Dokonalý Roman Lazík jako Mama Simona v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Baletná panoráma Pavla Juráša (152)
Tentoraz:

  • Oscar pre Romana Lazíka za postavu vdovy Simony
  • Vianočné túžby pod stromčekom
  • Pohroma v parížskej opere!
  • Neumeier predstavil nový balet
  • Čo sleduje Jiří Horák?


Oscar pre Romana Lazíka za postavu vdovy Simony
Už tradične sa jeden z dielov Panorámy pred vianočnými sviatkami zaoberá možnými darčekmi pre baletomanov pod stromček. Okrem tých umelecko hmotných sú tu aj tie živé. Napríklad vo Viedenskom štátnom balete vymyslel šéf súboru Manuel Legris bonbónik. Luskáčika tento rok nevytiahol, ale vytiahol miesto neho najžiadanejšiu verziu Márnej opatrnosti od sira Fredericka Asthona.

Marná opatrnost – choreografie Frederick Ashton - Roman Lazík a Masayu Kimoto - Wiener Staatsballett (foto Ashley Taylor)
Marná opatrnost – choreografie Frederick Ashton – Roman Lazík a Masayu Kimoto – Wiener Staatsballett (foto Ashley Taylor)

Zimnú tematiku supluje vo Volksoper nová Snehová kráľovná Michaela Cordera. (Táto verzia zo záhadného dôvodu príde až v marci do Národného divadla v Prahe ako ďalšia premiéra baletu – prečo premiérovať zimný titul v marci? Ďalšia otázka: Prečo hrať rovnaký titul päť hodín cesty autom od Viedne?) Pravidelní čitatelia iste pamätajú triumf a chválu kritiky pre Dariu Klimentovú za titulný part s English National Ballet. La Fille mal gardée sa bude hrať celý december aj v januári a jej osviežujúca letná krása je priamo kontrastne vhodná na chladné zimné večery. Nasadenie celého súboru a orchestra sa vzácne stretáva s vydarenou redakciou anglickej choreografickej legendy. Ani päťdesiatpäť rokov od svojej premiéry v Kráľovskom balete nestratila nič zo svojej subtílnej krásy a radostnej oslavy tanca. Demi-charaktery hlavných postáv, situačná komika, dokonalé prepracovanie gagov, číra harmónia choreografickej podstaty a zvukomalebná krása partitúry v úprave Johna Lanchberyho stále dokážu vyvolať patričné letné idey, oslavu žatvy i oslavu „prostej“ ľudskej lásky.

Lisa, ako ustálil názov hlavnej postavy Asthon, je špeciálnym baletným typom. Nie je to extravagantná a rozšafná Swanilda extrovertka, nie je to ani nevinná a vnútorná Giselle. Je to prvou láskou zasiahnutá, žensky sýta postava túžiaca po Colasovi, manželstve a deťoch. Unikátnosť vyjadrenia charakteru podporuje Asthon nielen pohybovým slovníkom a širokým rádiom drobných skokov, rotácie a bria, ale najmä dôležitou variáciou v 2. dejstve, kde Lisa prežíva vnútorný monológ vyjadrený gesticky, tak dôležitý pre charakter postavy. Premýšľa, koľko detí by chcela a posúva primabalerínu z piedestálu divy do rovinu človečenstva.

Asthon nebol žiadny babrák, mal šťastie, že sa generačne stretol s veľkými osobnosťami a tieto stretnutia patrične využil na nepretrhnutie tradície. Jeho prvý učiteľ baletu bol Léonide Massine, ktorého neskôr vystriedala Maria Rambert. Interpretačnú kariéru začal v súbore slávnej Idy Rubinstein. Tancoval ešte so slávnymi balerínami Ďagilevovej éry – Tamarou Karsavinou či Lydiou Lopokovou, pre ktorú začal aj choreografovať. Stretnutie s ruskými umelcami, ktorí dobre poznali tradíciu mu prinieslo životnú skúsenosť, s ktorou neskôr umne pracoval. Práve Karsavina si isto dobre pamätala petrohradskú verziu, v ktorej tancovala a zoznámila s ňou mladého tanečníka. Práve ona sa Asthonovi zdôverila so slávnou pantomimickou scénou, snom Lisi o manželstve a materskom šťastí, ktorá v podaní slávnej Fanny Elssler dojímala publikum.

Umelecké okolie vznikajúceho a rozvíjajúceho sa anglického baletu aj na troskách ďagilevovského sveta umožnilo vznik a rast choreografa, ktorého meno navždy zostane spojené s legendami baletu 20. storočia ako Alicia Markova či Margot Fontyen, ktorú Asthon objavil ako svoju múzu a učinil z nej fascinujúcu legendu a žiarivú hviezdu. Asthon sa obklopil či už ako choreograf alebo riaditeľ mimoriadnymi osobnosťami, ktoré mu boli k tvorivému úžitku. Veľkú zásluhu na vzniku jeho Márnej opatrnosti má historik Ivor Guest, ktorý našiel pôvodnú hudbu Daubervalovej verzie a aj slávne Elsslerovej pas de deux na hudbu z Donizettiho Nápoja lásky. Osobnostné predpoklady choreografa, jeho cit pre romantiku, zmysel pre humor, šarm i štýl kulminujú práve v Márnej opatrnosti, ktorá sa nespreneveruje tradícii, ale je zároveň aj veľmi vlastná.

Celé nové obsadenie, ktoré sa dá označiť za prvé, bolo vynikajúco zostavené typovo, technicky, emocionálne. Palmu víťazstva a Oscara si však odnáša Roman Lazík, prvooborový sólista, ktorý zostúpil do roly charakternej vdovy Simony. V tomto úkaze je vidieť dôležitý aspekt umelcovho charakteru. Nebojí sa zostúpiť od princov do roly hereckej, nebojí sa „zošpatiť“ a zostáva ako umelec a profesionál verný dôkladnej príprave. Tieto aspekty sa vzájomne spájajú k predikátu, dokonalej javiskovej interpretácii. Nie je to travestia, nie je to karikatúra, nie je to výsmech, je to profesionálne oduševnený výkon a oživenie postavy.

Marná opatrnost – choreografie Frederick Ashton - Roman Lazík -Wiener Staatsballett (foto Ashley Taylor)
Marná opatrnost – choreografie Frederick Ashton – Roman Lazík – Wiener Staatsballett (foto Ashley Taylor)
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář