Baletní panorama Pavla Juráše (122)

Rozhodol som sa, aby Panoráma bola ešte viac aktuálnejšia, že na konci v aktualitách raz za dva týždne spomeniem ako malé doporučene čitateľom nejakú mimoriadnu udalosť alebo sukces mesiaca. Ako prvý bude mať tú česť, i keď sme len v polovici mesiaca, Adam Zvonař za jeho sólo v balete Richarda Siegala Unitxt (tu) na jeho domovskej scéne Bavorskej štátnej opery. Tanečník predviedol výkon, ktorý sme nielen nemohli nikdy v Prahe v dobe jeho angažmán vidieť, ale ktorý je aj prejavom jeho talentu a tvrdej práce na seba zdokonalení. Na náročnú elektronickú hudbu v duetách s partnerkou cíti skrytý rytmus a kreuje postavu, ktorá má základ v reálnom živote súčasnosti. Je nielen technickým pilierom extravagantného tancovania v duete, ale partnerom idey a myšlienky tvorcu. Vedľa dokonalého partnerského tanca oslňuje atletickým rozsahom a dokonalou fyzickou kondíciou. Po tom, čo tancoval Lenského v Crankovom Oneginovi, tentokrát oslňuje civilným herectvom a bohatstvom podtextov, ktoré strieda s perfektnými, expresívnymi, technicky náročne komponovanými figúrami od Siegala. Zvonař predviedol dokonalú premenu dynamického stereotypu a vystaval figúru, ktorá dokonale splňuje zadanie moderného repertoáru. Mnohé premeny a nuansy, dokonalá práca s premenami ťažiska tela, technická vycibrenosť prvkov, ale tiež sugestívny ponor do zdanlivo abstraktnej postavy ukazujú moderný tanec v celej jeho bohatej šírke práve vďaka výkonu tanečníka.

V článku o Sylvii Guillem sú použité pasáže z rozhovorov v britskej tlači: The Guardian a The Independent. Pre prísnu ochranu autorských práv k autorizovaným fotografiám baleríny Sylvie Guillem jsou fotografie v textu vynechané.

Foto David Kresta, Petr Omelka, Dominik Port