Projekt Velké slovenské hlasy zahájil Štefan Kocán

  1. 1
  2. 2

Z dvoch ruských ukážok by som uprednostnil Varlaama z Borisa Godunova. Je to presne parketa, kde sa umelec cíti slobodne, kde môže narábať so svojím temperamentom, zmyslom pre vtipné rozvibrovanie textu, kde sa v slovanskej rozšafnosti môže prejaviť ako skutočne „veľký“ a v každom registri parádne rezonujúci bas. Čajkovského Gremin je zasa áriou oveľa introvertnejšou, intímnejšou, ktorá aby nenudila (isteže, použitý výraz je veľmi subjektívny), vyžaduje aj nepatrné dynamické a výrazové odtiene. Do istej miery analogický je tiež rozdiel medzi dvoma zvolenými talianskymi áriami. Fiesco v „A te l´estremo addio“ z prológu Simona Boccanegru anticipuje nasledovnú drámu, má síce svoju pevnú dramatickú klenbu, ale aj priestor pre delikátnu mäkkosť fráz či mezza voce. Kocán ho poňal azda pevnejšie, tvrdšie (je jasné, že akustika pomerne malej sály, resp. klavírna verzia sprievodu je iná, ako spievanie na divadelných doskách), no v štýlovo čistom legáte a s príslušnými dramatickými akcentmi. Ária o klebete z Barbiera zo Sevilly mu opäť otvorila možnosť „vyšantiť sa“ aj herecky, cítil sa úplne slobodne, spieval aj po dvojhodinovom maratóne sviežo, výšky mali razanciu, stredy šťavu, hĺbky „tmu“.

Aplauz publika a evidentná radosť, že môže sympatického umelca privítať konečne v Bratislave, viedli k dvom prídavkom. Komickú strunu talentu a zmysel pre slovanskú literatúru rozvinul v árii Kecala zo Smetanovej Predanej nevesty a definitívnou bodkou bola v prestissime odpálená Glinkova prskavka, Poputnaja pieseň.

Hlavným hrdinom sobotného recitálu však nebol Štefan Kocán sám. Bol to večer dvoch skvelých muzikantov – vokalistu a klaviristu Róberta Pechanca. Skutočného virtuóza, ktorý v komorných formátoch nezastáva pozíciu „druhých husieľ“, ale je rovnocenným partnerom spevákovi. Dýcha s ním, tvorí, muzicíruje, kreuje farebnú, dynamickú, výrazovú atmosféru, zavše aj supluje orchester. Práve Pechanec takýmto je a bez rozpakov by som ho zaradil na úroveň svetových komorných hráčov, spolupracujúcich so spevákmi. Nielen skúsenými, ale aj začiatočníkmi, čo potvrdil len pár dní pred recenzovaným koncertom, keď umelecky „zabezpečoval“ absolventské koncerty dvoch talentov, opúšťajúcich VŠMU.Veľké slovenské hlasy majú za sebou úspešný štart. Je to projekt, ktorý si priam vynútila situácia na Slovensku. Je dobré, že sa ho dve súkromné agentúry zhostili a zároveň je zaväzujúce, aby nastavenú latku kritérií nepodliezli. Aby sa už nestalo, že cesta do Bratislavy musí viesť cez New York a Chicago, Mníchov a Berlín, milánsku Scalu či Viedenskú štátnu operu. Veď časy „nežiaducej“ Lucie Popp a Edity Gruberovej sú hádam za nami…

Veľké slovenské hlasy
Štefan Kocán (bas)
Róbert Pechanec (klavír)
21. apríla 2012 Malá sála Slovenskej filharmónie Bratislava
program:
S. Rachmaninov, P. I. Čajkovskij, M.P.Musorgskij, a i., výber z piesní a operných árií

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Š.Kocán (Bratislava 21.4.2012)

[Celkem: 1    Průměr: 4/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na