Hold Peteru Mikulášovi

Opera Slovenského národného divadla okrem predpremiérových matiné čas od času v nedeľné dopoludnia uvádza aj programy pod názvom Kontinuity. V snahe budovať interpretačnú tradíciu sa v nej predstavujú (naživo ale pomocou nahrávok) osobnosti slovenského operného života – speváci a vokálni pedagógovia. Tak sa priaznivci operného umenia stretli, aby vzdali hold už nežijúcim osobnostiam slovenskej opery (Česányiová, Hubová, Jakúbek, Poláková, Hrušovská), žijúcim no už neaktívnym bývalým sólistom Slovenského národného divadla (Smyčková, Hazuchová, Mauréry, Livora, Peter Dvorský), najvýznamnejším hlasovým pedagogičkám (Livorová, Hudecová), alebo si pripomenuli významné životné jubileá aktívnych slovenských operných spevákov (Miro Dvorský). Do tejto kategórie patrili aj Kontinuity realizované 9. februára v historickej budove Slovenského národného divadla venované šesťdesiatinám basistu Petra Mikuláša. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch program moderoval Jaroslav Blaho.

Keďže spevák je v Českej republike dobre známy so svojich vystúpení a čitateľom Opera Plus ho predstavila Terézia Ursínyová aj v seriále Zlaté hlasy slovenskej opery (tu), obmedzím sa na umeleckú stránku spomínaného programu. V ňom popri rozhovore s jubilantom vystúpili dvaja majstrovi žiaci z Vysokej školy múzickej umení a traja jeho kolegovia z bratislavského operného súboru.

Na úvod Peter Mikuláš zaspieval s klavírnym sprievodom áriu Fiesca z Verdiho Simone Boccanegru a áriu kráľa René z Čajkovského Jolanty. V prvej potvrdil, že je pravý basso cantante, v druhej prejav obohatil o ďalšie výrazové nuansy. Obaja Mikulášovi žiaci už majú za sebou aj vystúpenia v Čechách. Najprv sa predstavil basista Tomáš Šelc v árii z Haendlovho Mesiáša a demonštroval, ako veľa sa naučil od svojho pedagóga. Predovšetkým spieval príkladne štýlovo a s mimoriadne rozvážne dávkovanou dynamikou. Podobne ako jeho učiteľ určite v budúcnosti uspeje rovnocenne aj ako koncertný spevák. Len v druhom ročníku VŠMU študujúca mezzosopranistka Alenka Kropáčková (ktorej vývoj som mal možnosť sledovať pri jej dvoch vystúpeniach na Zvolenských hrách zámockých a na koncertoch, na ktorých pedagogička bratislavského konzervatória Dáša Livorová predstavovala v priestoroch Slovenskej národnej galérie svoje žiačky) dozrieva do podoby relatívne dramatického mezzosopránu. Demonštrovala to v listovej scéne Charlotty z Massenetovho Werthera, ktorej dodala potrebné napätie a výrazovú silu a ukončila ju nádhernými farebnými a pritom mäkkými tónmi v nízkej polohe.

Z hosťujúcich kolegov barytonista Daniel Čapkovič napriek pomerne lyrickému fondu celkom čestne obstál v árii Renata z Verdiho Maškarného bálu, Ľudovít Ludha zasa potvrdil, že jeho doteraz menej prierazný tenor získava v istých polohách (najmä vysokých) potrebnú šťavu a dramatický výraz. Spevácku časť programu (pred záverečnými gratuláciami jubilantovi) zakončila Jana Bernáthová, ktorá vo výstupe z Bernsteinovej Candide rozpútavala salvy smiechu svojím spevácko-hereckým temperamentom. Pri súčasnom nedostatku mimoriadnych speváckych osobností (čo je ostatne nielen problém Slovenského národného divadla ale jav svetový) zostáva Peter Mikuláš stálicou, ktorá viac než tri desaťročia prispievala ku dobrej úrovni interpretácie predstavení Slovenského národného divadla a vzorne reprezentovala našu vokálnu kultúru aj mimo hraníc Slovenska.

Peter Mikuláš 60
Peter Mikuláš (bas)
Jaroslav Blaho (autor a moderátor)
Jana Nagy-Juhász, Branko Ladič (klavír)
Spoluúčinkujú: Jana Bernáthová, Denisa Hamarová, Ľudovít Ludha, Daniel Čapkovič, Alena Kropáčková a Tomáš Šelc
9. február 2014 Historická budova SND Bratislava

www.snd.sk