“Nechcete predsa, aby Carmen vyzerala ako stará ježibaba”. Kastingoví riaditelia Met a ROH o kritériách pri obsadzovaní spevákov. Rozhovor s Jonathanom Friendom a Petrom Katonom

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
Najznámejšia medzinárodná spevácka súťaž Plácida Dominga Operalia v uplynulých dňoch priviedla do Prahy špičkových manažérov viacerých popredných operných domov, ktorí ju sledovali ako porotcovia. So zástupcami dvoch najvýznamnejších - s umeleckým správcom Metropolitnej opery v New Yorku Jonathanom Friendom a kastingovým riaditeľom Royal Opera House v Londýne Petrom Katonom sme sa porozprávali o tom, aké sú kritériá pri obsadzovaní mladých začínajúcich spevákov v ich operných domoch, kto má dnes šancu uspieť a prečo je pekný hlas len 50 percent úspechu. O Operalii prezradili, prečo a čím majú porotu inú, než v ostatných súťažiach, čo porotcov na spevákoch zvykne iritovať, či dnes záleží na tom, ako spevák vyzerá a či ten, kto vyhrá Operaliu je vlastne naozaj víťazom, alebo si kontrakt odnesie niekto iný. Hoci obaja páni odpovedali na rovnaké, alebo podobné otázky, častokrát na ne nachádzali rozdielne odpovede. Jonathan Friend a Peter Katona.
Jonathan Friend (foto Dimitri Kontos)

Pán Friend, ste asistentom generálneho riaditeľa Metropolitnej opery Petra Gelba a umeleckým správcom Metropolitnej opery. Čo je hlavnou náplňou vašej práce?
Som zodpovedný za všetko plánovanie, obsadenie jednotlivých produkcií spevákmi, dohadovanie konkrétnych zmlúv s umelcami a najímanie sólistov. Zjednodušene povedané teda rozhodujem o tom, ktoré predstavenia budeme robiť a kto v nich bude spievať.

To je ale v podstate náplň činnosti riaditeľa kastingu. Prečo sa teda vaša funkcia nazýva umelecký správca Metropolitnej opery?
Ja aj v podstate som casting director Metropolitnej opery, avšak môj rozsah právomocí je ešte širší. Hudobný riaditeľ Met Yannick Nézet-Séguin prináša idey a koncepciu, ktorou sa riadime a na základe ktorej je potom zrejmé, či máme viac hrať takú hudbu, alebo nejakú úplne inú. On teda prichádza s hudobnými ideami a ja som zas tá osoba, ktorá povie áno, môžme to urobiť hneď, alebo poviem, že ak chcete takéto predstavenie ešte v tejto sezóne, musíme to urobiť na začiatku, alebo naopak poviem, že to musíme urobiť oveľa neskôr – z mnohých praktických dôvodov, ktoré nebudem rozvádzať.

Ako dlho ste už členom poroty Operalie?
Určite viac ako 10 rokov, možno 12. Neviem presne.

Ste porotcom aj v iných súťažiach?
Keď si zoberieme napríklad posledný štvrťrok, tak pred tromi týždňami som bol v St. Petersburgu porotcom v Čajkovského súťaži, mesiac predtým na Stanisław Moniuszko Vocal Competition vo Varšave. O mesiac budem na súťaži v meste Cha-er-pin (Charbin) v Číne.

Takže môžete porovnávať rôzne spevácke súťaže. V čom je Operalia iná?
Operaliu robia najznámejšou a najlepšou speváckou súťažou predovšetkým tri veci. Po prvé: porota je vytvorená exkluzívne z ľudí, ktorí môžu spevákom naozaj pomôcť. Môžu ich najať, podpísať s nimi zmluvy, odporučiť ich, zaradiť ich do programu pre mladých spevákov (young artist program), jednoducho vedia im prospieť úplne konkrétnymi krokmi. V iných súťažiach v porote častokrát sedávajú speváci, alebo bývalí sólisti na dôchodku, prípadne hudobní kritici a tí súťažiacim nepomôžu žiadnymi priamymi krokmi. Po druhé: Plácido Domingo osobne pomáha každému víťazovi v jeho ďalšej kariére. A po tretie: pretože Operalia je práve spojená s menom Plácida Dominga, nemá taký problém pritiahnuť sponzorov a točia sa okolo nej slušné peniaze. A aj preto je najznámejšou súťažou tohto druhu na svete a je veľmi sledovaná medzi casting manažérmi, ktorí rozhodujú o obsadeniach vo svojich operných domoch. Sledujú súťaž na Medici TV a zbystria pozornosť, keď sa niekto zo súťažiacich dostane až do finále. Zbierajú si k tomu svoje vlastné informácie a na základe toho sa rozhodujú.

Čo všetko je v takejto súťaži predmetom vášho hodnotenia?
Nikdy nemôžete nejako objektívne hodnotiť, môžete je akurát vytvoriť nejaký dojem. Ale pri porote ako je táto, si dojem vytvárajú ľudia s enormným množstvom skúsenosti. Ja si zapisujem do svojich poznámok vždy najskôr fakty: tento spevák je muzikálny, tento nie, tento spieva pod tónom tento čisto, tento spieva repertoár ktorý mu sedí, tento nie, tento má aj herecký prejav, tento je nudný. A až potom, teda vyslovene až na druhom mieste, sa dostáva na rad otázka, ako sa im áriu podarilo predviesť. Majú nejakú hudobnú predstavivosť? Hrali sa pri interpretácii aj so slovami, s ich významom? Zaspievali to presne ako je to napísané v notách bez nejakého vlastného vkladu alebo osobného cítenia? Zahrali to spôsobom, ktorý je herecky presvedčivý? Mučili nás stále tými istými gestami? Všetky tieto veci si poznamenávam.

Taktiež hľadám výnimočnú kvalitu hlasu. Je tento hlas niečo, čo by som chcel počúvať celú noc?  Spieva spevák vhodný repertoár pre jeho typ hlasu, pre jeho vek a postavu? Nejaký štýl mu sedí a v inom štýle nie je dobrý? Prečo si teda zvolil na prezentáciu aj ten druhý štýl? Ak toto všetko dáte dokopy tak vidíte, či má spevák tzv. hudobnú inteligenciu a cit. A toto je veľmi dôležité, nestačí spomínaná krása hlasu…

V takom množstve poznámok potom môže byť aj dosť neprehľadné sa zorientovať…
Ale oni sú istým spôsobom hierarchizované, teda nie všetky sú úplne rovnako dôležité. Myslím si, že pre mňa je aj tak úplne najdôležitejšia nasledovná vec: samozrejme že od všetkých spevákov očakávam, že budú kvalitne a dobre spievať, tým ma nemôžu prekvapiť. Ale pre mňa osobne to najhoršie čo môže byť je, keď zaspievajú veľmi dobre, alebo dokonca výborne a napriek tomu sú nudní. To pre mňa znamená, že sa síce naučili remeslo, ale ja nemám napriek tomu ani najmenšiu chuť ich najať pre Metropolitnú operu. A dokonca ani nemám chuť ich ďalej počúvať.

Okrem toho, že si píšete poznámky, musíte súťažiacim aj prideľovať body…
Áno, to robíme v porotcovskej miestnosti neskôr. Nikto nezačne dávať body hneď, potrebujete počuť aspoň 12 účastníkov, aby ste vedeli, aká je celková úroveň účinkujúcich a teda ako nastaviť bodovú škálu. Až potom môžme povedať, že tento spevák je nad priemerom kvalitou svojho hlasu, tento je zas nad priemerom výslovnosťou, alebo že jeho repertoár je nesprávny.

Bodový systém je od jedna do desať?
Nie, je to menšia škála a aj preto to treba veľmi dobre premyslieť a vždy to nejaký čas trvá. A nie je to jednoduché, lebo si predstavte, že máte pred sebou 24-ročného speváka a 32-ročného. Ak ten 24-ročný spieva o niečo horšie než ten 32-ročný, dáte mu menej bodov? Ja určite nie. Ja si poviem OK, niekto kto má už 32, tam už sa dá očakávať, že by mal byť tzv. zabehaný a mal by teda spievať dobre. A ak v tomto veku nespieva perfektne, tak ho odpíšem veľmi rýchlo. V prípade 24-ročného toto neurobím, ten sa ešte môže vyvíjať, stále skôr hľadám, aký je tam potenciál do budúcnosti. Ako a či môže vyrásť o niekoľko rokov.

Hľadáme vždy niekoho, kto má čo odkomunikovať, kto nám má čo povedať a má aj intelektuálnu schopnosť zvoliť spôsob, ako nám to povedať. A vtedy ani nemusí byť perfektný, stačí, že je vzhľadom na svoj vek na správnej ceste.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na