Baletní panorama Pavla Juráše (117)

Tentoraz:
* „Možno nejdeme tým správnym smerom“, Boris Eifman (VI. diel)
* Otvorený tanec pre všetkých v Petrohrade
***

Posledný diel Baletnej panorámy (predchádzajúce tu) o Borisovi Eifmanovi zakončí to, čo je u neho veľmi dôležité. Vnútorné bohatstvo jeho baletov. 
Emócia
Kritici aj diváci na celom svete kam vo svojich bohatých turné súbor cestuje, sa vždy budú trochu prieť o bohatstve emócií. Súvisí to s hereckou tvorbou aj obsahovou rovinou a kumuláciou zápletiek i vyhrotených situácií libreta. Emócia odovzdávaná umelcom úzko súvisí s pocitom diváka, ktorý titul sleduje. Jeho recepcia videného a prežívaného vlastne potvrdzuje či cesta choreografa je správna, aj vďaka tejto komerčnej úspešnosti. „Nedávam si za cieľ zabávať ľudí, ale privádzať ich do silného emocionálneho, šokujúceho stavu a snažím sa docieliť katarziu, teda očistenie prostredníctvom mágie“, potvrdzuje choreograf. Že divákov emocionálne bohatstvo baletov Eifmana zaujíma, či už sa niektorým môže zdať patetické, prehnané, adekvátne či dokonca dojemné, potvrdzuje úspech súboru. „Ak moji diváci prijímajú môj balet, moje divadlo existuje. Ak zajtra moji diváci prestanú kupovať lístky, divadlo budeme musieť zatvoriť“. Eifman dodáva: „Robím väčšinou tragédie a mám plné sály. Dnes je vážna otázka, ako odtrhnúť najmä mladých ľudí od počítačov, od internetu, elektronických médií, kde je toľko zaujímavých informácií, pokušení, nástrah, ako ich presvedčiť venovať svoj čas a peniaze môjmu baletu. Aby sme ich priviedli do divadla, musíme im dať niečo také, čo im nedá ani internet, ani televízia“.

Z marketingového a sociologického hľadiska je nutné dodať, že toto neplatí len pre mladých ľudí, ale dnes už pre celé spektrum publika. Tvrdo pracujúcu strednú generáciu, ktorá si potrebuje vybudovať životné istoty prácou a ziskom, či smutnú generáciu seniorov, ktorých finančné rozpoloženie nie je také široké, aby si mohli naplno užívať pokojnú dobu staroby, ale stávajú sa zajatcami prísneho systému trhovej politiky, ktorá ich núti starostlivo šetriť a zvažovať každú investíciu. Eifmanova pestrá paleta publika dokazuje, že na jeho baletné divadlo prichádzajú rôzne vrstvy publika, rôzne vekové generácie, ktoré si nesmierne považujú práve onú hlbokú emocionalitu jeho diel, ktoré nezabŕdli nikdy do formalizmu či prázdnej maniery, ale po dejovej stránke a hudobnej dramaturgii sa v jasnom choreografickom rukopise jedná o sýte a nápadité drámy. „Puškin písal „dušou podnietený (inšpirovaný let)“ – teda duša provokuje let. Nie je to tak, že letíš a potom premýšľaš, emócia, impulz provokuje pohyb. Prečo sa dieťa hýbe už v útrobách matky? No má nejaké pocity, emócie, teda emócie hýbu človekom, sú impulzom k životu. Keď nie sú emócie, človek zomiera“.