Poslední pod gilotinou… a ztichly hlasy karmelitek

  1. 1
  2. 2

Posledná pod gilotínou… a stíchli hlasy karmelitánok

Päťdesiate výročie úmrtia francúzskeho skladateľa Francisa Poulenca posilnilo motiváciu operného súboru Štátneho divadla v Košiciach zaradiť do dramaturgického plánu titul dosiaľ na Slovensku neuvedený – Dialógy karmelitánok. Z Čiech pochádzajúca mladá dramaturgička súboru a zároveň prestížnou českou „Libuškou“ čerstvo ocenená (za libereckého Massenetovho Dona Quichotta) režisérka Linda Keprtová stála pri zrode myšlienky zoznámiť slovenskú publikum s týmto pozoruhodným dielom príslušníka tzv. Parížskej šestky. Na čele inscenačného tímu napokon proces doviedla do úspešného konca. Dialógy karmelitánok pritom nie sú v svetovom kontexte žiadnym mimoriadnym objavom. Od svetovej premiéry v januári 1957 v milánskej La Scale (v obsadení sa nachádzala napríklad Virginia Zeani, Leyla Gencer či mladá Fiorenza Cossotto) a prvého parížskeho uvedenia diela o päť mesiacov neskôr, ubehlo vyše polstoročie, dôkladne preverujúce jeho kvality. V Čechách majú Dialógy karmelitánok za sebou dve podoby (Opava, Olomouc) a v ostatných sezónach sa k nim vrátila napríklad berlínska Komische Oper, divadlá v Bordeaux, Innsbrucku, Linzi, Moskve, Mníchove či newyorská Metropolitan Opera, ktorá ich má v nastávajúcej májovej ponuke. Pred piatimi rokmi mimoriadne zarezonovali Dialógy karmelitánok vo viedenskom Theater an der Wien v réžii Roberta Carsena. Slovensko vo svojej konzervatívnej a najmä voči pilierom 20.storočia obrnenej dramaturgii potrebovalo nutne výzvu k činu. A tá sa v podobe Poulencovej partitúry, Keprtovej dramaturgickej vízii a v konečnom dôsledku jej vizuálnemu naplneniu aj dostavila. 

Sujet Dialógov karmelitánok nie je v opere bežný. Niet v ňom romantickej, tragickej či komickej zápletky v bežnom hudobno-divadelnom poňatí. A predsa partitúra od prvého do posledného taktu dýcha tajomným napätím, vibrujúcimi emóciami, vyvierajúcimi z filozofických úvah rádových sestier o hraniciach medzi životom a smrťou. Vyplývajú z autentického príbehu. Novela Gertrudy von le Fort „Posledná na popravisku“ a jej následná dramatizácia Georgesom Bernanosom má svoj historický pôvod v konkrétnej udalosti z čias Francúzskej revolúcie. Šestnásť mníšok karmelitánok vtedy pre svoju neoblomnú vieru skončilo pod gilotínou. Na jeseň roku 1792 museli karmelitánky svoj kláštor pustiť, skoro dva roky žili v utajení a napriek zákazu sa zhromažďovali pri modlitbách. V júni 1794 ich zatkli, odviedli do väzenia a zakrátko boli popravené.Francis Poulenc sa do témy pustil s mimoriadnym nasadením, počas komponovania takmer nevychádzal z domu, prepadal depresiám a nespavosti. Vnútorne ho zasiahla téma tajuplných vzťahov v uzavretej komunite, ale rovnako kontakt kláštoru s vonkajším svetom, rozpor medzi revolúciou a náboženstvom, modlitbou a brutálnym násilím. Tieto podnety spracoval do hudobného toku väčšinou zdržanlivého a rafinovaného v delikátnosti nuáns. Na viacerých miestach však partitúra explozívne kypí, vyhrotene ventiluje akoby umelo tlmené emócie. Zostava karmelitánok, bosých príslušníčok rádu žijúceho v kontempláciách, nebola sociálne jednoliata. Aj to viedlo k istým konfliktom v ponímaní viery a najmä v reflexii hlavnej témy danej doby – fenoménu strachu v jeho rozmanitých variáciách. Famózny je záver opery, keď odsúdené sestry spievajúc „Salve Regina“, kráčajú v ústrety smrti. Hlas chóru postupne slabne a vstupom poslednej pod gilotínu nadobro zmĺkne. A čo má v divadle nasledovať? Spontánny potlesk, či krátka tichá meditácia?

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Poulenc: Dialógy karmelitánok (ŠD Košice)

[Celkem: 22    Průměr: 5/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na