Nový mezinárodní open air festival: Operalia Banská Bystrica

Nová Operalia Banská Bystrica zachraňovala česť slovenského operného leta

Je azda zbytočné, už po neviem koľký raz, konštatovať, že dnes sotva nájdeme civilizovanú krajinu, ktorej kultúrnu ponuku počas prázdninových mesiacov nespestruje aspoň jediný operný festival. Umenie nepoznajúce jazykovú bariéru svojím širokým náručím pritúli každého, kto o to stojí. Vypovedá o hladine kultúrnosti v štáte (regióne, meste), festival v čase zvýšeného pohybu domácich a zahraničných turistov, neraz cielene operných, ideálne spropaguje nielen samotný druh umenia a umelcov, ale zároveň krajinu, či konkrétnu lokalitu.

Žiaľ, Slovensko je aj v tomto výnimkou. Metropola neponúka na úrovni zodpovedajúcej jej štatútu zhola nič. Tvrdím to aj napriek existencii Viva Musica! festivalu, ktorý sa schováva pod alibistický dáždnik prepájania žánrov. Aby nedajbože neodradil vyhranené a kultivované publikum. Jediný nefalšovaný letný operný festival (aj keď v ostatných rokoch v zle zvolenom termíne koncom regulárnej sezóny) sme mali uplynulých 36 rokov vo Zvolene. Zámocké hry zvolenské svoje dejiny dopísali vlani. Neutrálna pôda neoperného mesta, jedinečný genius loci historickej pamiatky, akusticky bezchybné nádvorie. Plus vlastné dejiny s päťdesiatimi troma titulmi uvedenými scénicky alebo koncertne v rokoch 1979-2014, s dvadsiatimi piatimi slovenskými premiérami diel talianskej proveniencie, plejádou sólistov, po akých by mohla bažiť nielen prvá slovenská scéna. A tak ďalej. Dôvody pre ich zánik sa hľadali všelikde. Naopak, neprekopávali sa cesty, ako prekážkam čeliť, ako umlčať neprajníkov festivalu a vyvrátiť ich neraz hlúpe (ne)argumenty. Nebolo by to ľahké, to je pravda. Ale pri zmobilizovaní síl a hlavne vôle, neverím, že by transfúzia krvi nedodala zabehanému festivalu ďalšie roky života.

Zvolila sa radšej iná možnosť ako nadviazať pod novým logom na zvolenskú tradíciu. Ako sa vyhnúť boju s neochotou a slepou nekultúrnosťou (veľký podiel viny nesie Zvolenský zámok a jeho správca Slovenská národná galéria, ktorá dokonca ústami riaditeľky Alexandry Kusej vyslovila historicky nezmazateľný nezmysel o nevyhovujúcej akustike nádvoria), ako obísť často bezmocnú motiváciu laxného miestneho publika a vábenia divákov spoza hraníc mesta. Zámockým hrám zvolenským, napriek obrovskému potenciálu, sa jednoducho nepodarilo stať sa celoštátnou (nedajbože medzinárodnou) mekkou operného leta. Nepomohlo ani to, že na Slovensku boli bez konkurencie.

Poďme teda do prítomnosti. Nástupcom Zámockých hier zvolenských sa stala Operalia 2015 Banská Bystrica. V záhlaví nesie označenie medzinárodného open air festivalu, usporiadateľom je miestna Štátna opera, partnermi Banská Bystrica ako mesto a Univerzita Mateja Bela, ktorá divadlu prepožičala svoj areál.Organizátor festivalu triezvo zvážil riziká neovereného priestoru pod holým nebom, ako aj iné okolnosti, takže opatrne označil trojdňové podujatie za nultý ročník. Tvrdý pád z tridsiateho šiesteho poschodia (toľko trvali operné Zámocné hry zvolenské) na prízemie sa síce nekonal, no formát nového mikrofestivalu mnohé odkryl. V pozitívnom aj problematickom zmysle. Z prvého súdka je neodškriepiteľný fakt, že rovnako vedenie divadla ako jeho marketing (stelesnený s nevyčerpateľnou energiou pracujúcou Danou Kocianovou) na štartovacej ploche spravili, čo bolo v ich silách. Vystavané kryté javisko, vkusné hľadisko s kapacitou kopírujúcou divadelnú sálu (v prípade nepriazne počasia by sa promptne sťahovali podujatia pod strechu len pár metrov vzdialenej Štátnej opery), pripravené teplé deky (počasie v augustovom meste pod Urpínom sa točilo okolo 15 až 17 stupňov), bufet, sociálne zariadenia – to všetko klapalo. Operná produkcia bola vypredaná, záverečný koncert árií mal tiež dobrú návštevnosť, akú by na zvolenskom zámku sotva dosiahol.

Na druhej strane, problémov bolo tiež niekoľko. Teraz nemám ani tak na mysli zbytočne neskorý začiatok o dvadsiatej prvej hodine (už o ôsmej je pološero) a pomerne chladné, hoci suché a bezveterné počasie. Ide o iné. Po prvé o akustiku, po druhé o izoláciu letného divadla od ruchu mesta. Čo s akustikou v teréne, ktorý nie je uzavretých priestorom? Pevné má len „čelo“ a kúsok pravostranného boku, protiľahlá strana je úplne otvorená. Od ulice delí nádvorie len hustý porast vysokých kríkov. Z dvoch možností, ako čeliť tejto nástrahe, schopnej výrazne ovplyvniť zážitky z večerov, si organizátori vybrali tú poctivú. Radšej obetovali približne štvrtinu intenzity zvuku, ale ponechali javisko aj orchestrálny priestor bez umelého ozvučenia. Druhý variant by bola amplifikácia, čo je voči opere podraz. Pravdepodobne úlohou do najbližšieho ročníka bude hľadanie cesty, ako divadelnú časť nádvoria akusticky upraviť. Nie je to problém neriešiteľný (umelé bariéry po bokoch), napríklad Adriatic Arena v sídle Rossini Opera Festivalu je tiež upravenou krytou športovou halou. Rovnako pri trocha väčšej súčinnosti s mestom by sa dala ešte striktnejšie obmedziť premávka na Kuzmányho ulici. Prvý večer sa to podarilo k spokojnosti, počas druhého už bola frekvencia áut prihustá. Takisto by bolo potrebné skoordinovať aktivity na Námestí SNP, keď v budove radnice prebieha festivalový komorný koncert.