Košická filharmonie vsadila na komorní obsazení a nebyl to špatný nápad
Prvý koncert: Beethoven, Glière
Sexteto Es dur, op. 71, vzniklo na arcibiskupskom dvore v Bonne. Beethoven ho podľa vlastných slov skomponoval za jedinú noc. Nie je to neskorší vyzretý hudobný génius, ako ho poznáme napríklad zo sláčikových kvartet, ale predsa aj v Sextete môžeme vnímať atmosféru vznešenosti, charakteristický znak jeho ďalších diel.
Interpreti tohto diela majú pred sebou viaceré výzvy. Všímaví poslucháči upriamujú svoju pozornosť na dve z nich: prednes so zmyslom pre dobový štýl a farbu a tradičná výzva komorných hráčov – skombinovať sólové party do rámcového celku.
Beethovenove komorné diela osobitým štýlom využívajú rôzne vlastnosti nástrojov. V podaní komorného telesa pod vedením Martina Mosorjaka vynikla jednoduchá téma na začiatku adagia, neskôr v dialógu medzi fagotom a klarinetom. Práve klarinet a fagot boli nositeľmi hudobného deja v jednotlivých častiach Sexteta. S náročnou pasážou sa dobre vysporiadal aj lesný roh na záver prvej časti, kde znel konzistentne a farebne.
Sledovanie tohto telesa mi pripomenulo repertoárovú a hráčsku rozmanitosť Bratislavských nocí komornej hudby na festivale Konvergencie. Žiada sa dodať, že s takouto kvalitou by dychové komorné teleso do elity komorných súborov zapadlo, o to viac, ak si uvedomíme náročnosť prednesu pred prázdnou sálou a nemožno interaktovať s divákmi.
Okteto ukrajinského autora Reinholda Glièreho sa podľa štúdií a ankiet renomovaných hudobných publicistických magazínov považuje za jedno z najlepších oktetov v histórii.
Hráči pod umeleckým vedením Maroša Potokára druhú časť koncertu otvorili temperamentnou časťou Allegro moderato.
Prvý huslista v upútavke sľúbil ruskú melodiku, ktorú na vysokej interpretačnej úrovni ponúkli v optimistickej hlavnej a pokojnejšej melodickej vedľajšej téme. V druhej a tretej časti hráči rovnako ponúkli protikladné a efektné prestrihy medzi oduševneným intermezzom a typicky ruským mäkkým Andante. Hráči postupne vytvárali napätie, ktoré eskalovalo do farebnej zvukovej palety v silnom závere.
K úvodnému Sextetu bolo Glièrovo dielo vhodným dramaturgickým počinom. Hráči nemali problém s ladením v oktávach či úvodnými vstupmi do častí, ktorými je dielo známe. Malo to všetko: dynamiku, intonáciu, farbu tónov a v neposlednom rade potvrdenie, že ide o skvost komornej literatúry.
Škoda, že sa toto dielo u nás nedá počuť naživo tak často. Obe diela z koncertu sú interpretačnou výzvou, s ktorou sa dobre vysporiadajú iba skúsení komorní hráči. O to lepšie vyznieva skutočnosť, že z núdze tentoraz opäť vznikla cnosť – a hráči z orchestra sa preukázali aj ako dobrí interpreti komornej hudby. Ak ste tento koncert nemali možnosť počúvať v priamom prenose, jeho záznam nájdete na tomto odkaze.
Druhý koncert: Haydn, Richter, Stamic
Druhým koncertom, ktorý Štátna filharmónia Košice vo februári ponúkla, bolo účinkovanie orchestra s čembalistom a dirigentom Vojtěchom Spurným.
Prvú aj druhú časť koncertu otvorili Scherzandá Josepha Haydna. Obe diela vykazujú všetky typického znaky Haydnovej vyzretej autorskej osobnosti. V podaní filharmonikov v komornom obsadení vnímame vitalitu a zmysel pre detail. Spurný sa snažil zvýrazniť kontrasty medzi náhlymi zmenami nálady pomocou dynamiky.
Na malom priestore vlastne sledujeme archetypy klasicizmu – časté zmeny intenzity, dramatickosť verzus stoický pokoj. Košickí filharmonici tieto kontrasty vnímali a výsledné Haydnove diela zneli živo, zaujímavo a najmä prirodzene.
Sinfonia Pastorale je jednou z posledných diel Jana Václava Stamica. Pastorálne symfónie boli populárnym žánrom najmä v osemnástom storočí. Stamic rád cituje obľúbené koledy, ktoré sú hitom aj v súčasnosti. Svižné sláčiky zvýrazňujú jemnú atmosféru tohto majstrovského kusu.
Čembalo v podaní Spurného znelo sviežo a temperamentne s hutnou podporou orchestra. Opäť ďalší dôkaz, že košickým filharmonikom svedčí komorné obsadenie. Ak nám súčasné opatrenia veľa vzali, tak na druhú stranu musíme priznať silný argument, že komorné koncerty si divák dokáže viac užiť v pohodlí a tichu svojho domova.
Koncert pre čembalo Františka Xavera Richtera potvrdzuje jeho status konzervatívneho skladateľa. Jeho osobitá práca s kontrapunktom v porovnaní s dielami súčasníkov z mannheimskej školy sa aj cez tento koncert dostáva do popredia. Tu sa opäť ako pozitívny dramaturgický počin ukazuje kontrast medzi Stamicom a Richterom.
Čembalový koncert má pevnejšie základy v barokovom móde, hoci niekedy v náznakoch prevláda galantný štýl. Hráči zvýraznili diferenciáciu harmónie a Spurného sólisticky dopĺňali prvé husle. Ich hra bola svižná a expresívna, vďaka jemnému frázovaniu vyniklo čembalo aj v tichších partoch a záznam koncertu opäť doplnil zbierku komorných skvostov menej hrávaných autorov u nás.
Druhý koncert bol venovaný pamiatke Bartolomeja Buráša, významnej košickej hudobnej osobnosti, ktoré bohaté životné dráhy sa pretkali aj so Štátnou filharmóniou Košice.
Hodnotenie koncertov: 90 %
Programy
BEETHOVEN – GLIERE / online koncert
11. února 2021, 19:00 hodin
Štátna filharmónia Košice
Husle: Maroš Potokár (umelecké vedenie), Mátyás Mézes, Barbora Lenártová, Róbert Lenárt
Violy: Peter Olejár, Martin Jeriga
Violončelá: Róbert Kováč, Thomas Bertolotti
Klarinety: Martin Mosorjak (umelecké vedenie), Adrián Golec
Fagot: Samuel Berčík, Marián Žuk
Lesné rohy: Szilárd Imre Buka, Gabriela Kluchová Kurucová
Ludwig van Beethoven: Sexteto pre dychové nástroje Es dur, op. 71
Reinhold Glière Okteto pre sláčiky D dur, op. 5
HAYDN – RICHTER – STAMIC / online koncert
18. února 2021, 19:00 hodin
Štátna filharmónia Košice
Dirigent, čembalo: Vojtěch Spurný
Joseph Haydn: Scherzando č. 2 C dur Hob. II:3
František Xaver Richter: Čembalový koncert e mol
J. Haydn: Scherzando č .1 F dur Hob. II:33
Jan Václav Stamic: „Sinfonia pastorale“ D dur, op. 4 č. 2
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]
