Pryč z Česka? (3)

Preč z Česka? (3) 
Dance open – Peterburg – Den třetí

Myslím, že už po druhom diele mohlo byť jasné, prečo odísť z Česka a kto ho nečítal, nech sa vráti (zde), že tá okrídlená veta má aj nejaký vnútorný metaforický význam. Po gala z dejín ruského baletu a celom tom obrovskom meste, kde sa krása a architektonická dokonalosť palácov a chrámov mieša s chudobou a biedou vedľajších uličiek, ale i tak nad tým všetkým presvitajú paprsky mystického slnka na oblohe, ktorú nekazí žiadne pohorie, televízne veže, ani paneláky, sa zdá, že celý tento festival je absolútne dokonalý. I keď sa žiadna časť festivalu nekonala v dvoch mimoriadnych divadlách, ich zlatistý odlesk je cítiť.

V legende – Mariinskom divadle práve finišovali dokončujúce práce k slávnostnému otvoreniu (2. mája). Historická budova so svojim zvláštnym kúzlom, rozľahlými krídlami, služobným vchodom, kde sa diváci tiesnili, aby sa prinajmenšom raz za storočie mohli dotknúť svojich idolov v žiari slnka a kupol chrámu svätého Mikuláša. Naproti ošarpaná budova slávneho konzervatória, ktorú stráži socha Rimskeho-Korsakova. Zákulisie Mariinskeho divadla bolo však také malé, že celkových 1590 zamestnancov má k dispozícii iba 40 percent plochy určenej zákonom; zradila aj zastaraná javisková technika a pri nasledovnom požiari bola zničená celá zbierka historických kulís. Problém bol vyriešený tak, že na druhej strane kanála, ktorý obteká zadnú stranu divadla, bola pristavaná nová budova s ohromnou akustikou a sálou pre dvetisíc divákov, ktorá je s tým starým divadlom spojená mostom. Prvé vybrané architektonické návrhy boli celkom radikálne a vyvolali veľký nesúhlas, takže v roku 2003 bola vypísaná nová súťaž, v ktorej zvíťazil Dominique Perrault, autor napríklad budovy Národnej knižnice v Paríži. Jeho projekt divadla s dvomi tisíckami sedadiel zahŕňa zlatý plášť zo skla pretkávaného zlatistými anodizovanými hliníkovými prúžkami. Otvorenie sa plánovalo pôvodne na rok 2008 a stavba sa enormne predražila. Po ďalších dvoch či troch architektoch, podľa toho ako počítame, stavbu dokončil Jack Diamond. Budova už teraz nenávidená i oslavovaná bude mať určite zaujímavý osud. Jedni ju nazývajú nákupné centrum, iní sa vysmievajú jej farbe, ďalší samozrejme kritizujú hypermodernú architektúru zasadenú do historického centra. Valery Gergiev je však šťastný, splnil sa mu jeden z jeho snov. Samozrejme nová budova je veľké plus pre stovky umelcov, ktorí sa tiesnili v síce historicky pôvabných podmienkach, ale dnešnému spôsobu práce celkom nevyhovujúcimi.

Druhým spomínaným divadlom je Michajlovské divadlo alebo Malé divadlo opery a baletu, kde sa napríklad konala legendárna premiéra Šostakovičovej Kateriny Izmajlovovej , ktorá bola neskôr označená pamätným zhodnotením politbyra v Pravde: “ chaos namiesto hudby” . Tretí významný stánok Alexandrinské divadlo, som spomenul v druhom diele. Keď prechádzate mestom, podobne ako v Prahe, vidíte, významné a dôverne známe miesta. Dom u Pikovej dámy, kde prebývala kňažná Golicinová, o ktorej sa predpokladá, že bola predobrazom Puškinovej grófky z Pikovej dámy , ktorá poznala tajomstvo troch kariet. Môžete podobne ako Raskolnikov pokľaknúť na námestí Sennaja Ploščaď a priznať svoj hriech, samozrejme reálie príbehu Zločin a trest ako napríklad byt úžerníčky pri Gribojedovom kanáli sa nachádzajú hneď obďaleč. Môžete vidieť okná bytu kde bývala Anna Pavlová, Gogoľ, Nabokov, navštíviť múzeum v dome Šaljapina, ktoré tak-tak prežilo dobu keď bol mŕtvy basista označený za Nepriateľa ľudu. Na tichom Tichvinskom cintoríne, ak rozlúštite ornamentálne nápisy v azbuke, nájdete hroby Dostojevského, Rimskeho-Korsakova, Borodina, Musorgského, Rubinsteina, Glinku či bájkára Krylova. O vizuálnych a umeleckých artefaktoch ani nehovoriac. Záverečné vyhlásenie víťazov Grand Prix po ukončení gala sa konalo v Ruskom etnografickom múzeu, v prepychovej dvorane hneď vedľa návrhov Baksta, Benoisa, Roericha, Golovina, ikon a obrazov Andreja Rublova, Ilju Repina, či Natalie Gončarovovej. Zrazu sa vám to všetko spojí, jedna súvislosť zapadne do druhej, literárne predlohy, k tomu skladatelia, choreografi, výtvarníci, inšpirácie. Zrazu sa tie oká spoja v reťazec veľkej tradície. Cítite minulé šialenstvo obyvateľov, krv z dlaždíc, kde žiakovi Nižinskému kozáci pri demonštrácii rozbili hlavu, kde pri jazierku Pavlovová a Fokin pozorovali labute, kde Ďagilev plánoval svoju umeleckú revolúciu, kde by tak mohol bývať Baryšnikov za bielych nocí a mnohé ďalšie.