Mortierův odkaz v Královské opeře nezemře

Mortierov odkaz v Kráľovskej opere nezomrie

Vizionár vždy pripravený podporiť odvážne projekty, ktorý každým počinom zbavoval operu archaického prachu a tým ju sprístupnil modernému publiku bez ohľadu na vek, vzdelanie alebo umelecké presvedčenie. Gerard Mortier v noci na nedeľu podľahol zákernému onkologickému ochoreniu vo svojej bruselskej rezidencii v kruhu svojich najbližších. Operný svet upadol do hlbokého smútku. Charizmatická, no zároveň odvážne kontroverzná osobnosť, umelec, ktorý inicioval vznik dnes legendárnych diel opery XX. a XXI. storočia. Človek, ktorý až do poslednej chvíle bojoval, pracoval, a stál pri Kráľovskej opere a jej projektoch aj napriek svojmu vážnemu zdravotnému stavu. Vlajky Kráľovskej opere spustili na pol žrde, a nedeľňajšie predstavenie opery Alcéste bolo venované belgickému vizionárovi, ktorého si prítomní uctia minútou ticha. Svet stratil veľkého človeka.

Smrť zmije všetky nesváry, napriek tomu treba priznať že Kráľovské divadlo sa otriaslo v základoch v čase turbulentného procesu nástupu nového kreatívneho riaditeľa. Ten v poslednej fáze vyústil k harmonickému záveru. Na jednej strane Joan Matabosh, ktorý oficiálne nastúpil do funkcie kreatívneho riaditeľa od januára tohto roku a na strane druhej, Gerard Mortier, jeho predchodca. Duel velikánov, ktorému predchádzali búrlivé diskusie, vyústil k prekvapujúcemu záveru a Kráľovská opera sa ocitla v kurióznej situácii. Pod jednou strechou totiž v rovnakom čase pôsobili dvaja kreatívci. Oficiálny nový riaditeľ Joan Matabosch spolu so Gerardom Mortierom, vo funkcii umeleckého poradcu.S odstupom času by sme sa však mali pokúsiť oddeliť fakty od emócií. O Mortierovom odchode sa začalo hovoriť už v júni 2013, napriek tomu, že mal podpísanú zmluvu až do roku 2016. Tesne po svojom odchode ponúkol Mortier vedeniu Kráľovskej opery ostro diskutovaný zoznam možných kandidátov na nového riaditeľa. Hovorilo sa o tom, že vedenie chce do vedenia posunúť osobu blízku Ministerstvu kultúry a tým sa postarať o väčší zástoj španielskych skladateľov na repertoári divadla. V rozhovore, ktorý vyšiel na začiatku septembra Mortier uviedol, že ak vedenie zoznam jeho medzinárodných kandidátov nevezme do úvahy, nebude čakať do roku 2016, ale odíde okamžite. Vedenie Kráľovskej opery ho vzalo za slovo a s okamžitou platnosťou Mortiera odvolalo. Na druhý deň bola  na poslednú minútu zvolaná tlačová konferencia, na ktorej predstavili Joana Mataboscha ako nástupcu Gerarda Mortiera, ktorý  sa v tom čase nachádzal v Nemecku, podstupujúc chemoterapiu. O všetkom sa dozvedel z tlače, vedenie tvrdilo že sa mu snažilo dovolať celých pätnásť minút. Viac ako netaktné jednanie vedenia je v tejto veci úplne evidentné. Belgický operný vizionár bol pobúrený, že jeho zoznam nevzali do úvahy, vedenie však tvrdilo, že v žiadnej inštitúcii neprichádza do úvahy aby odchádzajúci riaditeľ vyberal nasledujúceho. Je to výsostne vec vedenia podniku, ktorý aj v prípade Kráľovskej opery vypísal konkurz na základe ktorého vybrali Joana Mataboscha.

Ten nakoniec nie je na opernej scéne žiadnym nováčikom. Od svojho nástupu do barcelonskej opery Liceu, na počiatku deväť desiatych rokov transformoval zastarané divadlo na jeden z najmodernejších operných domov Európy, citlivým prepojením tradície, inovácie a provokácie. Citlivý prístup, ktorým si vyslúžil vrelé sympatie, napokon charakterizuje aj jeho nástup do Kráľovskej opery. „Toto divadlo malo privilégium výnimočného umeleckého dedičstva, ktoré mu sprostredkoval Gerard Mortier. A všetky tieto aspekty, ktoré sa za posledné roky vylepšili je potrebné zachovať. Ide napríklad o  kvalitu inscenácií, vrátane tých najpolemickejších, vylepšenie umeleckých kolektívov a medzinárodná projekcia, ktorú dosiahol. Preto by som označil model môjho nástupu, v úvodzovkách, ako model kontinuity,“ uviedol v čase svojho nástupu nový kreatívny riaditeľ Joan Matabosch, ktorý na nedávnej tlačovej konferencii v Madride predstavil program na nasledujúcu sezónu a tým svoje tvrdenie potvrdil.Rok 2014 sa v Kráľovskej opere začal cyklom „nenaplnených lások“,  na čele s veľkolepou produkciou Tristan a Izolda pod režijným vedením fantastického Petra Sellarsa s vizuálnou podporou Billa Violu. Na túto produkciu plynule nadviazala očakávaná svetová premiéra Brockeback Mountain, operná kompozícia Bila Wuorinena na motívy novely Annie Proulx. Príbeh nenaplnenej homosexuálnej lásky, ktorý sa po prvýkrát dočkal svojho operného spracovania zaznamenal rekordný záujem zo strany svetovej tlače, avšak vlažné prijatie zo strany madridského publika. Aktuálnym titulom na programe madridského kolosea je titul Alcéste na ktorom spolupracoval poľský režisér Krzysztof Warlikowski, bok po boku s novým hudobným riaditeľom Ivorom Boltonom, aby tak spoločne vytvorili modernú operu, ktorá sa inšpiruje postavou Lady Di, ako liberálnej ženy, ktorá je pre svoje postoje odsúdená dobovou morálkou.

V apríli je na programe premiéra titulu Lohengrin. Ten ako jeden z prvých v histórii dosiahol harmonickú rovnováhu medzi poéziou a hudbou v duchu estetických ideálov romantizmu. Na ľúbostnú tematiku nadväzuje Offenbachova opera Les contes d‘Hoffmann a v rámci cyklu operných koncertov bude madrisdkému publiku predstavená aj kompozícia I vespri siciliani z dielne majstra Verdiho. Slnečný júl v Kráľovskej opere bude patriť Gluckovej opere Orphée et Eurydice. Strhujúca sila hudby a intenzita spevu inšpirovala tanečnú vizionárku Pinu Bausch, známu vizionárku moderného tanca k jednému zo svojich najväčších majstrovských diel. Výsledkom je pohyb, ktorý zachytáva samotnú esenciu  a predstavuje nám hlavných hrdinov zapletených do siete osudu, putujúc krajinou, v ktorej sa rozvíja hlboký súzvuk medzi tancom a hudbou.Po divadelných prázdninách novú sezónu otvorí ľahká a hravá Mozartova opera bufa Le nozze di Figaro, no a na jeseň tohto roku je plánovaná veľkolepá premiéra Death in Venice.  Jej autor, Benjamin Britten je v Španielsku takmer nepoznaným autorom, v priebehu 20. storočia bol úplne vylúčený z repertoárov španielskych operných domov, s o to väčšou radosťou ho teraz na javisku Kráľovskej opery nanovo privítajú, ako inak, podľa želania a Gerarda Mortiera.

Dielo bratov Grimmovcov všeobecne považované za rozprávky je vlastne súhrnom zozbieraných legiend, a folklórnych príbehov, ktorý oplýva neskutočnou dávkou krutosti a perverzity. Hänsel un Gretel (Janíčko a Marienka) je rovnako ako v predošlom prípade, v krajine flamenca veľkou neznámou. V réžii Joana Fonta sa teda na javisku Kráľovskej opery dočká svojej veľkej premiéry. Nemecké ľudové piesne v kombinácii s vycibreným zafarbením klasického orchestra si vyslúžili veľkú popularitu už od čias svojej premiéry. Inak tomu hádam nebude ani v Madride, kde sa o vizuálnu stránku opery postrará známa módna návrha Agatha Ruiz de la Prada, pre ktorú je sladký medovníkový námet ako stvorený.  Jej naivne gýčová estetika typická pestrofarebným hýrením sŕdc, mašlí a balónov sa tu bude môcť uplatniť v plnej výzbroji pripravenej počarovať prísne madridské publikum.

K jedným z najzáhadnejších mýtov španielskeho moderného divadla nepochybne patrí Lorcova hra El Público. Milovaný dramatik ju napísal na Kube, kde sa ocitol tesne po svojej návšteve New Yorku a atmosféra „ostrova slobody“ jasne citeľná v celej hre. Toto obdobie charakterizuje Lorcovo intenzívne umelecké a životné experimentovanie, v hre sa otvorene hovorí o homosexualite a skrytých túžbach. Libretista Andrés Ibáñez, vo svojej adaptácii priorizuje konflikt identity, ktorý sa skrýva za hrou s divadelnou maskou a na ktorej je táto hra postavená. El Público v hudobnej kompozícii Mauricia Sotela  sa na doskách Kráľovskej opery objaví ako totálna svetová premiéra vo februári nasledujúceho roka ako výkrik proti pokrytectvu a pretvárke spoločnosti, ktorá sa dodnes hrá s „divadelnými“ maskami, za ktorými skrýva svoje utajené túžby a bláznivé radosti.Druhou v rade svetových premiér je opera La ciudad de las mentiras (Mesto klamstiev) na motívy románu uruguajského spisovateľa  Juana Carlosa Onettiho, ktorý vo svojom diele vykresľuje fiktívne mesto Santa María aj s pokryteckosťou, ktorou sa vyznačujú jeho obyvatelia. V opere Eleny Mendozy sa obyvatelia stávajú spevákmi a hudobníci sú rozostavení v rôznych priestorov hľadiska, javiska a orchestriska, aby spoločne vytvorili atmosféru ľudí, ktorí s nostalgiou načúvajú vonkajšiemu svetu a sledujú ho cez okná, načúvajú jeho echu, ktoré k nim dolieha z galérie. Zaujímavá koncepcia modernej opery zachytáva zúfalstvo osamelosti indivídua v meste, ktoré žije svojou vlastnou zvrátenou morálkou, bez možnosti úniku.

Dve diametrálne odlišné diela, ktoré spája svetová premiéra v Metropolitan Opere v New Yorku takmer v rovnakom čase, sa opäť paralelne ocitnú na javisku. Najskôr v opere v Los Angeles a tesne na to v Kráľovskej opere v Madride. Lyrická krása kompozície Goyescas svojou minimalistickou krehkosťou vzdáva hold Franciscovi de Goyovi v inscenácii pod režijným vedením Josého Luisa Gómeza a hudobným drobnohľadom Plácida Dominga. Gianni Schicchi tvorivo prepojí Plácida Dominga, ktorý sa predstaví v hlavne úlohe a dielo okorení typickým trpkým humorom Woodyho Allena v úlohe režiséra. Jedna z najočakavánejších premiér sezóny sa bude konať na prelome júna a júla roku 2015.

Program na novú sezónu nasleduje pôvodný plán Gerarda Mortiera a Joan Matabosch sa tomu vôbec nebráni. Na stretnutí s novinármi dokonca odmietol rozdeliť “svoje a Mortierove“ projekty,  výsledný plán na novú sezónu vzal pod svoje krídla s otcovskou láskavosťou tak, ako to naplánoval jeho predchodca, pričom sa otvorene vyjadril, že tento koncept prevzal za svoj. Napokon, zvolené diela majú závratne blízko k tematike, ktorá je pre Mataboscha kľúčová už od čias barcelonského Licea. Zabudnuté alebo zakázané diela španielskych autorov či zahraničné diela v minulosti zakázané cenzúrou sa v duchu Mataboschovej poetiky objavia na doskách najznámejšej opery apeninského polostrova. (Britten – Death in Venice, Granados – Goyescas, Humperdinck – Hänsel und Gretel). Zároveň môžeme sledovať aj tzv. „mortierovskú“ inšpiráciu, ktorá je zrejmá pri pohľade na odvážne projekty svetových premiér, ktoré spája tematika skrytého pokrytectva, homosexuality, či krásna divadelná metafora „života v maske“ (Britten – Death in Venice,. El Público, La ciudad de las mentiras). Duel titanov sa skončil spojením ich síl pre dobro veci, v tomto prípade, pre dobro kvalitného umenia. Mortierov odkaz v Kráľovskej opere žije aj naďalej.
Foto archiv, Javier del Real