Baletní panorama Pavla Juráše (149)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Tentoraz:

  • Posledná opona pre Jiřího Bubeníčka
  • Manon v Drážďanoch
  • Kto je choreograf Chaplina v Ostrave?
  • Čo sleduje Remi Wortmeyer?

Divadelný úzus v baletnom svete stanovuje s obradnou nádherou, ako vyzerajú poklony, v akom poradí sa celebrujú a že na záver prichádza sólový pár alebo primabalerína či titulná postava. Túto stredu v Semperovej opere v Drážďanoch celkom vedome vytvorili faux pas. Titulná postava baletu Manon, navyše hosťujúca hviezda súboru, neprišla posledná. Posledný prišiel Jiří Bubeníček. Tradícia ustúpila, Melissa Hamilton a kolegovia vzdali takto hold slávnostnej chvíli, že ich kolega s nimi poslednýkrát slávil predstavenie. Des Grieux sa stal v podaní českého umelca hlavnou postavou nielen na klaňačke, ale aj v celom predstavení. Bravo! A nielenže sa uklonil publiku, to publikum sa spolu s kolegami, vedením súboru i priateľmi sklonilo pred ním. Úchvatná chvíľa, kedy divadelné predstieranie ustupuje pred jednotlivcom, jeho životom a osudovou chvíľou, ktorú si človek mimo umeleckú obec nedokáže predstaviť. Tu slzy, ako vravia divadelníci, netečú z hereckého neba. Tu slzy sú úprimným stavom, pravdou…

Jiří Bubeníček (foto Jiří Kudela)
Jiří Bubeníček (foto Jiří Kudela)

Už na sobotu 7. novembra sa veľká pozornosť baletného publika, určite aspoň nemecky hovoriacich krajín, sústredila na Drážďany, kde sa konala premiéra MacMillanovho baletu Manon. Nie je to ani vo veľkých divadlách tradične uvádzaný kus. Lady Deborah MacMillan prísne dbá, aby dielo jej manžela nezovšednelo. Manon nemá na repertoári ani Berlín, ani Mníchov, Hamburg či iné väčšie disponované divadlá. Aaron S. Watkin, šéf baletu Semperovej opery, tak hrdo môže prezentovať svoj nielen dramaturgický počin, ale aj akúsi VIP pozíciu v medzinárodnom klube Kráľovského baletu, Paríža a metropol, kde sa balet hrá. Veľkú, až mimoriadnu propagáciu mal balet nielen z týchto dôvodov, ale nemalú zásluhu na pozornosti žurnalistov má Jiří Bubeníček ako Chevalier Des Grieux, ktorý si svoju premiéru v tejto postave vybral aj ako rozlúčku s úchvatnou tanečnou kariérou. V Nemecku je Bubeníček pojem od doby svojho hamburského angažmán. O tom som sa mnohokrát presvedčil vidiac davy ctiteľov, ktorí v Hamburgu neváhali na ulici či v reštaurácii skromne žiadať o autogram. Poznali tanečníkov repertoár, navštevovali jeho predstavenia, vedeli o jeho českom pôvode, pýtali sa na jeho brata Otta. Proste a jasne: nemeckí diváci, ktorí sú omnoho viac vzdelaní, poučení o balete, majú vysokú úroveň kultúry aj vnímania a chuti objavovať nové formy tanečného umenia, tí si nesmierne vážia to, čo im český tanečník vo svojich rolách prináša. A nebolo to málo rolí. Ich zoznam by bol siahodlhý.

Kenneth MacMillan: Manon - Jiří Bubeníček (foto Semperoper/Ian Whalen)
Kenneth MacMillan: Manon – Jiří Bubeníček (foto Semperoper/Ian Whalen)

O to viac zavládlo vzrušenie, keď sa zistilo, že Bubeníček naštuduje slávnu rolu rytiera Des Grieux v emblematickom balete a v takejto parádnej role, kde sa snúbi tanečné majstrovstvo s obrovským dejovým oblúkom i hereckým priestorom k osobnostnej interpretácii, sa rozlúči so svojou tanečnou kariérou. V Hamburgu sa tanečník k takýmto choreografiám nedostával, bol múzou Neumeiera, ktorý mu venoval niekoľko kreácií, medzi nimi čnela titulná rola v balete o legendárnom tanečníkovi Vaslavovi Nijinskom. Môže byť väčšia pocta? Výnimku tvorili balety Matsa Eka, Márna opatrnosť Asthona, Bajadéra Natalie Makarovej. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo tanečník vymenil Hamburg za iné mesto na Labe, za Drážďany. Príchod nového šéfa Aarona S. Watkina a snaha budovať nový, moderný, viac vrstevnatý hrací plán zviedli Bubeníčka. A oplatilo sa. V Semperovej opere uhranul divákov svojimi kreáciami v nových tituloch Dawsona, Celisa, Ekmana, Godaniho už v zlatej klasike Forsytha, Kyliána a mnohých ďalších. Jedným z vrcholov jeho angažmán počas desiatich rokov bol nepochybne Naharinov balet Minus 16 a dve úchvatné roly vo vízii Georga Balanchina: Franz v jeho Coppélii a slávny Apollon, Luskáčik a Solor po boku Poliny Semionovej či dve kreácie Stijna Celisa: Romeo a Legenda o Jozefovi.

Des Grieux v nesmrteľnej MacMillanovej Manon je podobnosťou porovnateľný s najväčšími Neumeierovými baletmi, ktoré tanečník stvárnil a získal za ne aj prestížne ceny. Najviac sa blíži Armandovi v Neumeierovej Dáme s kaméliami, podobne nesmrteľnom opuse, ako je britská Manon. Toto nie je ale nijako relevantné, ide skôr o to, že Bubeníček zúročil svoje bohaté životné profesijné skúsenosti s vytváraním figúr v celovečerných baletoch a pridal k nim bohatý ľudský prežitok. To je to najcennejšie v jeho poslednej veľkej role, ktorou ukončuje výpočet svojich postáv v rámci kariéry v súbore. Na rozdiel od mladých kolegov nešalie za nadvládou techniky, ale hľadá javiskovú pravdu. To je jeho tanečný a umelecký odkaz, posolstvo, že balet nie je cirkus, že nejde o počet piruet, že nejde len o dokonalú formu, ale že javisková postava musí mať dušu, musí byť z mäsa a kostí, musí byť živá, musí aj trpieť, musí divák s ňou plakať, radovať sa či cítiť jej bolesť. Tento aspekt javiskovej práce v balete sa dnes často vytráca a nahrádza ho spektakulárne športové tancovanie. A tak radšej zhliadnuť „starú“ Manon než pokusy neskúsených a bezinvenčných tvorcov o celovečerný dejový balet.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


Komentujte

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na