S choreografem Martinem Talagou nejen o těle a tělesnosti

  1. 1
  2. 2
  3. 3
V Praze vrcholí v těchto dnech festival Malá inventura, který představil řadu novinek a progresivních divadelních projektů minulého roku. Jeho program zasahuje do mnoha žánrů, vyhledává projekty, které jejich hranice především překračují a diváky konfrontují s novými tématy a formami. Své nezastupitelné místo tu má současný tanec a fyzické divadlo. Mezi mnoha umělci svou tvorbu letos prezentoval tanečník a choreograf Martin Talaga, který vystupoval s krátkou performancí Faunus. Není typem umělce, který by chrlil jeden projekt za druhým, má svůj okruh zájmů, které stále prohlubuje a znovu odhaluje z nových perspektiv. V prosinci premiéroval v divadle Ponec projekt Total Eclipse of the Heart, i v něm se dál dotýkal témat folklóru, ritualizovaného jednání i těla a tělesnosti. Nyní je tedy vítaná příležitost poodhalit jeho tvůrčí přístupy a myšlenkové pozadí poslední tvorby. Pojďte si přečíst: o výtvarném umění, bizarních kombinacích i obyčejném požitku z poležení na louce:
Martin Talaga (foto archiv respondenta)

Na festival Malá inventura byla vybraná tvoje performance Faunus. „Představení o ničem,“ jak se píše v anotaci, ale asi přece jen o něčem bude. Jaký byl inspirační zdroj pro tuto taneční impresi?
Faunus bol dlho pre mňa nesmierne pútavou témou. Či už z mytologickej stránky ako skutočne staré a komplexné božstvo, ako aj z umeleckej – balet Faunovo odpoludnie, v originálnej verzii Nižinského, ako aj mnohé následné adaptácie. Poväčšine sa však vždy týkalo sexuálnej stránky Fauna. Ja som popri sexuálnom aspektu v ňom videl hlavne spojenie s prírodou. „Olympania“ ho poväčšine vnímali trošku podradne, bol istým spôsobom jednoduchý, len tak hral na píšťale a ležal na tráve v lese. A práve to mi prišlo krásne a fascinujúce, obzvlášť v dnešnom svete, kde si toto skoro nikto nemôže dovoliť. Každý sa ženie a naháňa – vrátane mňa, ale chcel som zmenu. A tak som to urobil, skúšal som Fauna na chalupe u kamaráta, doma na Slovensku na lúkach a podobne… Nemal som grant, rezidencie, vyúčtovania. Bolo to úžasné. Ísť viac do prírody a len tak ležať na lúke odporúčam každému. 🙂

Pokud se nemýlím, tak jsi s ním byl nedávno ve Švýcarsku. Při jaké příležitosti to bylo a jaké bylo přijetí?
Áno, bol som vo Švajčiarsku, kde ma prizval na spoluprácu výtvarník Andy Storchenegger. V lete mal vernisáž výstavy zo svojho pobytu v prírode v Afrike. Videl moju tvorbu a navrhol mi, či by som nechcel s týmto jeho dielom pracovať ako performer. Faunus mi na to prišiel veľmi vhodný. Našiel som mnohé paralely medzi slovenským folklórom, antikou a africkou spiritualitou. Bolo to veľmi fascinujúce objavovanie. Je niečo magické na dychových nástrojoch – sú tak rozdielne a plné rozmanitosti a zároveň všade na svete majú podobný základ. Andy sa špecializuje na masky a tak vytvoril masku aj pre Faunusa, k tomu bol ešte čas vyhodených vianočných stromčekov a tak drevo ktoré vždy na Faunusa zháňam ležalo všade po meste. Niečo, čo bolo krásne a stredobodom celej domácnosti, ležalo vyhodené bez záujmu v roku pri odpadkovom koši. Bola to skutočne bizarná kombinácia, ale tak to mám najradšej. Človek by sa nemal báť skúšať veci.

Tu musím povedať, že zázemie a podmienky boli skutočne skvelé. Každý v budove sa snažil vyjsť v ústrety a prispieť svojou troškou k výslednému dielu. Nechcem paušalizovať a zovšeobecňovať, len bolo príjemné vidieť, že sa to dá robiť aj s úsmevom. Vďaka všetkým týmto okolnostiam Faunus nadobudol úplne inej podoby. Bola to veľmi plodná spolupráca ktorá toto performance otvorila novými smermi.

SOMA (foto archiv festivalu Tanec Praha)

Nějakou dobu ses poměrně intenzivně zajímal o folklór. Pak ses nechal pohltiti fascinací tělem a jeho (ne)dokonalostí. Jak došlo k tomu přechodu? A zůstala spojnice?
Myslím, že k prechodu v pravom slova zmyslu ani nedošlo – folklór bol vždy súčasťou mojej tvorby a taktiež telo. Asi to vyplýva zo samej podstaty folklóru, ktorá je veľmi „fyzická“ – len občas jedno preváži a je viditeľnejšie. Ani jedno ani druhé ma nikdy neopúšťa. 🙂 Koniec koncov aj vo Faunovi používam koncovku a hrám melódie zo Stredného Slovenska. Total Eclipse je plný folklóru a svadobných rituálov, aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá.

Dlouhou dobu rozvíjíš projekt SOMA soustředěný ale především na tělo samotné, mění se v něm ovšem lokace, interpreti, jejich počet. Jak tento koncept vznikl?
Keď som oslovil interpretov Radima Kláska a Antona Eliáša, tak sme mali intenzívne dva týždne skúšania a chlapci vytvorili tak veľké množstvo materiálu, že to bolo úprimne povedané aspoň na 5 predstavení. Doteraz to mám uložené a je to niekoľko hodín záznamov :). Samozrejme človek nakoniec musí vyfiltrovať finálnu podobu, a tak väčšina materiálu ostala v zásuvke. Ale potom som si povedal, prečo by som to mal robiť ako to vždy býva? Jednoducho vytvorím predstavenia, kde môže byt vždy niečo iné… priestor, interpreti, hudba, rekvizity… Odmietol som koncept skúšači proces – premiéra – pár predstavení – derniéra. Známi sa smejú z môjho názvu „fluidný koncept“, ktorý sa nejak ujal a preniesol aj do všetkých ďalších mojich predstavení. 🙂 Asi hlavne preto, že to nikdy neboli tak celkom „predstavenia“, boli to skôr otázky alebo fenomény, ktoré ma ako človeka aj ako umelca nesmierne zaujímajú a nikdy neprestanú.

Jak vypadá příprava nového „dílu“ v projektu SOMA? Je třeba výsledný počet účinkujících daný předem, nebo dílo náhody?
Asi mix toho všetkého, niekedy je to plánované, ale častokrát ideme do neznámeho priestoru a všetko sa určí až na mieste. Obzvlášť v skupinovej SOME je všetko vec náhody… a nejak to vždy zaklapne, sám neviem ako. 🙂 Možno preto že vo finále pravidlá v improvizácii sú vždy pomerne jednoduché a jasné. Hlavne preto, aby performerom zbytočne nezaťažovali hlavu a aby nemuseli myslieť na milión vecí a princípov. Práve naopak sa snažím dosiahnuť, aby nad tým nepremýšľali, aby nechali jednať telo… Potom to funguje nejak „samo“.

Oslovuješ konkrétní performery, nebo jdeš jen cestou otevřených výzev?
Idem hlavne cez „open calls“, ale veľa ľudí sa hlási aj samo. Napríklad cez známych alebo tak, že performance niekoľkokrát videli a jednoducho to chcú skúsiť tiež. Telo sa naozaj stalo fenoménom našej doby a otázku svojho tela, jeho výzoru, možností a limitov rieši veľa ľudí. Samozrejme, hlavne od doby keď SOMA začala byť v „naked version“ oslovujem niekedy aj konkrétnych ľudí, ktorý pracujú s tematikou tela a nahotou, alebo proste ľudia, ktorí ma niečím fascinujú a inšpirujú. SOMU vždy utvárali ľudia, ktorí ju robili, mnohí priniesli niečo nové, zaujímavé podnety, nápady, ako niečo posunúť, vylepšiť, zmeniť.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat