Baletní panorama Pavla Juráše (116)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Tentoraz:
* Jednotlivec a spoločnosť – Boris Eifman V. diel
* Nina Poláková začala kraľovať
***

Ešte stále toho Borisa Eifmana nie je dosť. Po tom, čo som sa dotkol Tradície (tu), Reality (tu), Interpretov (tu) i jeho obľúbeného panoptika v blázinci, nie je náplň jeho tvorby ešte dostatočne popísaná. Pohľad mimo oficiálnych informácií do zákulisia poskytol český baletný umelec Jiří Jelínek (tu). Taká je obsiahla.

Jednotlivec a spoločnosť
Táto formulácia nie je objavná ako by sa zdalo. Mnohé romantické diela 19. storočia už vypovedajú o tragickom a nerovnom zápase jednotlivca so spoločnosťou. Tá svojimi prianiami a pravidlami spôsobuje tragickú zápletku tým, ktorí vzdorujú. Eifman však k tomu zápasu prisunul ešte novú hodnotu a to je obraz spoločnosti vďaka tomuto svojmu jedinečnému hrdinovi. „Balet už nie je o osudoch jednotlivých hrdinov, ale o spoločnosti. Hovoriac o jednom človekovi, možno povedať veľa o spoločnosti“, hovorí choreograf. Napríklad v predstavení My Jerusalem sa nejedná o jednoznačný výklad. Je to predstavenie, ktoré sa dotýka nadčasových problémov ľudskej bytosti. V živom modernom štýle tento tanec, táto inscenácia, rozpráva o troch duchovných pilieroch ľudstva: Viere, nádeji a láske…

Predstavenie sa odohráva v prostredí hudby a hlasu, ktorý pohltí náboženské melódie, etnické rytmy a pulzujúce beat techno. Bližšie ku koncu sa táto hudobná polyfónia spojí do jedného silného prúdu. A prináša ticho. Ticho, z ktorého je nádherná hudba Mozarta, cez ktorú vanie vietor Večnosti. Maximálnu krásu a harmóniu tejto melódie presvedčivo posilňuje duchovné osvietenie hrdinov. Cez utrpenie a chyby, ktoré im odhaľujú pocit veľkej, všeobecnej ľudskej lásky prestupujúcej všetky hlavné náboženstvá sveta. Balet drží sľub nádeje, že náboženské konflikty môžu byť prekonané a bratské zjednotenie všetkých národov nie je obyčajnou fantáziou.

S myšlienkou organizovania tohto predstavenia prišiel choreograf po svojej návšteve Jeruzalemu, odtiaľ je názov baletu, odrážajúci Eifmanov pohľad na večné mesto východu i západu. Na rozdiel od svojich predchádzajúcich baletov je tu Eifman oveľa menej zaujatý príbehom ľudskej drámy. Žiadne zvláštne udalosti alebo skutočnosti nie sú v ňom obsiahnuté. Ale prostredníctvom tanečne plastickej choreografie horí najčistejším odtieňom a duchovný Jeruzalem stojí v našich mysliach. Je to jedno z mála viac abstraktnejších titulov (ešte napr. Mozartovo Requiem), vedľa celovečerných dejových baletov ruského choreografa.

Aj v novom balete Up & Down sa k tomuto bodu dostávame – „Chcel som sústrediť pozornosť na mojich hlavných hrdinov a v tejto malej lokálnej histórii vyjadriť globálnu ideu. V niektorých aspektoch pripomína dráma hlavných hrdinov osud spoločnosti. V tomto je osobitosť nášho umenia. Netreba spomenúť všetkých, možno ukázať jeden tragický osud a každý v ňom môže uvidieť svoj život.“ Nick Driver a jeho žena v sieťach spoločnosti. Samozrejme aj ďalšie tituly sú prepojené týmto väzením jednotlivca v spoločnosti. Čajkovskij so svojim bolestným privátnym životom, či červená Giselle v sieti spoločenských zmien a politických prevratov. Či Rodin, Don Quijote a ďalšie aj nie titulné postavy baletov.

Ruský Hamlet ešte silnejšie ukazuje túto bitku o identitu, ktorá je vlastná ľudskej bytosti. Eifman v prológu naznačuje to, čo sa u Shakespeara až spätne dozvedáme – vražda manžela a panovníka. Katarína je ponížená opitým zhýralým manželom – cárom Petrom III. Jej dvorný obľúbenec jej pomáha pri vedení puču proti cisárovi. Malý princ Pavol sa stane nedobrovoľným svedkom vraždy svojho otca.

V prvom dejstve sme v ruských kráľovských sálach v polovici 18. storočia. Mladý princ Pavol sa cíti sám medzi pokryteckými dvoranmi, v atmosfére naplnenej prázdnym klebetením služobných, ohováraním a intrigami. Jeho matka – cárovná je neprístupná, vždy obkolesená svojimi najobľúbenejšími drží svojho syna od trónu – pre ňu je moc nedeliteľná. Vymyslí pre syna skorý sobáš, aby ho náručie mladej manželky odviedlo od akéhokoľvek pomyslenia na to, že zdedí trón.

Pavol je spokojný so svojou ženou, ale ona, plná ambicióznych plánov sníva o moci a tlačí manžela do boja o ruský trón. Cisárovná odhalí zámery mladej nevesty. Klamstvá a zrada sú bežné v boji o moc a Katarína ničí šťastný život princa v manželstve – jeho žena sa stane korisťou. Fantázie Pavla sa prepletajú s realitou. Nepriateľské labyrinty z kráľovského paláca ho vystrašia a odvádzajú s nádejou od krutej moci cárovnej. Nájde uspokojenie svojich ambícií len vo svete vojačikov, ktorý miloval od detstva a v poriadku vojenskej hodnosti. Uvedomí si, že je to len ilúzia moci a prvýkrát sa rozhodne postaviť matke – ale je znova rozdrvený.

Duch jeho otca, obklopený čiernymi rytiermi, volá Pavla k pomste. Trýznivé spomienky na vraždy vyvolajú u syna zlosť a on hľadá cestu von. Kráľovský palác naďalej vymýšľa nové zábavy. Maskovaná Katarína Veľká vládne slávnosti, ktorá sa čoskoro premení v orgie. Najobľúbenejšia podívaná kráľovského dvora je divadelná hra, ale tentoraz herci predvedú scénu, v ktorej žena a jej milenec zabili jej manžela. Cisárovná zúri – všetko ukazuje na jej úlohu vo vražde Petra III. Strhne masku herca, ktorý hral vražednú manželku a odhaľuje Pavla. Dobrodružstvo sa prepadá do obľúbenej Eifmanovej schizofrénie reality a snov. Cárovná sa zrúti, vidí obete, ktoré boli zničené jej cestou k moci, snaží sa získať späť svoju moc, ale márne. Do toho dedič a sny o pomste. Vrah jeho otca umiera v náručí ducha Petra III, ktorého zavraždil. Fantastické obrazy kulminujú. Pavol chce zavraždiť cárovnú … Ale nemôže zdvihnúť ruku s mečom.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


1
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
merkucio

Chtěl bych poděkovat autorovi za krásné díly o B. Eifmanovi. V naši zemi určitě nejhodnotnější články a rozbory jeho práce. Dekuji. A zcela se ztotožňuji s posledním odstavcem o dnešních divácích.