir Sokolov, Evgeny Pronin,