Baletní panorama Pavla Juráše (122)

Presne opačná situácia je repríza Bajadéry v Brne (5. mája). Viac než osemsto divákov, z ktorých veľká časť zaplatila už na Brno nevídane veľké vstupné šesť stoviek, vidí kolísajúcu úroveň. Česť patrí dámskemu corps de ballet, ktorý drží vysokú úroveň a vo všetkých svojich zborových tancoch, nielen v kráľovstve tieňov, výrazne „pracuje“. Zato pánska časť svedčí o veľmi smutnom internacionálnom jave, že nie zo všetkých, ktorí pochádzajú z rôznych končín sveta a s ktorými sa dá marketingovo chváliť, odkiaľ od všadiaľ sa tanečníci hlásia do Brna, sa dá postaviť silný ansámbel. Ani tých úbohých šesť pánov, ktorých brnianska Bajadéra potrebuje na valčík, nedokáže tancovať ako grupa. Vyzerajú smutne, ako opustení žiaci piateho ročníka na škole, ktorých niekto hodil do vody. Alessandro Giovine a Peter Lerant v Pas d´action sú žijúcim dôkazom, ako nemá vrcholné klasické baletné číslo a jeho interpretácia vyzerať. Mizerná práca nôh, žiadna elegancia, žiadny charakter, bohužiaľ sú ako tyč s dvoma nohami pre dvojicu balerín. V induskom tanci sa podobne chabo prezentujú páni z TK Brno, ktorí potvrdzujú, že študujú, aby mali nejakú maturitu, ale že tanec nie je ich vášeň. Zároveň smutný fakt, že plodné roky skončili a po Václavovi Lamparterovi, ktorý škole získal medaily na svetových baletných súťažiach a dnes tancuje v Drážďanoch, nastáva najskôr sedem chudých rokov.

Pas de quatre bol veľmi slušný, podobne spoločné pasáže pas de trois dám v Tieňoch. To, čo bolo obdivuhodné na scéne v Olomouci, bohužiaľ v druhom najvýznamnejšom divadle štátu sa u mnohých nepodobá ani profesionálne odvedenému výkonu. Smutné je, že v takomto titule si súbor nemôže dovoliť na gigantické javisko viac než „iba“ dvadsať dva balerín v Kráľovstve tieňov. Večer sprevádzal nie úplne v poriadku hrajúci orchester. Pištiace flauty a dychové nástroje neustále vytvárali dojem, že ide o zle zohranú a naladenú kolonádnu skupinku. Už podivná estetika inscenátorov ako svietia na oponu – akési svetelné prasiatka dala naznačiť; áno, brnianska Bajadéra má tú najstrašnejšiu scénografiu akú je dnes snáď možné vidieť naprieč republikou. A isto najstrašnejšiu scénu akú Bajadéra mať môže. Scéna Ivo Žídka nemá jediný nápad a skôr než krásu Indie a estetiku baletu féerie odhaľuje čierne zamatové výkryty Janáčkovho divadla. Jej širokouhlý charakter, na inak sympatickom vzdušnom javisku pôsobivý klaustrofobický dojem, podobne ako otázka, k čomu tam tie stĺpy sú? Efekt zemetrasenia je len smutnou bodkou a Hnev bohov v poslednom obraze by mal skôr dostihnúť tvorcov tejto výtvarnej bezmocnosti. Profesionalitu ansámblu potvrdzujú i detaily ako napríklad to, že dámy majú na balerínach zatielkované ramienka. Alebo, že „duch“ nenosí blyštiace diamanty v ušiach.

Sólisti mali neľahkú úlohu ťahať predstavenie a zatancovať náročný titul. Klaudia Bittererová v postave Nikie má situáciu isto sťaženejšiu verejne dostupnout informáciou, že je snúbenkou šéfa baletu pána Radačovského. Vystupovať na scénu s faktom očakávania aká táto baletka je, musí byť pre ňu veľmi stresujúce. Bittererová je v Nikii sympatická! Vie využiť svoje pôsobivé ruky a krásnu tvár, ktorá sa pre chrámovú tanečnicu, ktorá sa zasvätila bohom žiada. Je zaujímavým rezultátom výkonu, že niekedy, možno v allegre, či keď nemá dostatok síl je jej entrelacé, arabesky, atittudy, panché nízke. Keď však napríklad v Tieňoch má skákať niekoľko entrelacé za sebou, skáče ohromne. Alebo v obťažnej červenej variácii vystrihne priam učebnicové emboîté a zachová si tempo aj kondíciu do finále. Naopak v adagiu nevyužije ani hudbu ani veľkú diagonálu scény, aby skočila aspoň päť pas de chat a z jej troch sú prvé dva žalostné. Podobných rozporov je viacej. Čo je však problém u baleríny, ktorá má reprezentovať, sú veľmi často vtočené nohy a Bittererovej tvrdé schádzanie z en pointe, tým si kazí zakončovanie veľmi kvalitných piruet. Tanečnici chýba plié a tieto zoskoky zo špičiek vonkoncom neslúžia mystike v Kráľovstve tieňov. Ale veľká balerína v 21. storočí by mala v apoteóze k svojmu milému prísť v pas de bourrée. Sympatický je herecký prejav a celková výstavba roly. Jan Fousek ako Solor sa nestráca ani ako pozorný partner schopný dostáť nárokom Nikie i Gamzatti, v sólových variáciách s ľahkosťou a veľkým rozsahom čisto skáče a výborne aj rotuje. Fouskovou doménou sú krásne Pas ciseaux, Grand Assemblé sauté po kruhu aj dvojité tour á la seconde v kombinácii trikrát za sebou. Dbá na eleganciu a štýl, zároveň mu však čistá klasika nezatemňuje herecké aspekty jeho javiskového bytia. Ivona Jeličová sa už pár mesiacov dobíja na stratené pozície v súbore po materskej dovolenej a podobne ako ulapiť Solora sa jej to darí s jej vlastnou gráciou a javiskovou charizmou. Jej súboj o Solora je vyrovnaný, ošemetná scéna medzi ňou a Nikiou vychádza veľmi dobre obidvom interpretkám. Bohužiaľ kvôli choreografii už tak dobre nevychádza záverečné konfrontačné pas de trois pred svadbou v chráme. Kedysi veľkí choreografi vedeli postaviť tanec s niekým, kto reprezentuje svet mŕtvych tak, aby to bolo nielen čitateľné, ale aj uveriteľné. Obzvlášť v balete sa bytosti z oného sveta nenápadne zjavovali a tí, čo s nimi tancovali to činili tak, že prihliadajúci partneri na scéne mali pocit, že dotyčný je zmätený, má halucinácie či šalie. Fotografie aktérov sú z nového foto-setu Baletu NDB. Ideovými autormi sú Michael Kořínek a Adam Sojka. Fotoaparátom ich zachytil Petr Omelka. Veľmi záslužný nápad, realizovaný v modernom anti-glamour duchu s mimoriadnym pohľadom k emócii a raw charakteru, ktorý vypovedá viac o fotografovanom než jeho javiskové prevteľovanie. Celý súbor môžete nájsť na webu divadla. Bravo!

Vyzerá to, že Bajadéra zostane českému publiku zakliata. Nielenže sa jej do roku 2003 vyhýbali české scény, ale ani dve zásadné inscenácie dvoch Národných divadiel nenašli cestu k jej rozklúčovaniu. V Brne, na rozdiel od Prahy, kde choreograf hlása bludy a dokumentuje svoju bezmocnosť (veľmi erudovane to vysvetlila Jana Hošková tu), sú pokornejší tradícii. Ale i tak, na rozdiel od Spartaka, zájsť si naživo na predstavenie, vzbudzuje obavy.
***