K odložené premiéře Věci Makropulos v SND

  1. 1
  2. 2

Glosa z opernej Bratislavy
Mali sme mať premiéru, alebo Detektívka navyše

V týchto chvíľach, na tomto mieste, mala sa objaviť recenzia premiéry Janáčkovej Veci Makropulos, plánovanej na posledný októbrový večer v Opere Slovenského národného divadla. Nahrádza ju glosa. Očakávaná udalosť sezóny sa nekonala. Strohé zdôvodnenie ponúkla tlačová správa, publikovaná (v pôvodnej verzii bez slovka ospravedlnenia) v priebehu utorkového predpoludnia. Svetoznámy český dirigent, vyhľadávaný znalec tvorby Leoša Janáčka, navyše spoluautor novej kritickej edície Veci Makropulos Tomáš Hanus, „odstúpil od spolupráce na inscenácii“. Nič viac, nič menej (viď webovú stránku SND).

Čo sa v skutočnosti dialo, presakovalo od pondelka rána až do oficiálnej štvrtkovej tlačovej konferencie len kuloárovými kanálmi.

Slovenské národné divadlo (foto archiv)
Slovenské národné divadlo (foto archiv)

Čo sa teda za „škandálom“ v bratislavskej opere skrýva? Pokúsim sa, bez nároku na presné citácie výrokov, o chronologickú rekapituláciu udalostí, ktoré naša erbová ustanovizeň najskôr tajila, potom zahmlievala, až musela s pravdou von. Len vetou sa zmienim o tom, že od naštudovania Janáčkovej Veci Makropulos v bratislavskej opere po štyridsiatich dvoch rokoch od jedinej inscenácie diela roku 1973, sa očakával skutočný sviatok, garantovaný inscenačným tímom na čele s dirigentom Tomášom Hanusom a režisérom Petrom Konwitschnym. Navonok všetko nasvedčovalo, že sa tak stane. Aj napriek tomu, že na nedeľnom predpremiérovom matiné moderátor a zároveň jeden z dvojice dramaturgov Vladimír Zvara neprítomnosť dirigenta Tomáša Hanusa len konštatoval. Dokonca odovzdal publiku jeho pozdravy. Pozabudol akurát dodať, že rozlúčkové. V tom čase už musel vedieť to, čo sme v hľadisku historickej budovy ešte netušili.

Od pondelka začali „priepustnými“ stenami bratislavského operného domu prenikať neoficiálne informácie o odstúpení Tomáša Hanusa. Divadlo mlčalo a verejnosť vôbec netušila, že sobotná premiéra je ohrozená. Napokon, odrieknutie autora hudobného naštudovania z akýchkoľvek dôvodov (napríklad zdravotných, ale hoc aj profesionálnych) by regulárne nemalo spôsobiť krach premiéry. Bola tu predsa alternácia, z Brna povolaný slovenský dirigent Ondrej Olos.

V utorok do 11:25 sa navonok nič nedialo. Zvyškové vstupenky boli v predaji, na webe divadla figuroval stále Tomáš Hanus. Tlačová správa, ako som uviedol, bola stručná. To sa však už verejné tajomstvo šírilo sociálnymi sieťami. Na vysvetlenie, nie na konštatovanie zmeny – vtedy už bolo známe, že  termín premiéry bol posunutý na 6. november (pritom ešte poobede na webe bolo meno dirigenta nezmenené) – sme čakali do štvrtkovej tlačovej besedy. Tá sa odohrala bez zvýšeného záujmu médií, čo tiež svedčí o okrajovom postavení operného umenia na Slovensku. Po krátkom úvode generálneho riaditeľa Mariána Chudovského dostal slovo nový riaditeľ Opery Slovenského národného divadla Slavomír Jakubek (vo funkcii od 1. júla, predtým pôsobil ako šéfdramaturg a zástupca hudobného riaditeľa Friedricha Haidera), ktorý skôr opatrne naznačil, že k odstúpeniu pána Hanusa došlo pre rozpor medzi jeho umeleckou predstavou a výkonom orchestra počas skúšok. Upozornil však, že na sociálnych sieťach už kolujú rôzne verzie. Dodal, že náš orchester na systém práce v jednom obsadení (bola to požiadavka Tomáša Hanusa, vzhľadom na mimoriadne náročnú partitúru a umelcovu ambíciu oživiť ju v čo najvernejšej podobe) nie je zvyknutý. A vraj náš orchester je v štádiu prestavby.

Po riaditeľovi opery sa ujal slova jeden z dvojice dramaturgov, domáci Vladimír Zvara (dramaturgičkou je tiež hosťujúca Bettina Bartz), ktorého príhovor v dramatickom extempore prerušil Peter Konwitschny. Postavil sa a upozornil, že ani on, ani jeho dvaja nemeckí kolegovia nevedia, o čom je reč. Pozabudlo sa totiž na tlmočenie! Ďalší z mozaiky lapsusov. Vzápätí sa Vladimír Zvara ujal dvojroly a svoj príhovor aj neskorší priebeh tlačovky prekladal do nemčiny. Ďalším osloveným bol Peter Konwitschny. Z jeho úst po prvýkrát vyšla pravda o kauze Veci Makropulos v Slovenskom národnom divadle. Najskôr vzdal poklonu vedľa sediacej predstaviteľke titulnej úlohy Linde Ballovej, naznačil rovnicu, podľa ktorej by Emilia Marty mala mať tridsaťsedem rokov, no hlavne sa vyjadril k okolnostiam odstúpenia jedného z dvojice „rodičov“ novej inscenácie. Nemám pána Konwitschného nahratého, takže negarantujem absolútnu presnosť každého slova. Zachytil som však nasledovné. Pán Hanus trval na tom, aby vzhľadom na nároky orchestrálnych partov nezmenené obsadenie absolvovalo všetky skúšky aj premiéru. Vedenie opery prisľúbilo, že tejto požiadavke vyhovie. Na poslednej skúške v sobotu (24. októbra) zbadal pán Hanus ôsmich hudobníkov, ktorí doposiaľ neskúšali. Skúšku dokončil a po prebdenej noci zatelefonoval pánovi Konwitschnému, že ho to kvôli spevákom a režisérovi mrzí, no nenechá zo seba robiť hlupáka. Preto od spolupráce odstupuje. Peter Konwitschny dodal, že v Tomášovi Hanusovi stratila inscenácia špičkového odborníka na dielo Leoša Janáčka. Vyjadril sa tiež, že je šťastím, že hudobné naštudovanie prevzal Ondrej Olos, no zdôraznil: „Olos nie je Hanus!“

Keďže jadro kauzy neosvetlilo vedenie divadla, ale hosťujúci režisér, bolo nevyhnutné položiť doplňujúce otázky. Boli požiadavky Tomáša Hanusa nereálne? Je orchester Opery SND neschopný naplniť koncepciu svetovo uznávaného dirigenta? Nedošlo k organizačnému zlyhaniu? Ako je možné, že divadlom platený asistent dirigenta (alebo druhý dirigent) z externého prostredia nie je schopný promptne zaskočiť a do týždňa od vzniku novej situácie zabezpečiť chod premiéry v pôvodnom termíne?

0 0 vote
Ohodnoťte článek

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


25 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments